Ešte pred samotnou katechézou zaznel úryvok z Evanjelia podľa Lukáša: «Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach» (Lk 2,15-16).

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

O týždeň budú Vianoce. V týchto dňoch, zatiaľ čo sa naháňame kvôli prípravám na sviatky, môžeme si položiť otázku: „Ako sa pripravujem na narodenie Oslávenca?“ Jednoduchým, ale účinným spôsobom prípravy je spraviť si betlehem. Aj ja som sa tento rok dal touto cestou: vybral som sa do Greccia, kde sv. František vytvoril prvý betlehem s miestnymi ľuďmi. Napísal som list, aby som pripomenul význam tejto tradície, teda čo znamenajú jasličky v čase Vianoc.
Betlehemské jasle sú vskutku «ako živé evanjelium» (Apošt. list Admirabile signum, 1). Prinášajú evanjelium na miesta, kde žijeme: do domov, do škôl, na miesta práce a stretnutí, do nemocníc a domovov dôchodcov, do väzníc a na námestia. Tam, kde žijeme, nám pripomínajú jednu nevyhnutnú vec: že Boh nezostal neviditeľný v nebi, ale že prišiel na zem, stal sa človekom, dieťaťom. Spraviť si betlehem znamená sláviť Božiu blízkosť. Boh bol vždy nablízku svojmu ľudu, no keď sa vtelil a narodil, bol celkom, celkom blízko.
Postaviť betlehem znamená sláviť blízkosť Boha, znamená znovuobjaviť, že Boh je skutočný, konkrétny, živý a chveje sa. Boh nie je akýmsi vzdialeným pánom či nevšímavým sudcom, ale je pokornou Láskou, ktorá zostúpila až k nám. Dieťa v jasličkách nám odovzdáva svoju nežnosť. Niektoré figúrky „Jezuliatka“ ho znázorňujú s roztvoreným náručím, aby nám povedali, že Boh prišiel objať našu ľudskosť. Takže je pekné stáť pred jasličkami a zveriť tam Pánovi svoj život, rozprávať mu o osobách a situáciách, ktoré máme na srdci, prehodnotiť s ním rok, ktorý sa končí, podeliť sa o očakávania a obavy.
Pri Ježišovi vidíme Pannu Máriu a svätého Jozefa. Môžeme si predstaviť aké mali myšlienky a pocity, keď sa Dieťatko zrodilo v chudobe; radosť, ale aj ľak. A môžeme aj pozvať Svätú rodinu do nášho domu, kde sú radosti a obavy, kde sa každý deň zobúdzame, jeme a spíme v blízkosti tých najdrahších osôb. Jasličky sú domácim evanjeliom. Slovo jasličky doslovne znamená „kŕmidlo“, zatiaľ čo mesto jasličiek, Betlehem, znamená „dom chleba“. Kŕmidlo v dome chleba: jasličky, ktoré staviame doma, kde sa delíme o jedlo a lásku, nám pripomínajú, že Ježiš je výživou, chlebom života (porov. Jn 6,34). Je to on, kto vyživuje našu lásku, je to on, kto dáva našej rodine silu ísť vpred a vzájomne si odpúšťať.
Betlehemské jasle nám ponúkajú aj ďalšiu školu života. V často frenetickom tempe dneška sú pozvaním ku kontemplácii. Pripomínajú nám, že je dôležité sa zastaviť. Pretože len keď sa vieme zahĺbiť do seba, môžeme prijať to, čo má v živote cenu. Jedine ak si do domu nevpúšťame hurhaj sveta, otvárame sa načúvaniu Bohu, ktorý hovorí v tichu.
Jasličky sú aktuálne, sú aktuálnosťou pre každú rodinu. Včera mi podarovali osobitné znázornenie miniatúrnych jasličiek, s názvom: „Nechajme mamu odpočívať“. Bola tam spiaca Panna Mária a Jozef uspávajúci Jezuliatko. Koľkí z vás, rodičia, sa musíte v noci striedať pri bábätku, ktoré len plače a plače. „Nechajte mamu odpočívať“ - to je neha rodiny, manželstva.
Betlehemské jasle sú viac než kedykoľvek aktuálne, keď sa deň čo deň vo svete produkuje kvantum zbraní a množstvo obrazov násilia, ktoré vnikajú do očí i do srdca. Jasličky sú naopak umeleckým zobrazením pokoja. Preto sú živým evanjeliom.
Drahí bratia a sestry, z jasličiek môžeme napokon načerpať aj ponaučenie o samotnom zmysle života. Vidíme scény z každodenného života: pastierov s ovečkami, kováčov pri kutí železa, pekárov pri príprave chleba; neraz sa pridávajú krajinky a situácie z našich oblastí. Je to tak správne, pretože betlehemské jasličky nám pripomínajú, že Ježiš prichádza do nášho konkrétneho života.
A toto je dôležité. Urobme si vždy doma malý betlehem, aby nám pripomínal, že Boh prišiel k nám, že sa u nás narodil, že nás sprevádza životom, že je človek ako my, stal sa človekom ako my. V každodennom živote nie sme viac sami, on býva spolu s nami. Nemení veci čarovným spôsobom, no ak ho prijmeme, všetko sa môže zmeniť.
Prajem vám teda, aby stavanie jasličiek bolo príležitosťou na to, aby sme pozvali Ježiša do života. Keď doma robíme betlehem, je to akoby sme otvorili dvere a povedali: „Ježiš, poď ďalej!“ Znamená to konkrétne prejaviť túto blízkosť, toto pozvanie, aby Ježiš vstúpil do nášho života. Pretože ak on prebýva v našom živote, ten život sa znovuzrodí. A ak sa život znovuzrodí, sú to naozaj Vianoce. Požehnané Vianoce všetkým!

Preložila: Slovenská redakcia VR