„Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud [...] a povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi [...]. Lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním.“ (Sk 5,34-35.38-39)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujeme v katechéze o knihe Skutky apoštolov. Voči zákazu Židov vyučovať v mene Ježiša Krista Peter a apoštoli odvážne odpovedajú, že nemôžu poslúchnuť toho, kto chce brániť hlásaniu Evanjelia vo svete.
Dvanásti tým dávajú najavo, že vlastnia tú „poslušnosť viery“, ktorú budú neskôr chcieť vzbudiť vo všetkých ľuďoch (porov. Rim 1,5). Od Turíc už totiž nie sú len oni sami, ale zažívajú osobitnú súčinnosť, ktorá ich odpútava od prílišného zamerania sa na seba a umožňuje im hovoriť: „my aj Duch Svätý“ (Sk 5,32) alebo „Duch Svätý a my“ (Sk 15,28). Cítia, že nemôžu vravieť len čisto „ja“, sú ľuďmi „decentrovanými“, nezameranými sami na seba.
Posilnení týmto spojenectvom sa apoštoli nedajú nikým zastrašiť. Ich odvaha bola úchvatná! Len si spomeňme, že pred tým boli zbabelcami: všetci zutekali, ušli, keď Ježiša zajali. Ale zo zbabelcov sa stali takto neohrozenými. Prečo? Lebo bol s nimi Duch Svätý. To isté sa deje aj s nami: ak máme v sebe Ducha Svätého, budeme mať aj odvahu ísť ďalej, odvahu vyhrávať všetky zápasy, nie kvôli nám, ale kvôli Duchu Svätému, ktorý je s nami.
Necúvnu zo svojej cesty nebojácnych svedkov zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, rovnako ako mučeníci všetkých čias, vrátane tých našich. Mučeníci vydávajú svoj život, neskrývajú, že sú kresťanmi. Aj dnes je ich mnoho. Pomyslime len na tých ortodoxných koptov, ozajstných kresťanov, robotníkov, ktorí boli pred štyrmi rokmi na pláži v Líbyi všetci podrezaní. Avšak ich posledné slovo bolo „Ježiš, Ježiš“. Nezapredali svoju vieru, lebo bol s nimi Duch Svätý. Toto sú mučeníci dneška!
Apoštoli sú „megafónmi“ Ducha Svätého, vyslaní Zmŕtvychvstalým, aby pohotovo a bez zaváhania šírili Slovo, ktoré prináša spásu.
A skutočne, táto odhodlanosť otriasa židovským „náboženským systémom“, ktorý sa cíti byť v ohrození a odpovedá násilím a rozsudkami smrti. Prenasledovanie kresťanov je vždy rovnaké: tí, ktorí nechcú kresťanstvo sa cítia byť ohrození, a preto vydávajú kresťanov na smrť. Ale uprostred veľrady sa odrazu ozve odlišný hlas farizeja, ktorý sa rozhodol postaviť medze reakcii svojich ostatných kolegov: volal sa Gamaliel, múdry muž, „učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud“. Práve v jeho škole sa sv. Pavol naučil dodržiavať „Zákon otcov“ (porov. Sk 22,3). Gamaliel sa ujíma slova a svojim bratom ukazuje, ako sa uplatňuje umenie rozlišovania v situáciách, ktoré prekračujú zabehané schémy.
Gamaliel, spomínajúc niekoľko osobností, ktoré sa vydávali za Mesiáša, ukazuje, že akýkoľvek ľudský plán si môže najprv získať stúpencov a potom stroskotať, avšak to, čo prichádza zhora a nesie Boží „podpis“, má predurčenie pretrvať. Ľudské plány vždy zlyhávajú; sú dočasu, tak ako my. Len si spomeňte na toľké politické projekty, a ako sa menia z jednej strany na druhú, vo všetkých krajinách. Spomeňte si na veľké ríše, na diktatúry minulých storočí: mysleli si, že sú najmocnejšie, mysleli si, že budú vládnuť svetu. A potom všetky padli.
Pomyslite aj na dnešok, na impériá dneška: i tie sa zrútia, ak Boh nebude s nimi, lebo sila, ktorú majú ľudia v sebe, nie je trvalá. Iba Božia sila pretrvá. Spomeňme si na dejiny kresťanov, na dejiny Cirkvi, so všetkými tými hriechmi, pohoršeniami, toľkými nepeknými vecami za tieto dve tisícročia. A prečo sa Cirkev nezrútila? Lebo je v nej Boh. My sme hriešnici, a koľkokrát dávame aj pohoršenie. Ale Boh je s nami. A Boh zachraňuje najskôr nás, a potom ich; no Pán vždy zachraňuje. Tou silou je „Boh je s nami“.
Gamaliel ukazuje, uvádzajúc niekoľko osobností, čo sa vydávali za Mesiáša, že každý ľudský plán môže najprv vyvolať súhlasnú odozvu, no potom stroskotať. Gamaliel tým chce povedať, že ak učeníci Ježiša Nazaretského uverili nejakému podvodníkovi, určite časom zmiznú bez stopy; ak ale nasledujú toho, ktorý prichádza od Boha, bude lepšie proti nim nebojovať. A varuje: „Aby ste sa azda neocitli v boji proti Bohu!“ (Sk 5,39) Učí nás, aby sme takto rozlišovali.
Sú to slová hutné a prezieravé, ktoré umožňujú vidieť udalosť kresťanstva v novom svetle a ponúkajú kritériá „znalé Evanjelia“, keďže vyzývajú rozpoznať strom podľa jeho ovocia (porov. Mt 7,16). Dotýkajú sa sŕdc a dosahujú želaný efekt: ostatní členovia Veľrady prijímajú jeho radu a vzdávajú sa smrtiacich úmyslov, čiže zabitia apoštolov.
Prosme Ducha Svätého o jeho pôsobenie v nás, aby sme si tak na úrovni osobnej i komunitnej osvojili návyk (habitus) rozlišovania. Prosme ho o schopnosť vidieť vždy jednotu dejín spásy cez znamenia Božej prítomnosti v týchto našich časoch i v tvárach tých, ktorých máme okolo seba, aby sme sa naučili, že čas i tváre ľudí sú poslami živého Boha.

Slovenská redakcia VR