„Ako [Šavol] šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť“ (Sk 9,3-6).

„Lebo jeho som si vyvolil za nádobu“ (Sk 9,15)  

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po udalosti ukameňovania Štefana sa objavuje postava, ktorá je v Skutkoch apoštolov popri Petrovi najviac prítomná a najvýraznejšia: „mladý muž, ktorý sa volal Šavol“ (Sk 7,58). Na začiatku sa opisuje ako ten, ktorý schvaľuje smrť Štefana a chce zničiť Cirkev (porov. Sk 8,3); ale potom sa stane nástrojom, ktorý si Boh vybral, aby ohlasoval evanjelium národom (porov. Sk 9,15; 22,21; 26,17).
S poverením od veľkňaza Šavol robí hon na kresťanov a zatýka ich. Vy, ktorí pochádzate z niektorých národov, ktoré boli perzekvované diktatúrami, dobre rozumiete, čo to znamená prenasledovať ľudí a zatýkať ich. Takto robil aj Šavol. A konal tak v domnení, že slúži Pánovmu zákonu. Lukáš hovorí, že Šavol „dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov“ (Sk 9,1): v ňom je dych, ktorý zaváňa smrťou, nie životom.
Mladý Šavol je zobrazený ako neústupčivý, to znamená ten, ktorý sa prejavuje netoleranciou voči tým, ktorí myslia inak ako on sám, absolutizuje svoju politickú alebo náboženskú identitu a druhého zužuje na potenciálneho nepriateľa, s ktorým treba bojovať. Ideológ.
V Šavlovi sa náboženstvo zmenilo na ideológiu: náboženskú ideológiu, sociálnu ideológiu, politickú ideológiu. Až potom, ako bude premenený Kristom, bude učiť, že skutočný zápas „nie je s krvou a telom, ale [...] s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6,12). Učí, že by sa nemalo bojovať s ľuďmi, ale so zlom, ktoré inšpiruje ich činy.
Šavlov stav nazlostenosti a konfliktnosti – pretože Šavol bol hnevlivý – pozýva každého položiť si otázky: ako žijem môj život viery? Idem druhým v ústrety, alebo som proti druhým? Patrím do univerzálnej Cirkvi - dobrí aj zlí, všetci - alebo mám nejakú selektívnu ideológiu? Klaniam sa Bohu, alebo sa klaniam dogmatickým formuláciám? Aký je môj náboženský život? Robí ma viera v Boha, ktorú vyznávam, priateľským, alebo naopak nepriateľským voči tým, ktorí sa odo mňa líšia?
Lukáš rozpráva, že zatiaľ čo Šavol má naplno v úmysle vykoreniť kresťanskú komunitu, Pán mu je v pätách, aby sa dotkol jeho srdca a obrátil ho k sebe. To je Pánova metóda: dotýka sa srdca. Vzkriesený sa ujíma iniciatívy a ukazuje sa Šavlovi na ceste do Damasku, čo je udalosť, o ktorej sa v knihe Skutkov apoštolov rozpráva trikrát (porov. Sk 9,3-19; 22,3-21; 26,4-23).
Prostredníctvom kombinácie „svetla“ a „hlasu“, typickej pri teofániách, sa Vzkriesený zjavuje Šavlovi a žiada ho, aby sa zodpovedal za svoju bratovražednú zlosť: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4). Tu Vzkriesený prejavuje svoju jednotu s tými, ktorí v Neho veria: udrieť člena Cirkvi znamená udrieť samotného Krista! Dokonca aj tí, ktorí sú ideológmi, pretože chcú – v úvodzovkách – „čistotu“ Cirkvi, udierajú Krista.
Ježišov hlas hovorí Šavlovi: „Vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť“ (Sk 9,6). Šavol je opäť na nohách, ale vôbec nevidí, oslepol a zo silného, autoritatívneho a nezávislého človeka sa stáva slabým, núdznym a závislým od ostatných, pretože nevidí. Kristovo svetlo ho oslnilo a oslepilo: „Vyjaví sa tak i navonok to, čo bola jeho vnútorná realita, jeho slepota voči pravde, svetlu, ktorým je Kristus“ 
Týmto dotykom „priamo na telo“ medzi Šavlom a Vzkrieseným sa začína premena, ktorá dáva najavo Šavlovu „osobnú Veľkú noc“, jeho prechod od smrti k životu: to, čo predtým bolo slávou, sa mu stáva „odpadom“ na vyhodenie, aby získal skutočnú odmenu, ktorou je Kristus a život v Ňom (porov. Fil 3,7-8).
Pavol prijíma krst. Krst tak znamená pre Šavla to, čo pre každého z nás, začiatok nového života, sprevádzaného novým pohľadom na Boha, na seba samého a na druhých, ktorí sa z nepriateľov odteraz stávajú bratmi v Kristovi.
Poprosme Otca, aby dal aj nám zakúsiť, tak ako Šavlovi, dopad jeho lásky, ktorá jediná môže z kamenného srdca urobiť srdce z mäsa (Ez 11,19) schopné osvojiť si „rovnaké zmýšľanie ako Kristus Ježiš“ (porov. Flp 2, 5).

Preložila: Slovenská redakcia VR