Postoj k chorým je kľúčová charakteristika Cirkvi

«Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. [...] Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali» (Sk 5, 12.15-16)

«Keď tade pôjde Peter» (porov. Sk 5,15). Peter, hlavný svedok Zmŕtvychvstalého

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Cirkevná komunita opísaná v knihe Skutkov apoštolov prežíva veľkú bohatosť, ktorú jej Pán dáva k dispozícii – Pán je veľkorysý! –, zakusuje početný nárast a veľké kvasenie i napriek vonkajším útokom. Lukáš nám demonštruje túto vitalitu aj tým, že v knihe Skutkov apoštolov poukazuje na významné miesta, napríklad Šalamúnovo stĺporadie (porov. Sk 5,12), miesto stretávania sa veriacich. Je to v Chráme. Stĺporadie (stoà) je otvorená chodba, ktorá slúži ako prístrešok, ale aj miesto stretnutí a svedectiev. Lukáš naozaj nástojí na znameniach a zázrakoch, ktoré sprevádzajú slovo apoštolov, a na osobitnej starostlivosti o chorých, ktorým sa venujú.
V 5. kapitole Skutkov sa rodiaca sa Cirkev prejavuje ako „poľná nemocnica“, ktorá prijíma najslabších ľudí, teda chorých. Ich utrpenie priťahuje apoštolov, ktorí nevlastnia „ani striebro, ani zlato“ (Skutky 3,6) – tak hovorí Peter chromému – ale sú mocní v mene Ježiša. V ich očiach, tak ako v očiach kresťanov všetkých čias, sú chorí privilegovanými príjemcami radostného zvestovania Kráľovstva, sú to bratia, v ktorých je Kristus prítomný osobitným spôsobom, aby sa nechal hľadať a nájsť nami všetkými (porov. Mt 25,36.40).
Chorí sú privilegovaní pre Cirkev, pre kňazské srdce, pre všetkých veriacich. Nie sú na vyraďovanie: práve naopak. Sú na to, aby sme sa o nich starali, ošetrovali ich. Sú predmetom pozorného záujmu kresťanov.
Medzi apoštolmi vystupuje Peter, ktorý má v apoštolskej skupine prednosť z dôvodu primátu (porov. Mt 16,18) a misie prijatej od Vzkrieseného (Jn 21,15-17). Je to on, kto začína kázanie kerygmy v deň Turíc (porov. Sk 2,14-41), a kto bude na Jeruzalemskom koncile zohrávať úlohu riadenia (porov. Sk 15 a Gal 2,10-10).
Peter pristupuje k nosidlám a prechádza medzi chorými, ako to robieval Ježiš, keď bral na seba slabosti a choroby (porov. Mt 8,17; Iz 53,4). A Peter, rybár z Galiley prechádza, ale nechá, aby sa prejavil niekto Iný: aby to bol Kristus živý a činný! Svedok je v skutočnosti ten, kto prejavuje Krista ako slovami, tak aj telesnou prítomnosťou, čo mu umožňuje nadväzovať vzťahy a byť predĺžením Slova, ktoré sa stalo telom v dejinách.
Peter tu plní skutky Učiteľa (porov. Jn 14,12): hľadiac na neho s vierou, vidíme samotného Krista. Naplnený Duchom svojho Pána, Peter prechádza a bez toho, aby niečo urobil, sa jeho tieň stáva „pohladením“, uzdravujúcim pohladením, sprostredkovaním zdravia, vyliatím nežnosti Zmŕtvychvstalého, ktorý sa skláňa nad chorými a obnovuje život, spásu, dôstojnosť.
Týmto spôsobom Boh prejavuje svoju blízkosť a robí z rán svojich detí – povedzme to trochu zložitejšie – „teologické miesto svojej nežnosti“ (Ranná meditácia, Dom sv. Marty, 14. dec. 2017). V ranách chorých, v chorobách, ktoré sú prekážkami na ceste života, je vždy prítomnosť Ježiša, Ježišova rana. Je tam Ježiš, ktorý vyzýva každého z nás, aby sa o nich staral, posilňoval ich, uzdravoval.
Petrova činnosť uzdravovania vyvoláva nenávisť a závisť saducejov, ktorí apoštolov uväzňujú a v rozrušení nad ich tajomným vyslobodením im zakazujú učiť. Títo ľudia videli zázraky, ktoré apoštoli urobili nie mágiou, ale v mene Ježiša; nechceli to však prijať a dávajú ich do väzenia; bijú ich.
Boli oslobodení zázračným spôsobom, no srdce saducejov bolo také tvrdé, že nechceli uveriť tomu, čo vidia. Peter vtedy odpovedá ponúkajúc kľúč kresťanského života: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29). Oni, saduceji, totiž vraveli: „Nesmiete pokračovať v týchto veciach, nesmiete uzdravovať“ – „Poslúcham viac Boha než ľudí“: to je veľká kresťanská odpoveď. Toto znamená počúvať Boha bez výhrad, bez odkladania, bez vypočítavosti; držať sa ho, aby sa sme sa stali schopnými zmluvy s ním a s tými, ktorých postretneme na našej ceste.
Prosme aj my Ducha Svätého o silu, aby sme sa nezľakli tých, ktorí nám prikazujú mlčať, očierňujú nás, či nám dokonca siahajú na život. Neľakajme sa. Prosme ho, nech nás vnútorne posilní, aby sme si boli istí milujúcou a potešujúcou prítomnosťou Pána po našom boku.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

 

Katechezy: