Na úvod katechézy zazneli slová 8. kapitoly knihy Skutkov apoštolov: „Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť“ (Sk 8,5-8).

„Zvestoval mu Ježiša“ (Sk 8,35). Filip a „rozbeh“ evanjelia na nové cesty

Drahí bratia a sestry,

po Štefanovom mučeníctve sa zdá, že „rozbehu“ Božieho slova sa dostal pribrzďujúci úder rozpútaním „prenasledovania Cirkvi v Jeruzaleme“ (Sk 8,1). Následkom toho apoštoli zostávajú v Jeruzaleme, zatiaľ čo mnohí kresťania sa rozptyľujú do ďalších miest Judey a Samárie.
V knihe Skutkov apoštolov sa prenasledovanie javí ako trvalý stav života učeníkov, v zhode s tým, čo povedal Ježiš: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás“ (Jn 15,20). Avšak prenasledovanie, namiesto toho aby uhasilo oheň evanjelizácie, ešte viac ho rozdúchava.
Počuli sme, čo urobil diakon Filip, ako začína evanjelizovať mestá Samárie a ako ohlasovanie Slova sprevádza množstvo znamení v oslobodzovaní a uzdravovaní. V tejto situácii Duch Svätý spúšťa novú etapu putovania Evanjelia: podnieti Filipa, aby išiel v ústrety istému cudzincovi, ktorý má srdce otvorené Bohu.
Filip vstáva, vyráža s nadšením, a na opustenej a nebezpečnej ceste stretne vysokopostaveného úradníka etiópskej kráľovnej, správcu jej pokladov. Tento muž, eunuch, sa po návšteve Jeruzalema za účelom bohoslužby vracia do svojej krajiny. Bol to židovský prozelyta z Etiópie. Sediac vo voze si čítal zvitok proroka Izaiáša, konkrétne štvrtý spev o „Pánovom služobníkovi“.
Filip pristupuje k vozu a pýta sa ho: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ (Sk 8,30). Etiópčan odpovedá: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ (Sk 8,31). Tento mocný muž si uvedomuje, že potrebuje byť usmernený, aby porozumel Božiemu slovu. Bol to veľký bankár, bol ministrom hospodárstva, mal všetku moc peňazí, ale vedel, že bez vysvetlenia to nemôže pochopiť, bol pokorný.
A tento dialóg medzi Filipom a Etiópčanom nám dáva uvažovať aj nad skutočnosťou, že nestačí čítať Písmo, ale treba chápať jeho zmysel, nájsť „šťavu“, ísť hlbšie pod „kôrku“, načerpať Ducha, ktorý oživuje literu. Ako povedal pápež Benedikt na začiatku synody o Božom slove, „exegéza, opravdivé čítanie Svätého písma, nie je iba literárnym fenoménom, [...]. Je uvedením do pohybu mojej existencie“ (Meditácia, 6. októbra 2008). Vstúpiť do Božieho slova znamená ochotu vyjsť von z vlastných obmedzení, aby sme sa stretli s Kristom a pripodobnili sa mu ako živému Slovu Otca.
Kto je teda protagonistom toho, čo čítal Etiópčan? Filip ponúka svojmu spoločníkovi kľúč k čítaniu: ten mierny trpiaci sluha, ktorý na zlo nereaguje zlom a ktorý, i keď je považovaný za neúspešného a neplodného a napokon je odpravený, oslobodzuje ľudí od neprávosti a prináša ovocie Bohu, je to presne ten Kristus, ktorého ohlasujú Filip aj celá Cirkev! Ten, ktorý na Veľkú noc vykúpil nás všetkých.
Konečne Etiópčan spoznáva Krista a žiada o krst a vyznáva vieru v Pána Ježiša. Je to nádherný príbeh, ale kto pohol Filipa k tomu, aby šiel do púšte stretnúť sa s týmto mužom? Kto pobádal Filipa, aby sa priblížil k vozu? Je to Duch Svätý. Protagonistom evanjelizácie je Duch Svätý.
„Otče, ja chodím evanjelizovať“ - „Áno, a ako to robíš?“ - „No, ohlasujem Evanjelium a hovorím, kto je Ježiš, snažím sa ľudí presvedčiť, že Ježiš je Boh“. – Môj drahý, toto nie je evanjelizácia, ak tam niet Ducha Svätého, nie je to evanjelizácia. Toto môže byť prozelytizmus, publicita... Ale evanjelizácia znamená odovzdať sa Duchu Svätému, aby to bol on, kto ťa bude pobádať k hlásaniu, k ohlasovaniu svedectvom, aj mučeníctvom, a aj slovom.
Potom, ako pomohol Etiópčanovi stretnúť sa so Zmŕtvychvstalým – Etiópčan sa stretá so vzkrieseným Ježišom pretože rozumie tomu proroctvu –, Filip sa stratí, Duch Svätý ho vezme a posiela ho konať ďalšiu vec. Povedal som, že protagonistom evanjelizácie je Duch Svätý. A čo je znamením, že ty, kresťanka, kresťan si evanjelizátorom? Radosť. Aj v mučeníctve. A Filip plný radosti išiel do iných miest kázať Evanjelium.
Nech Duch vedie pokrstených byť mužmi a ženami, ktorí ohlasujú Evanjelium, aby druhých pritiahli nie k sebe, ale ku Kristovi; byť tými, ktorí vedia dať priestor Božiemu konaniu, ktorí vedia urobiť ostatných slobodnými a zodpovednými pred Pánom.

Preložila: Slovenská redakcia VR