[Pavol povedal starším z Efezu]: „A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti [...] Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať»“ (Sk 20,32-35).

„Dávajte si pozor na seba a na celé stádo“ (Sk 20,28) – Pavlova služba v Efeze a rozlúčka so staršími

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Putovanie evanjelia do šíreho sveta pokračuje v knihe Skutkov apoštolov bez prestávky a prechádza mestom Efez, pričom ukazuje celý svoj spásny prínos. Vďaka Pavlovi asi dvanásť mužov prijíma krst v Ježišovom mene a zakúša vyliatie Ducha Svätého, ktorý ich znovuzrodzuje (porov. Sk 19,1-7). Prostredníctvom apoštola potom dochádza k rozličným zázrakom: chorí sú uzdravení a posadnutí sú oslobodení (porov. Sk 19,11-12). K tomuto dochádza preto, lebo učeník sa podobá svojmu Majstrovi (porov. Lk 6,40) a sprítomňuje ho komunikujúc bratom ten istý nový život, ktorý od neho prijal.
Božia moc, ktorá prenikla do Efezu strháva masky tomu, kto chce používať meno Ježiš na konanie exorcizmov, no bez toho, že by mal na to duchovnú autoritu (porov. Sk 19, 13-17) a zjavuje slabosť magických praktík. Veľký počet ľudí ich zanecháva a volí si Krista, a takto opúšťajú čarodejníctvo (porov. Sk 19,18-19). Ide o skutočný zvrat pre mesto ako Efez, ktorý bol známym centrom praktizovania mágie! Lukáš tak zdôrazňuje nezlučiteľnosť viery v Krista a mágie. Ak sa rozhodneš pre Krista, nemôžeš vyhľadávať veštca: viera je dôverujúce odovzdanie sa do rúk dôveryhodného Boha, ktorý sa dáva poznať nie cez okultné praktiky, ale skrze zjavenie a nezištnú lásku.
Možno mi niekto z vás povie: „Veď áno, ale tieto záležitosti mágie sú minulosťou, dnes, v kresťanskej civilizácii sa to už nedeje.“ Dajte však pozor! Opýtam sa vás: koľkí z vás si chodia dať vyložiť tarot, koľkí z vás si dávajú čítať z dlane veštcami či si dávajú čítať z kariet?
Vo veľkých mestách ešte aj dnes praktikujúci kresťania robia tieto veci. A na otázku: „Ak veríš v Ježiša Krista, ako to, že sa utiekaš k mágii, veštcom, ku všetkým týmto ľuďom?“ - odpovedajú: „Nuž, ja verím v Ježiša Krista, no pre každý prípad, pre šťastie, idem aj k nim.“ Prosím vás: mágia nie je kresťanská! Tieto veci, ktoré sa robia ako veštenie budúcnosti, na vyveštenie nejakej veci či zmenenie životných situácií, nie sú kresťanské. Kristova milosť ti prináša všetko: modli sa a odovzdaj sa Pánovi.
Šírenie sa Evanjelia v Efeze ničí obchod umelcov so striebrom – a to bol ďalší problém –, tým, ktorí vyrábali sošky bohyne Artemidy (Diany) a urobili si z istej náboženskej praktiky skutočný biznis. Prosím vás, aby ste nad tým premýšľali. Vidiac pokles tejto praktiky, ktorá im vynášala množstvo peňazí, umelci so striebrom organizujú proti Pavlovi vzburu a kresťania sú obvinení z toho, že privodili krízu skupine remeselníkov, Artemidinej svätyni a kultu tejto bohyne (porov. Sk 19,23-28).
Pavol potom opúšťa Efez mieriac do Jeruzalema a prichádza do Milétu (porov. Sk 20,1-16). Tu si dáva zavolať starších Cirkvi v Efeze – presbyterov, to by znamenalo kňazov –, aby im odovzdal „pastoračné“ odkazy (porov. Sk 20,17-35). Sme už pri posledných momentoch tejto Pavlovej apoštolskej služby a Lukáš nám predstavuje jeho rozlúčkový príhovor, istý druh duchovného testamentu, s ktorým sa apoštol obracia na tých, ktorí po jeho odchode majú viesť komunitu v Efeze.
A toto je jedna z najkrajších stránok knihy Skutkov apoštolov. Poradím vám, aby ste si dnes vzali Bibliu, Nový zákon, 20. kapitolu (Skutkov apoštolov) a prečítali si túto rozlúčku Pavla s efezskými presbytermi, ktorú urobil v Miléte. Takto môžeme porozumieť, ako sa lúči apoštol a aj ako sa dnes majú lúčiť kňazi i ako sa majú lúčiť všetci kresťania. Je to jedna nádherná stať.
V exhortačnej časti Pavol povzbudzuje zodpovedných za komunitu, vediac, že ich vidí posledný krát. A čo im hovorí? «Dávajte si pozor na seba a na celé stádo». Toto je práca pastiera: bdieť, dávať pozor na seba i na stádo. Pastier musí bdieť, bdieť musí farár, musí byť bdelým, kňazi, biskupi i pápež musia bdieť. Dávať pozor, aby ochránili stádo a tiež bdieť nad sebou, spytovať si svedomie a sledovať si ako napĺňajú túto povinnosť bdenia.
«Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou» (Sk 20,28) – tak hovorí sv. Pavol. Od biskupov sa vyžaduje čo najväčšia blízkosť stádu, ktoré bolo vykúpené vzácnou Kristovou krvou, i pripravenosť brániť ho pred «vlkmi» (v. 29). Biskupi musia byť ľudu veľmi nablízku, aby ho chránili; nie byť oddelení od ľudu.
Po tom, ako túto úlohu Pavol zveril zodpovedným z Efezu, vkladá ich do Božích rúk a zveruje ich «slovu jeho milosti» (v. 32), kvasu každého rastu a ceste svätosti v Cirkvi, pobádajúc ich pracovať vlastnými rukami, tak ako on, aby neboli na ťarchu druhým, pomáhať slabým a zakúšať, že «blaženejšie je dávať, ako prijímať» (v. 35).
Drahí bratia a sestry, prosme Pána, aby v nás obnovil lásku k Cirkvi a k pokladu viery, ktorý ona chráni, a aby nás všetkých urobil spoluzodpovednými za udržiavanie stáda, podporujúc v modlitbe pastierov, aby preukazovali pevnosť a nehu Božského pastiera.

Preložila: Slovenská redakcia VR