II. kapitola: Ježiš Kristus stále mladý

            Pokračujeme v predstavovaní apoštolskej exhortácie pápeža Františka Christus vivit. Budeme sa venovať II. kapitole - Ježiš Kristus stále mladý (články 22 - 63). Táto kapitola dokumentu predstavuje Ježiša ako mladého človeka. Ozaj si treba uvedomiť, že Ježiš bol počas svojho účinkovania na zemi mladý (zomrel 33 ročný!) a okolo seba mal partiu mladých apoštolov. To neboli unavení starci, ktorým už nechutil život, ale dynamickí mladí muži!

            V úvahe zvýrazníme rodinného ducha, ktorý Ježiša v detstve obklopoval a o ktorý sa ako mladý muž neustále snažil. A spoluvytvárala ho aj Panna Mária, takže aj o nej bude reč. Rodinný duch sa preklopí do spirituality dobra, a táto zabezpečuje mladosť človeka.

Výzva pre kresťanov: Mať mladého ducha!

            Vieme, že Ján XXIII. bol zvolený za pápeža vo vysokom veku a mnohí od neho veľa neočakávali. Mal preklenúť ťažké obdobie po Druhej svetovej vojne: Uvažovalo sa, že po ňom sa niekto nájde, kto to v Cirkvi rozhýbe riadnou dynamikou. Avšak Božia prozreteľnosť si ide svojou cestou a on sa pustil do nevídaných aktivít... Na jednom zasadaní kardinálov oznámil: „Bratia, zvolávam celo cirkevný ekumenický koncil.“

Medzi prítomnými to len tak zašumelo. Jedni boli za, iní proti. A tu jeden z najstarších kardinálov - mal už blízko k deväťdesiatke, vyskočil a skríkol: „Svätý otče, idem s vami do toho!“ Ján XXIII. sa priateľský usmial a povedal: „Vďaka za ochotu, ale nechajte to na nás mladších.“ A on už mal skoro osemdesiat rokov.

            Mať mladého ducha, ach aký to dar! A ako nám ho Duch Svätý chce darovať! A ako sa dnes vidí, že ho ľudia nemajú! Skoro všade môžeme stretnúť vyhoreného človeka - je bez iskry a pätnásť roční starci nie sú ničím zvláštnym. Koľko takých je v našich triedach či rodinách... Právom sa pýtame: Kto nám kradne ducha? Kde robíme chybu? Z akých prameňov - "duchov" človek dnes čerpá pre svoje fungovanie? (Keď vyzerá tak biedne, či dobre?). Ako je to s tým jeho najprirodzenejším prostredím, kde sa má dať dobrý duch načerpať - ako je to s jeho rodinou? Čo ju rozleptáva a čo ničí, že ani tam sa duch nadšenia nenachádza? Platí heslo: Ak chceš sceliť rodinu, vypni doma wifinu? Alebo je to všetko inak?

            Akokoľvek, môžete o tom hodiť reč... Ale isté je, že kde je skutočný rodinný duch, tam je radosť často prítomná, tam niet obavy prejaviť svoj názor. Tam sa človek nezhodí ale vníma sa jeho krása, jeho prínos pre iných, súcití sa navzájom, povzbudzuje sa k radosti... A o to má ísť aj nám pri výchove mladého človeka. Ale ak chceš vychovať pokrivený charakter, tak dlhodobo kritizuj, hádaj sa, buď depresívny, panovačný, starecký...! A hovor iným, že sú "buchty" a nič nevedia! Čo však potom prenesie mladý človek do svojej rodiny?

Rodinný duch a mladý Ježiš

            Svätý otec František chce v kapitole pripomenúť mladým ľuďom, aká dôležitá je pre človeka rodina a pokojné ovzdušie v nej. Nič lepšie ako rodina sa totiž pre človeka nevymyslelo. Veď aj Ježiš sa ocitol v rodine, kde sa mali radi a láska sa splácala láskou. Dal sa formovať svojim rodičom, ktorí ho pripravovali na reálny život! Ale aj sám na sebe pracoval - Písmo hovorí, že sa vzmáhal v múdrosti a v obľube u Boha i u ľudí (porov. Lk 2, 41 - 52). Ako? Čím? Nuž poslúchal, konal dobro, vytváral vzťahy s ľuďmi i nebeským Otcom. Ale aby to mladý človek dokázal, musí sa cítiť milovaný. To je ovocie rodinného ducha a základ akéhokoľvek "rastu" človeka. Všimnime si to u Ježiša.

            Ježiš mal skutočne lásky plné rodinné zázemie - od sv. Jozefa i Panny Márie cítil pozornosť, nežnosť, dobrotu, múdrosť, istotu, zaúčanie do práce... Mal prepojenia aj na širšiu rodinu. Istotne komunikoval s tetami a strýcami, robil žarty s rovesníkmi, vytváral zdravé medziľudské vzťahy... Bol celkom normálny dedinský chlapec (čl. 28 - 29).

            Ale aj nebeský Otec - ako dobrý Otec, ho vedie k uskutočneniu povolania a poslania - dať do poriadku všetko, čo sme hriechom pokazili. Ježiš sa veľmi cítil milovaný nebeským Otcom. Ten to sám potvrdil, keď ho pri krste v Jordáne predstavil ľuďom a uviedol ho do zamestnania: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ O akom Ježišovom zamestnaní to hovorím? Nuž, Spasiteľa sveta (porov. Lk 3, 22).

Výzva do dnešnej doby

            Konať tak, aby sa mladý človek cítil milovaný je najväčší dar, ktorý mu môže dať rodič alebo vychovávateľ. Skúsenosť nám však hovorí, že často krát tomu tak nie je a deti doslova žobrú o lásku. Túto potrebu majú mladí v prirodzenej rovine. No je tu ďalšia nesmierne dôležitá výzva: Ako mladým dokázať, že aj Boh ich miluje? Toto vyžaduje prebudiť v nich zmysel pre duchovno. No dnešný konzum túto dimenziu ľudskosti zabíja!

            Svätý otec prízvukuje, že je veľmi dôležité kontemplovať mladého Ježiša, aby sme videli, ako to všetko uňho prebiehalo, ako rástol v múdrosti a aby sme tak využili pre dnešných mladých večné princípy. Ak niečo z toho zvýrazníme, tak zbadáme, že Ježiš nebol izolovaný od spoločnosti. Keby sme analyzovali situácie, cez ktoré v mladosti prešiel, museli by sme skonštatovať, že ich bolo veľmi, veľa, boli pestré a vôbec nebol chránený od života.    Život a práca sú najdôležitejšími činiteľmi pri výchove. Nechráňme deti pred prácou! Je pre nich požehnaním. V nej musia prebudiť um, bystrosť, vôľu, estetické cítenie... Prácou v láske sa najviac kriesi Boží obraz v človekovi. Život mladého Ježiša je toho dôkazom.

            A ešte niečo sa v živote veľmi dôležité deje: každá situácia produkuje emócie a Ježiš sa im nevyhol. "Okoštoval" tento svet v plnej sile - samozrejme okrem hriechu a vedel sa v jeho ponukách - víziách, hodnotách, emóciách... vyznať. Aj vďaka rodičom ich vedel čítať a vycítiť v nich prítomnosť milujúceho Otca. Tak vyrástol na veľmi silnú osobnosť, ktorá vedela vzdorovať zlému, zlým javom v spoločnosti a ktorá sa nebála ani politických predstaviteľov tej doby (čl. 31). A tu je ďalšia obrovská výzva pre dnešné časy: musíme byť formovaní nie virtualitou ale reálnym životom. Nebáť sa ho a neutekať z neho!

Mária, mladé dievča z Nazareta

            Svätý otec venuje veľkú pozornosť aj Panne Márii. Tento klenot ľudstva žiari v samom srdci Cirkvi. Keď bola mladá, prijala na "audienciu" anjela a s mladícky elánom sa mu nebojí klásť otázky. Po tomto nezvyčajnom dialógu s nebešťanom, sa nebojí povedať Bohu "áno". Išlo o úžasnú odvahu krásnej mladej devy. Veď do jej života vstúpilo toľko neznámych vplyvov a len Boh jej bol pri tom oporou.

            Toto "áno" nebolo s obavami, ale s túžbou vstúpiť do "božskej hry" a zohrať tam dôstojnú úlohu. Mária je skutočná influencerka. Božia influencerka! (čl. 44). Vystúpila žiariaca na scénu, aby svedčila aký nádherný je Boh a čo dokáže urobiť s pokorným človekom. Mária bola vždy silná, fascinujúca žena, lebo čo nastalo v jej živote si vyžadovalo neustálu vieru, odvahu i výdrž! Vtiahnutá do Božských udalostí nikdy nestratila hlavu a viera v Boha ju držala nad vodou.

            Sväté písmo podáva svedectvo, že Mária jasala od radosti. Ako sa k tomu dopracovala? Pochopila Ježišove vízie a uvedomovala si, o čo tu ide: Dávne sny a túžby ľudstva sa napĺňali. Záchranca je tu a ona je jeho Matkou! Nečudujme sa, že jej oči boli prežiarené Duchom Svätým. On v nej sídlil a udržiaval jej ducha v nevýslovnej radosti, dynamike, odvahe, nežnosti, láske, nadšení, mladosti... Mladosť sa udržuje, ak sa duch človeka spojí s Duchom Božím. On to chcel a Mária to pochopila i oddala mu svojho ducha. To je jej tajomstvo, ktoré však platí aj dnes a aj pre nás! Máriina mladosť sa prejavila aj v tom, že nikdy počas celého svojho života nebola pasívna. Naopak! Išla poslúžiť príbuznej Alžbete, zachraňuje svoje dieťa útekom do Egypta, sprevádza Ježiša na jeho cestách, je pod krížom i vo Večeradle pri zoslaní Ducha Svätého. Uverila a preto koná! Má záujem o dianie...

            Mária nikdy nezostarla. Jej mladý duch bol stále tvorivý, radostný, nadšený, pripravený na dialóg a vždy vytváral okolo seba rodinu, v ktorej sa každý dobre cítil. Z jej rýdzej ľudskosti vyvieralo to najkrajšie ľudské fluidum - voňavá rodinná atmosféra - duch, ktorý "kriesi" a prináša život. Ako vôňa pečeného chleba. A teraz bdie ako naša Matka a chce, aby sme aj my zostali mladí a plní nadšenia. Ale nielen o to ide: Jej opravdivý ctiteľ pokračuje v tom, čo jej bolo najdrahšie: vytvára okolo seba rodinu - Cirkev - Božiu rodinu.

Mladí svätí a ich zápal konať dobro

            Nečudujme sa, že tí ktorí horlivo nasledovali Ježiša a Máriu, dostali jeho ducha a stali sa svätými. Pokojne môžeme tvrdiť, že všetci svätci boli mladí. Nejde teraz o vek, ale o ich zmýšľanie, vízie, nadšenie, zdravý humor, túžbou po živote... Srdce Cirkvi je však plné aj vekom mladých svätcov (čl. 49). Ich žiarivé svedectvo nás povzbudzuje, aby sme vstali z ospalosti. Ich príklad ukazuje, čoho sú mladí schopní ak sa stretnú s Kristom.

            V exhortácii Svätý otec František vymenováva celý rad mladých svätých. Ide naprieč svetom a poukazuje na Európanov, Američanov, Ázijčanov, Afričanov... Trochu ich aj charakterizuje, aby bolo vidno, že sú z rôzneho prostredia: svätý Šebastián bol mladý vojenský kapitán pretoriánskej stráže. A naopak, svätý František z Assisi zase totálny pacifista. Svätá Jana z Arku bola mladá sedliačka, ktorá nezniesla nespravodlivosť páchanú na jej národe a zapája sa do otvoreného boja. Svätá Terézia z Lissieux je jej nežný protipól...

            Odkaz týchto mladých pre dnešných mladých je, že každý sa môže stať svätým, ak spolupracuje s Bohom. Stať sa svätým a teda duchovne mladým nie je ťažké, len treba chcieť. A cesta vedie cez lásku alebo inak konanie dobra. A práve "spiritualitu dobra" pápež František často pripomína. O čo ide? Nuž konať dobro môžeme hocikedy. Vždy sa nám núka niečo dobré urobiť. Táto ponuka Ducha Svätého je blízko nás. Akoby nás sprevádzala. Stačí len hodiť "výhybku" v našej duši týmto smerom. V mysli treba prebudiť myšlienku: Čo by sa tu dalo dobré urobiť? A odpoveď - impulz Ducha Svätého nebude meškať!

            Dostať toto do mladých je potrebné, nesmierne krásne i dôležité. Lebo mnohí sa už nejavia ako veriaci, ale konať dobro môžu... A ak ho urobia, stávajú sa anonymnými kresťanmi. A po čase zakúsia, že byť dobrým sa oplatí, že to prináša radosť. (Nenadarmo sa hovorí: Ak si smutný, urob dobrý skutok, uľaví sa ti...). A ich kresťanstvo vyjde aj navonok. Ak po tejto prednáške chceme niečo dobré urobiť, tak nech je to práve toto: Naučme mladých, že konať dobro je ľahké a že sa oplatí.

Myšlienky Svätého otca - inšpirácie do ticha

            Veľmi inšpiratívne sú nasledujúce myšlienky Svätého otca. Všimnime si ich, aby nám neušli: 1. Mladosť je skôr stav srdca než vek (čl. 34). 2. Stav srdca obnovuje prvotná láska. Aj v Cirkvi je to tak (čl. 34). 3. Cirkev je mladá, ak prijme Božie slovo a Ježiša v Eucharistii (čl. 35). 4. Musíme mať odvahu byť iní než svet a poukázať iným na sny, ktoré priniesol Kristus (čl. 36). 5. Mladosť sa dá načerpať z nadšenia mladých (čl. 37). (Poznámka autora úvahy: Hovorí sa, že do štyridsiatky sa pridŕžaj starých a po nej mladých! :-)). 6. Mladí môžu vniesť do Cirkvi krásu mladosti a môžu podnietiť tešiť sa z toho, že sa nezištne dáva a znova sa dobýva niečo nové (čl. 37). 7. Cirkev má byť spoločenstvo, ktoré fascinuje. A nadšenie sa šíri komunikáciou (čl. 38). 8. Ježiša treba predstaviť príťažlivým spôsobom (čl. 39). 9. Beda, ak sa z Cirkvi stane múzeum. V múzeu sa nedá celkom nadchnúť (čl. 41). 10. Balzam svätosti môže vyliečiť rany Cirkvi (čl. 49). (A môžete o tom hodiť reč).    

            Úloha do života znie: Porozmýšľajte, ako sa dá vytvoriť rodinný duch vo vašom okolí. Odhaľte, čo ho pomáha budovať a čo ho narúša. A nezostaňte len pri rozmýšľaní! :-).

Modlitba, ktorá vyplýva zo slov Svätého otca: Prosíme ťa Pane, osloboď Cirkev od tých, čo ju chcú urobiť starou... Ale prosme aj za to, aby sme si nemysleli, že ju obnovíme prispôsobením sa svetu. Pane, daj nám odvahu otvoriť sa tvojmu mladému Duchu. A ty Mária, Matka mladých, oroduj za nás i za mládež.

Jozef Luscoň, SDB