Christus vivit – Kristus žije a je mladý

Priatelia, duchovný otec Jozef Adamkovič, zodpovedný za katechézu v Bratislavskej arcidiecéze ma poprosil, či by som nenapísal niekoľko úvah na Apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Christus vivit. Nuž, veľmi rád sa s vami podelím, ako ju vnímam...

Základom mojich úvah bude text exhortácie, uzávery zo Synody o mladých ale aj niektoré myšlienky, ktoré Svätý otec povedal pri iných príležitostiach. Budem sa snažiť prepojiť to s niektorými postrehmi zo života mladých. Do tém „zamiešam“ aj pár aktivít či odporúčaní, aby sme mladých viac pochopili a zžili sa s nimi. K problematike sem tam uvediem aj vhodnú literatúru. Čísla v zátvorke znamenajú číslo článku z exhortácie.

Ak by bola téma pridlhá, dá sa skrátiť a zvyšok dočítať doma. Začnem všeobecným úvodom, ako sa došlo k exhortácií pre mládež a jej vychovávateľov.

Mať rád mladých

Príhovor odštartujem udalosťou, ktorá sa stala jednej voluntárii. Čakala v nedeľu zavčas rána na zástavke. Mali pre ňu prísť priatelia. Nikde nikto, ulice mesta boli prázdne. Len zrazu sa objavil akýsi mládenec. Asi kdesi bola záverečná a jeho vyhodili na ulicu. Podišiel k našej katechétke a spýtal sa jej: „Prosím vás, neviete, kde je tu bar?“

Katechétka zacítila, že môže urobiť niečo dobré a tak mládencovi povedala: „Ale počúvaj,  načo by ti bol bar. Choď ty pekne domov...“

„Ale tam ma nikto nemá rád.“

Zaskočená katechétka chvíľu zarazene mlčala, ale potom ho povzbudila: „Akože. Otec, mama majú vždy radi svoje deti. Aj teba majú radi, no niekedy to nevedia dať najavo.“

Mládenec sa zamyslel a váhavo povedal: „Myslíte?“ A stratil sa kdesi medzi domami.

Odohrala sa situácia, v ktorej sa ocitá veľmi veľa dnešných mladých ľudí. Ani nevieme z akých príčin sa vydajú na ľahšiu životnú dráhu. Rodičia, priatelia nad nimi mávnu rukou a zrazu sa ocitnú sami, mimo spoločnosti... Nájdu si podobných „akože“ kamarátov a začnú sa túlať po krčmách, baroch... Cítia sa nepotrební, sú nespoločenskí, majú zlé návyky, sú bez vízií, uprostred divokého sveta, ktorý rozmýšľa ako ich len využiť.

Takýto proces už trvá vo svete dlhšie. A veru, ťažko sa vychováva človek presiaknutý konzumom a žiadostivosťou. Istým liekom na túto „chorobu“ je viera. Avšak čo veľmi znepokojilo duchovných i vychovávateľov bolo zistenie, že viera sa často krát mladým ľuďom neodovzdáva cez rodičov. Tento „kanál“ odovzdávania viery funguje len niekde. Takže zlyháva nielen mládež, ale aj pár generácií pred nimi. Čo teda robiť?

Synoda o mladých

Svätý otec František sa rozhodol nakopené problémy okolo mladých ľudí riešiť. Zvolal Synodu o mládeži. V príprave na stretnutie biskupov a zodpovedných za výchovu sa urobil medzi ňou prieskum. Na Slovensku sa ho zúčastnilo cez 4000 mladých ľudí a výsledky sú zaznamenané Komisiou pre mládež pri KBS. Urobila sa aj ich analýza ich postojov a kto by si ju chcel prečítať, je to možné... Nachádza sa na stránke pastorácie mládeže arcidiecézy.

Následne sa v Ríme vypracoval pracovný dokument a samotná Synoda sa začala 3. októbra 2018 na Námestí sv. Petra. Išlo o 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov s témou: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania.“ Je to už tretia biskupská synoda za pontifikátu pápeža Františka.

V otváracej reči pápež poznamenal, že treba vyjsť z predsudkov a stereotypov, ktoré blokujú dialóg medzi generáciami. Poukázal na kritické vlastnosti a priepasti, ktoré sa vytvorili medzi mladou a starou generáciou. Okrem iného, u starých treba liečiť  unavenosť, beznádej a nedostatok vízie do budúcnosti. U mladých zase lenivosť, vírus sebestačnosti a urýchlených záverov. Použil pri tom jedno egyptské príslovie, ktoré hovorí: „Ak nie je v tvojom dome starec, kúp si ho, lebo ti bude užitočný.“ 

Pre nás na Slovensku je veľmi dôležitá aj jeho poznámka, že: „zanedbávať poklad skúseností, ktoré každá generácia dedí a odovzdáva ďalšej, je skutkom sebazničenia.“ Prežili sme komunizmus, získali sme výnimočné skúsenosti zo spoločenstvami a toto je hádam jedno z najdôležitejších posolstiev, ktoré treba odovzdať ďalším generáciám. Ako sa to robí a aké dobro plynie z toho - to treba mladých naučiť.

Christus vivit – Kristus žije

Po trojtýždňovom jednaní synodálnych otcov vzišiel dokument, ktorý obsahuje veľmi veľa zaujímavých podnetov. Svätý otec následne vypracoval Posynodálnu apoštolskú exhortáciu Christus vivit. Podpísal a uviedol ju do života 25. marca 2019 vo svätom domčeku v Lorete. Bolo to veľmi symbolické, pretože v ňom počala Panna Mária Ježiša a v ňom sa má niečo pekné počať aj pre mladých.

Dokument pozostáva z deviatich kapitol a tie sú rozdelené do 299 odsekov. V úvode pontifik poznamenáva, že tento list píše všetkým mladým ľuďom a zároveň sa obracia na všetkých veriacich, aby uvažovali o mladých a v ich prospech (ChV3).

O čo v dokumente pôjde, prezradil Svätý otec už v začiatku exhortácie: Chce v nás prebudiť ducha nadšenia za Krista, bez ktorého sa Cirkev nedá budovať. Ak nadšenie nemáme, Cirkev je stará, ufrflaná, bedákajúca, neschopná ísť do nových výziev... Strašné – nie je ani sladká, ani horká – len ju vypľuť. Kresťania sa menia na papučových, zalezú pod paplóny... Kto by išiel do ich spoločenstva? Kto by chcel žiť v takom „smrtnom“ duchu?

Obnova vnútornej sily, nadšenia, nádeje a veľkodušnosti nás sprevádzajú celým dokumentom a vytvárajú akýsi rám, „podmaz“ všetkých slov.

Čo hovorí o mladých ľuďoch Božie slovo

V prvej kapitole Svätý otec poukazuje ako hovorí o mladých ľuďoch Božie slovo. Začína Starým zákonom a v ňom s vizionárom Jozefom Egypským, potom pokračuje prezieravým Gedeonom, pohotovým Samuelom, odvážnym kráľom Dávidom, múdrym Šalamúnom, starostlivou mladou vdovou Rút... Nezabúda ani na Nový zákon a v ňom rozoberie príbeh Marnotratného syna, jeho zastavením sa nad životom a pokáním. Svätý otec zaostrí pohľad aj na jeho ufrflaného staršieho brata. Poukáže, čo chýba bohatému mladíkovi a upozorní prečo sú jedny panny múdre a tie ďalšie nemúdre (zapríčinila to ich rozptýlenosť, povrchnosť života, driemanie, neschopnosť budovať vzťahy...!). (Pozri 6-19).

U každej z týchto mladých osôb vyzdvihuje nejakú vlastnosť, ktorú dotyčný využil pre konanie dobra a zároveň aj poukazuje na rezervy, ktoré sa skrývajú u niektorých uvedených mladých ľuďoch. (bohatý mladík bol naviazaný na majetok (17), márnotratný syn bol roztopašník a jeho brat neslobodný a úzkoprsý chlapík (12)).

Do témy mladosti a „nového“ človeka sa zamiešal aj svätý Pavol, ktorý to v liste Kolosanom (porov. Kol 3, 9 – 13) podrobnejšie rozvádza. Naše šťastie vidí v tom, ak sa dokážeme „vyzliecť“ zo starého človeka a „obliecť“ si nového (mladosť). Konkrétne to znamená získať nové vlastnosti ako: 1. hlboké milosrdenstvo, 2. láskavosť, 3. pokoru, 4. miernosť, 5. trpezlivosť, 6. znášať sa navzájom, 7. odpúšťať si, 8. mať srdce schopné milovať, 9. otvorenosť pre nové myšlienky, 10. ochotu ísť do nových vecí, 11. schopnosť vytvárať s ľuďmi vzťahy (13).

Poznámka: Skúste si zo žartu oznámkovať ako ste na tom pri uvedených vlastnostiach. Urobte to stupnicou od 1 do 10, pričom nech je to ako v škole... 1 – výborne, 10 – úplne zle. Súčet bodov vám napovie aký prežívate vek? J. Akokoľvek, istotne je to aj spôsob, ako si pospytovať svedomie. Ale trochu nám to aj napovie, či nie sme už duchom starí! A zároveň sú vo vlastnostiach ukryté kritéria na mladosť a ako sa vyhnúť starobe!

Veľký príbeh a my v ňom

Vráťme sa k uvedeným biblickým mladým ľuďom z exhortácie Christus vivit. Čo ich spája? Nuž každý z týchto mladých mal nejaký zmysel života! Tí, bez dobrého zmyslu sú nám na výstrahu, stratili sa v dejinách alebo nedopadli dobre. Áno, každý z nich mal osobný príbeh. Od narodenia dostali od Boha dary, ktoré mali rozvíjať a boli povolaní, aby ich využili pre dobro druhých. Niektorí tak urobili, niektorí ani nevedeli o čo ide.

Naša prvá úloha smerom k mladým teda spočíva v tom, aby sme ich naučili čítať tieto svoje dary a povzbudili ich k ich používaniu. Tým začnú vytvárať svoje osobné príbehy. Istotne v nich nájdu priateľov, nebezpečenstvá, zloduchov... Taký je život.

Ale ešte jedno si treba uvedomiť. Boh tu spustil jeden úžasný, Veľký príbeh. Je uvedený v Biblii. Začína tým, ako Boh stvoril nebo a zem. Nebo naplnil dobrými bytosťami – anjelmi. Avšak podrobil ich skúške a časť povedala, že nebude slúžiť... Medzi anjelmi sa strhol boj a tí zlí boli zvrhnutí z nebies. Plní zloby a nenávisti chceli šíriť rebéliu ďalej. A keď sa objavili prví ľudia, hneď ich chceli zapojiť do vzbury. I podarilo sa im to. Satan im nahovoril, že môžu byť ako Boh. Adamovi a Eve sa to zapáčilo a keďže k tomu, podľa reči satana, stačilo len tak málo – zjesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla – urobili tak. A tým sa spustilo niečo strašné. Hriech zachvátil, poznačil každého narodeného človeka. Prišli choroby, smrť, bolesť... A príbeh pokračoval dejinami.

Z Božieho zjavenia vieme, že Boh poslal svojho Syna, aby to tu dal do poriadku. Čo sa aj stalo – ale za akú cenu! Druhá božská osoba, sa stala človekom. Ježiš Kristus nás naučil ako sa vrátiť do neba. Vtedajší mocipáni ho však neprijali a ukrižovali. On svojou smrťou zaplatil za to, aby sme my mohli žiť večne. V nebi, pri Otcovi. Vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia, aby nám pripravil príbytky. Ešte raz príde, bude súdiť živých i mŕtvych a tých, čo žili statočne, zoberie k sebe. Tak sa skončí Veľký príbeh.

Dôležité pre konkrétny život

Je dobré podať mladým ľuďom víziu Veľkého príbehu a poukázať im, že naše malé príbehy patria do neho. V exhortácii na to poukázal aj Svätý otec. Uviedol mladých, ktorí mali význam pre Veľký príbeh tým, že žili ten svoj, osobný. A hoci sa postavy v dejinách menia, ich úlohy, rôzne princípy a duchovné zákony zostávajú.

Platí to aj o dnešných mladých ľuďoch. Teraz je ich čas. Teraz je rad na nich, aby ten svoj príbeh zvládli. Myslím si, že Veľký príbeh môže pomôcť mladým nájsť zmysel života. Aby neblúdili, netúlali sa po tomto svete bez motivácie. Aby vedeli odkiaľ vyšli, kam idú, čo ich čaká... Nijaké iné náboženstvo, filozofický smer či ideológia neprináša taký komplexný antropologický pohľad na človeka ako kresťanstvo. V tom príbehu je aj nádej a ponuka skvelej budúcnosti.

V praktickej časti odporúčam medzi sebou ale aj s mladými prediskutovať výroky, ktoré vyvierajú alebo sa objavili v exhortácii. Tu sú:

1. Sláva mladosti je skôr v srdci ako vo fyzickej sile, alebo v dojme, aký vyvoláva u druhých (9). 2. Čo sa stane, ak sa spojí sviežosť mladosti s Božou silou? (11). 3. Pravá mladosť spočíva v tom, že máme srdce schopné milovať (13). 4. Mladosť sa udrží tým, že sme dobrí a robíme dobro (17). 5. Ak si na niečo pripútaný, zriekaš sa svojej mladosti, lebo tvoje srdce už nie je slobodné (18). 6. Ako a čo robiť, aby sa mladý človek zastavil a zamyslel nad sebou? (12). 7. Ako ho motivovať, aby začal pracovať na sebe? 8. Hoďte reč, akí sú mladí ľudia vo vašom okolí... 9. Čo najviac potrebujú? 10. Čo konkrétne môžete pre nich urobiť?

Poznámka: Kto chce vedieť o Veľkom príbehu viac, nech si pozrie nasledujúcu literatúru:

John Eldredge: Veľký príbeh, Jozef Luscoň: Zaľúbenému sa ľahšie žije, Saleziáni: Dejiny spásy