«Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. […] Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým».         Sk 1, 3-5

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes začíname sériu katechéz prechádzajúc Knihou skutkov apoštolov. Táto biblická kniha, napísaná evanjelistom sv. Lukášom, nám hovorí o ceste. Ale o akej ceste? O ceste Evanjelia vo svete a ukazuje nám nádherné spojenie medzi Božím slovom a Duchom Svätým, ktorý otvára čas evanjelizácie. Protagonisti Skutkov apoštolov sú vlastne živým a účinným „párom“: Slovo a Duch.
Boh «svoj rozkaz na zem zosiela» a «rýchlo sa šíri jeho slovo » - hovorí žalm (147,15). Božie slovo sa šíri, je dynamické, zavlažuje každý terén, na ktorý padne. A čo je jeho silou? Svätý Lukáš nám hovorí, že ľudské slovo sa stáva účinným nie vďaka rétorike, ktorá je rečníckym umením, no vďaka Duchu Svätému, ktorý je Božím dýnamis, je Božou dynamikou, jeho silou, ktorá má moc očisťovať slovo, robiť ho nositeľom života. Napríklad, v Biblii sú príbehy, ľudské slová; aký je však rozdiel medzi Bibliou a knihou dejín? Rozdiel je v tom, že slová Biblie sú od Ducha Svätého, ktorý im dáva veľmi veľkú silu, odlišnú silu a pomáha nám, aby toto slovo bolo semenom svätosti, semenom života, aby bolo účinné. Keď Duch Svätý navštívi ľudské slovo,  to sa stáva dynamickým, tak dynamickým, ako „dynamit“, ktorý je schopný roznietiť srdcia a vyhodiť do povetria schémy, odporovanie a múry rozdelenia, otvárajúc nové cesty a rozširujúc hranice Božieho ľudu. Uvidíme to na ceste týchto katechéz – to, čo sa deje v knihe Skutkov apoštolov.       
Tým, kto dáva vibrujúcu zvučnosť a prenikavosť nášmu tak krehkému ľudskému slovu, schopnému dokonca aj klamať a vyhýbať sa vlastnej zodpovednosti, tým je iba Duch Svätý, skrze ktorého bol zrodený Boží Syn; Duch, ktorý ho pomazal a podporoval v misii; Duch, vďaka ktorému si vyvolil svojich apoštolov a ktorý ich ohlasovaniu zaručil vytrvalosť a plodnosť, tak, ako ich dnes zaručuje aj nášmu ohlasovaniu.
Evanjelium sa uzatvára zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením Ježiša a dej rozprávania Skutkov apoštolov vychádza práve odtiaľto, od prekypujúcej hojnosti života Zmŕtvychvstalého vliatej do jeho Cirkvi. Svätý Lukáš nám hovorí, že Ježiš «po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve» (Sk 1,3). Zmŕtvychvstalý, vzkriesený Ježiš, robí veľmi ľudské gestá, akými sú delenie sa o jedlo so svojimi učeníkmi a pozýva ich, aby s dôverou očakávali naplnenie Otcovho prisľúbenia. Aké je to prisľúbenie Otca? «Budete pokrstení Duchom Svätým» (Sk 1, 5).
Krst v Duchu Svätom je v skutočnosti skúsenosť, ktorá nám umožňuje vstúpiť do osobného spoločenstva s Bohom a zúčastniť sa na jeho univerzálnej spásonosnej vôli, získavajúc dar parézie, odvahy, čiže schopnosti vysloviť slovo „ako Božie deti “, nielen ako ľudia, ale ako Božie deti: slovo jasné, slobodné, účinné, plné lásky ku Kristovi a k bratom.
Netreba preto žiadny boj, aby sme si získali či zaslúžili Boží dar. Všetko je dané zadarmo a vo svojom čase. Pán dáva všetko zadarmo, nezištne. Spása sa nekupuje, neplatí sa za ňu: je to nezištný dar. Tvárou v tvár úzkostnej dychtivosti učeníkov, aby vopred poznali čas, v ktorom sa oznámené udalosti udejú, Ježiš svojím odpovedá: «Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme» (Sk 1,7-8).
Zmŕtvychvstalý svojich učeníkov pozýva, aby neprežívali prítomnosť v úzkosti, ale aby boli spojencami času, aby vedeli očakávať odvíjanie sa posvätnej histórie, ktorá nebola prerušená, ale ktorá postupuje, stále pokračuje vpred; vedieť očakávať „kroky“ Boha, Pána času a priestoru. Zmŕtvychvstalý pozýva svojich učeníkov, aby si „nevymýšľali“ svoje poslanie samy, ale aby čakali na to, aby Otec dynamizoval ich srdcia jeho Duchom, aby sa tak mohli zapojiť do misionárskeho svedectva schopného šíriť sa z Jeruzalema do Samárie a presiahnuť hranice Izraela, aby sa dostalo na periférie sveta.
Toto očakávanie apoštoli prežívajú spoločne, žijú ho ako rodina, ako rodina Pána, v hornej sále či večeradle, ktorého steny sú ešte svedkami daru, s ktorým sa Ježiš odovzdal svojim v Eucharistii. A ako očakávajú tú silu, ten Boží dýnamis? Modliac sa s vytrvalosťou, akoby neboli mnohí, ale iba jeden. Modliac sa v jednote a s vytrvalosťou. Naozaj, prostredníctvom modlitby sa prekonáva osamelosť, pokušenie, podozrenie a srdce sa otvára spoločenstvu. Prítomnosť žien a Márie, Ježišovej matky, túto skúsenosť zosilňuje: ony sa ako prvé od Učiteľa naučili svedčiť o vernosti lásky a o sile spoločenstva, ktorá víťazí nad každým strachom.
Poprosme aj my Pána o trpezlivosť očakávať jeho kroky, aby sme my sami nechceli „vymýšľať“ jeho dielo, a aby sme zostali poddajní v modlitbe, vzývajúc Ducha Svätého a kultivujúc umenie cirkevného spoločenstva. Ďakujem.

Preložila: Slovenská redakcia VR