Kresťanská viera prichádza do Európy

 

«Pavol mal v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám!“ Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium» (Sk 16, 9-10).

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Čítajúc Skutky apoštolov, vidíme, ako je Duch Svätý protagonistom misie Cirkvi: to on vedie evanjelizátorov, ukazujúc im cestu, ktorou majú ísť. Vidíme to jasne vo chvíli, keď apoštol Pavol, keď dorazil do Troady, dostal videnie. Istý Macedónec ho prosí: «Prejdi do Macedónska a pomôž nám!» (Sk 16,9).
Ľud Severného Macedónska je na toto hrdý, že Pavol dostal povolanie, aby tam hlásal Ježiša Krista. Dobre si spomínam na ten milý ľud, ktorý ma prijal s veľkou vrúcnosťou: nech si uchovávajú túto vieru, ktorú im hlásal Pavol!
Apoštol neváha a odchádza do Macedónie, v istote, že to sám Boh ho takto posiela. A dostáva sa do Filíp, rímskej «kolónie» (Sk 16,12) ležiacej na ceste Via Egnatia, aby ohlasoval Evanjelium. Pavol sa tam zastavuje na niekoľko dní. Jeho pobyt vo Filipách charakterizujú tri dôležité udalosti, počas troch dní:
1. Evanjelizácia a krst Lýdie a jej rodiny; 2. uväznenie, ktoré podstupuje spolu so Sílasom, po tom, ako vykonal exorcizmus na otrokyni vykorisťovanej svojimi pánmi; 3. obrátenie a krst svojho žalárnika aj s rodinou. Pozrime sa na tieto tri udalosti v živote Pavla.
Moc Evanjelia smeruje predovšetkým k ženám vo Filipách, osobitne k Lýdii, predavačka purpuru, z mesta Tyatiry, veriacej v Boha, ktorej Pán otvára srdce, «aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí» (Sk 16, 14).
Lýdia prijíma Krista, prijíma krst spolu so svojou rodinou a prijíma tých, ktorí patria Kristovi, hostiac Pavla a Sílasa vo svojom dome. Tu máme svedectvo o tom, ako kresťanstvo dorazilo do Európy: začiatok procesu inkulturácie, ktorý trvá ešte aj dnes. Dorazilo z Macedónie.
Po vrelosti zakúsenej v Lýdiinom dome, sú Pavol a Sílas neskôr konfrontovaní s tvrdosťou väzenia: prechádzajú od útechy tohto obrátenia Lýdie a jej rodiny k neúteche väzenia, kde boli uvrhnutí za to, že oslobodili v Ježišovom mene «akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk» (Sk 16,16). Jej páni vďaka nej veľa zarábali, táto úbohá otrokyňa veštila. Veštila budúcnosť, čítala z rúk – ako hovorí jedna pieseň: „Cigánka, vezmi túto ruku“ – a za to jej ľudia platili.
Aj dnes, drahí bratia a sestry, existujú ľudia, ktorí na toto dávajú peniaze. Pamätám si, že v mojej diecéze, v jednom veľmi veľkom parku, bolo viac než 60 stolíkov, kde sedeli veštci a veštice, ktorí ti čítali z ruky. A ľudia týmto veciam verili! A platili im.
A toto sa dialo aj v časoch sv. Pavla. Jej páni za odvetu obžalovali Pavla a predviedli apoštolov pred súd s obvinením, že narušujú verejný poriadok.
Čo sa však nestalo? Pavol je vo väzení a počas tohto uväznenia sa udeje jedna prekvapujúca vec. Je v neúteche, no namiesto ponosovania sa Pavol a Sílas spievajú chválospevy Bohu, a táto chvála uvoľňuje moc, ktorá ich oslobodzuje: počas modlitby zemetrasenie zakymáca základmi žalára, dvere sa otvárajú a všetkým sa uvoľňujú putá (porov. Sk 16,25-26). Tak, ako modlitba Turíc, aj táto modlitba v žalári vyvoláva zázračné účinky.
Žalárnik, mysliac si, že väzni sa rozutekali, chcel spáchať samovraždu, pretože strážnici platili vlastným životom, ak nejaký väzeň ušiel. Avšak Pavol naňho kričí: «Neubližuj si, lebo sme tu všetci!» (Sk 16, 27-28). Ten sa ho teda pýta: «Čo mám robiť, aby som bol spasený?» (v. 30). Odpoveďou je: «Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom» (v. 31).
V tomto momente nastane zmena: uprostred noci žalárnik počúva Pánovo slovo spolu so svojou rodinou, prijíma apoštolov, vymýva ich rany – pretože boli palicovaní – a spoločne so svojou rodinou prijíma krst. Potom, «radujúc sa s celým svojím domom, že uveril Bohu» (v. 34), prestiera stôl a pozýva Pavla a Sílasa, aby s nimi zostali.
Je to moment útechy! Uprostred noci tohto anonymného žalárnika žiari Kristovo svetlo a víťazí nad temnotami: putá srdca padajú a v ňom i v jeho rodinných príslušníkoch sa rodí radosť, akú ešte nezažili.
Takto Duch Svätý koná misiu: od začiatku, počnúc od Turíc, je to on, kto je protagonistom misie. A vedie nás vpred, je treba byť vernými povolaniu, ku ktorému nás Duch Svätý vedie. Aby sme niesli Evanjelium.
Vyprosujme si dnes aj my od Ducha Svätého otvorené srdce, cvnímavé na Boha a pohostinné voči bratom, ako bolo to Lýdiino, a smelú vieru, akou bola tá Pavlova a Sílasova, a aj otvorenosť srdca, akú mal žalárnik, ktorý sa nechal dotknúť Duchom Svätým.

Preložila: Slovenská redakcia VR

 

Katechezy: 

Videá