«Bratia, nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí»  1 Tim 6,7-10
 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujúc vo vysvetľovaní Desatora dnes prichádzame k siedmemu slovu: «Nepokradneš». Počúvajúc toto prikázanie myslíme na tému kradnutia a na rešpektovanie vlastníctva druhého človeka. Neexistuje kultúra, v ktorej by krádež a zneužitie dobier boli dovolené. Ľudská citlivosť je v skutočnosti veľmi vnímavá na obranu vlastníctva.
Avšak stojí za to otvoriť sa chápaniu tohto Božieho slova v širších súvislostiach a sústrediť sa na tému vlastníctva dobier vo svetle kresťanskej múdrosti. V sociálnej náuke Cirkvi
sa hovorí o všeobecnom určení dobier. Čo to znamená? Počúvajme, čo hovorí Katechizmus: «Na začiatku Boh zveril zem s jej zdrojmi spoločnému spravovaniu ľudstva, aby sa o ňu staralo, ovládalo ju svojou prácou a tešilo sa z jej plodov. Stvorené dobrá sú určené celému ľudskému pokoleniu» (č. 2402). A ďalej: «Všeobecné určenie dobier zostáva prvoradé, hoci zveľaďovanie spoločného dobra vyžaduje rešpektovanie súkromného vlastníctva, práva naň a jeho uplatňovania» (č. 2403).
Božia prozreteľnosť nám však nepodáva akýsi „sériový“ svet, ale sú tu rozdiely, rozličné podmienky, odlišné kultúry – takto môžeme žiť starajúc sa jedni o druhých. Svet je bohatý na zdroje, aby tak všetkým zaistil základné dobrá. A predsa, mnohí žijú v jednej škandalóznej biede a zdroje využívané bez súdnosti sa znehodnocujú. Svet je však len jeden! Ľudstvo je len jedno! Bohatstvo sveta je dnes v rukách menšiny, nemnohých, a chudoba, ba priam bieda a utrpenie, zas patrí mnohým, väčšine.
Ak je na zemi hlad, nie je to preto, že chýba jedlo! Naopak, kvôli požiadavkám trhu niekedy dochádza k jeho ničeniu, jedlo sa vyhadzuje. To, čo chýba, je slobodné a prezieravé podnikanie, ktoré by zaistilo primeranú produkciu a prístup založený na solidarite, ktorý by zabezpečil rovnosť rozdeľovania. Opäť sú tu slová Katechizmu: «Človek, ktorý používa stvorené dobrá, má považovať veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spoločné v tom zmysle, aby mohli byť na osoh nielen jemu, ale aj iným» (č. 2404). Každé bohatstvo, aby bolo dobré, musí mať sociálny rozmer.
V tejto perspektíve sa ukazuje kladný a obsiahly zmysel prikázania «nepokradneš». «Vlastníctvo nejakého majetku robí z jeho vlastníka správcu Prozreteľnosti» (tamtiež). Nikto nie je absolútnym vlastníkom dobier, ale je ich správcom. Vlastníctvo je zodpovednosťou. - „Ale ja som bohatý vo všetkom...“ - Toto predstavuje zodpovednosť, ktorú máš! A každé vlastníctvo vytrhnuté z logiky Božej prozreteľnosti je podvedené, je zradené v najhlbšom zmysle slova. To čo vlastním naozaj, je to, čo dokážem darovať. Toto je meradlo na hodnotenie ako dokážem spravovať bohatstvo, či dobre alebo zle. Táto veta je dôležitá: opravdivo vlastním to, čo viem darovať. Ak viem darovať, som otvorený, potom som bohatý nielen tým, čo vlastním, ale aj štedrosťou. Štedrosťou tiež v zmysle povinnosti dať bohatstvo k dispozícii, aby mali na ňom účasť všetci. Ak totiž nedokážem niečo darovať, je to preto, lebo tá vec ma ovláda, má nado mnou moc a som jej otrokom. 
Vlastníctvo dobier je príležitosťou tvorivo ich rozmnožovať a veľkodušne ich používať, a takto rásť v láske a v slobode.
Samotný Kristus, hoci je Boh, «nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého» (Flp 2,6-7) a obohatil nás svojou chudobou (porov. 2 Kor 8,9).
Zatiaľ čo ľudstvo sa zháňa za čím väčším vlastníctvom, Boh ho vykúpil tak, že sa stal chudobným. Ten Ukrižovaný muž zaplatil za všetkých nevyčísliteľné výkupné zo strany Boha Otca, «bohatého na milosrdenstvo» (Ef 2,4; porov. Jak 5,11). To, čo nás robí bohatými, nie je majetok, ale láska.
Mnohokrát sme počuli to, čo hovorí Boží ľud, že „diabol prichádza cez vrecká“. Začína sa láskou k peniazom, hladom po vlastnení. Potom prichádza márnivosť: „Som bohatý a som na to hrdý.“ A nakoniec nadutosť a pýcha. Toto je diablov spôsob ako v nás pracuje. Ale vstupnou bránou sú vrecká.
Milí bratia a sestry, Ježiš Kristus nám opätovne odhaľuje plný zmysel Písma. «Nepokradneš» znamená: miluj prostredníctvom tvojich dobier, využi tvoje prostriedky na to, aby si miloval, tak ako môžeš. Tak sa tvoj život stane dobrým a vlastníctvo sa skutočne stane darom. Pretože život nie je časom na to, aby sme vlastnili, ale na to, aby sme milovali.

Preložila: Slovenská redakcia VR