2. adventná nedeľa A

 

Zamilujte sa!                                                 Mt 3, 1-12                                                                              

                                                                                                                                  

Kedy si naposledy súdil človeka podľa toho, ako vyzerá? Určite to každý z nás už neraz urobil. Avšak Izaiáš v SZ prorokoval, že príde ktosi, kto nebude ľudí súdiť podľa zdania očí, ale podľa spravodlivosti. O tom istom človeku hovorí 72. žalm: bude prisudzovať právo. V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť. Rovnako sa bude starať o chudobných i o bohatých.

Iba na jedného jediného človeka v dejinách sa tento opis dokonale hodí: je to Ježiš Kristus. Každého miloval preto, kým bol, a nie pre to, kým sa zdal byť. Hľadel do srdca, nie na oblečenie, a k človeku pristupoval z pohľadu Božej lásky.

My musíme konať tak isto. Ako sa však vyhnúť mylnému úsudku? Ako hodnotiť človeka tak, ako ho Boh hodnotí, a všetkým slúžiť Božou láskou? Pravda, Boha musíme hľadať počas modlitby, keď nám zjavuje svoje zmýšľanie. Avšak musíme aj konať to, o čom už vieme, že je pravda. Iba ak začneme konať, môže sa premeniť aj naše srdce.

Proces zmeny nie je ľahký. No ak svoju pozornosť sústredíme na nesmiernu lásku, ktorú nám Boh preukázal, ľahšie otvoríme svoje srdce pre potreby iných. Hoci naše zmýšľanie môže veľmi rýchlo skĺznuť do posudzovania ľudí podľa výšky ich príjmu, podľa vzdelania, etnickej príslušnosti, podľa toho ako či chodia na stretnutie alebo nie, Duch Svätý nám bude pomáhať, aby sme postupne premáhali svoju úzkoprsosť, a naučí nás správať sa voči ľuďom nestranne.

Možno je na tvojom pracovisku jeden vrátnikom, zatiaľ čo iný je vedúcim s vysokým príjmom. Je ľahké nevšímať si vrátnika a úctivo sa ukláňať vedúcemu. Ježiš však chce, aby sme úctu a pozornosť venovali každému.

Možno sa tvoje deti medzi sebou hádajú a je ľahké predpokladať, že jedno z nich je vždy zodpovedné za vzniknutý problém. Ježiš by však od teba chcel, aby si pozorne vypočul všetky, a neunáhlil sa zbytočne s uzávermi, kto sa správa tak, ako by nemal.

Možno niekto chodí pravidelne na stretnutie a iný nie. Je ľahké odsúdiť človeka, ktorý prichádza len sporadicky alebo je jeho miesto už dlhšiu dobu prázdne. Možno Ježiš chce aby si sa za toho človeka viac v modlitbe prihováral, zavolal mu a opýtal sa ho, ako sa má alebo mu ponúkol svoju pomoc.

Ježiš nás bez ohľadu na okolnosti vyzýva, aby sme sa stali jemu podobnými, vedenými Božou spravodlivosťou a milosrdenstvom a úctou ku každému človekovi.

 

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

 

Evanjelium minulej nedele od nás žiadalo bdelosť, teda schopnosť robiť všetko tak, aby sme dokázali prijať príchod Pána Ježiša Krista v sláve a dnes nás nabáda k príprave na túto udalosť slovami Jána Krstiteľa: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2)

Ján Krstiteľ na začiatku evanjelia je a vždy bude predchodcom Ježiša Krista v živote i v smrti. On v sebe zhŕňa celý Starý zákon a prepája ho s Novým zákonom, ukazuje mimoriadnu jednotu medzi tým čo hlása a medzi tým čo žije. Ján teda žiada, aby sme na púšti pripravili cestu Pánovi a preto sa aj on sám na púšť odobral. Ján Krstiteľ načúva a bez váhania dané slovo uvádza do života. Tak svojim životom necháva zažiariť dar proroctva, ktorý v Izraeli nebolo počuť dlhú dobu. To je aj dôvod prečo evanjelista píše: „To ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“ (Mt 3,3). Vyznanie hriechov je prvým krokom na ceste k obráteniu, na ceste návratu k Bohu celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a so všetkými svojimi silami (porov. Dt 6,5). Len vtedy, keď pravdivo uznáme svoje pády, môžeme úprimne pristúpiť ku krstu na odpustenie hriechov (porov. Mk 1,4), ktorý udeľoval Ján Krstiteľ. Toto ponorenie do vôd Jordána vyžaduje smrť svetského človeka, aby sa znovu narodil ako pravý Boží syn a brat všetkých ľudí.

Znamením toho aké účinné je toto ponorenie, spočíva v schopnosti prinášať ovocie obrátenia, kedy človek zo svojho života robí cestu k dôstojnému prijatiu Toho, ktorý prichádza. Neexistuje nič horšie ako urobiť z rituálu záruku spásy – akoby nás nejaká vonkajšia náboženská, alebo cirkevná ceremónia oslobodzovala od povinnosti života v láske a spravodlivosti. Ján Krstiteľ jasne hovorí tým, ktorí by chceli chápať jeho krst ako možnosť vyhnúť sa skutočnému stretnutiu s Pánom: „Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu?  Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: - Naším otcom je Abrahám! - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.“ (Mt 3,7-9). Potom jasne pripomína požiadavky Božieho kráľovstva: „Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 3,10). Ježiš hovorí, že kvalita stromu sa pozná podľa ovocia (porov. Mt 7,15-20).

Ján Krstiteľ dáva v závere dnešného úryvku do súvislosti obrátenie a príchod Mesiáša, ktorým je Ježiš Kristus: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv: On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3,11). Ježiš „krstil“ mužov a ženy počas celého svojho života v Duchu Svätom, ponáral ich do Ducha, ktorý je láskou a odpustením hriechov a tak to bude robiť až do konca časov. Napokon nás jeho súd očistí v ohni lásky a  úplne nás ponorí do Ducha, ktorý nás definitívne obráti a tak nám dá plné spoločenstvo s Bohom. Pánov príchod v sláve sa uskutoční v tom istom Duchu v ktorom nás na zemi volal k obráteniu a žiadal od nás, aby sme si nechali odpustiť svoje hriechy. Ale naozaj až tak túžime po tom dni, aby sme urýchlili jeho príchod svojím obrátením (porov. 2 Pt 3,12)? Sme ochotní už dnes a teraz prinášať plody tohto obrátenia, plody lásky ktorá, nikdy nekončí?

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo a Edward Stanek

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: