„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev“ Ef 5,25-29

V Kristovi dosahuje plnosť naše manželské povolanie

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som chcel skompletizovať katechézu o šiestom slove Desatora – „Nescudzoložíš“ – so zdôraznením, že Kristova verná láska je svetlom k prežívaniu krásy ľudskej lásky. Naša citová dimenzia je totiž povolaním k láske, ktorá sa prejavuje vo vernosti, v prijímaní a v milosrdenstve. Toto je veľmi dôležité. Ako sa prejavuje láska? Vo vernosti, v prijímaní a v milosrdenstve.
Netreba však zabúdať, že toto prikázanie sa vyslovene odvoláva na manželskú vernosť, a je teda dobré hlbšie sa zamýšľať nad jej manželským významom. Táto stať Písma z listu sv. Pavla je prevratná! Popri antropológii tej doby uvažovať a povedať, že manžel má milovať manželku ako Kristus miluje Cirkev, nuž to je revolúcia! Možno to v tej dobe bolo tou najrevolučnejšou vecou, aká bola povedaná o manželstve. Vždy na ceste lásky. Môžeme sa spýtať: komu je toto prikázanie vernosti určené? Len manželom? V skutočnosti, toto prikázanie je pre všetkých, je to otcovské slovo Boha, určené pre každého muža a ženu.
Pripomeňme si, že cestu ľudského dozrievania predstavuje samotná cesta lásky, ktorá prechádza od prijímania starostlivosti ku schopnosti preukázať starostlivosť, od prijatia života ku schopnosti darovať život. Stať sa dospelými mužmi a ženami znamená dospieť k osvojeniu si manželského a rodičovského postoja, ktorý sa prejavuje v rôznych životných situáciách ako schopnosť vziať na seba bremeno niekoho iného a milovať ho bez dvojznačnosti. Je to teda celkový postoj človeka, ktorý vie prijať realitu  a vie vstúpiť do hlbokého vzťahu s druhými.
Kto je teda cudzoložník, smilník, neverník? Je to človek nezrelý, ktorý si svoj život drží pre seba a jednotlivé situácie interpretuje na základe vlastného blahobytu  a vlastného uspokojenia. Na stanie sa  manželmi teda nestačí sláviť svadbu! Je potrebné prejsť cestu od ja k my, od uvažovania len za seba k uvažovaniu vo dvojici, od žitia jednotlivo k žitiu vo dvojici, je to pekná cesta. Keď dospejeme k tomu, že sa decentralizujeme (nezameriavame všetko na seba), potom je každý čin manželským: pracujeme, hovoríme, robíme rozhodnutia, stretávame sa s inými s prijímajúcim a darujúcim postojom.
Každé kresťanské povolanie – teraz môžeme trochu rozšíriť perspektívu a povedať, že každé kresťanské povolanie má v tomto zmysle manželský ráz. Kňazstvo ho má, keďže je povolaním – v Kristovi a v Cirkvi – slúžiť spoločenstvu s celým srdcom, s konkrétnou starostlivosťou a s múdrosťou, ktorú dáva Pán. Cirkev nepotrebuje ašpirantov na kňazské posty – nie, takých nepotrebuje, je lepšie, keď ostanú doma –, ale potrebuje mužov, ktorým sa Duch Svätý dotýka srdca bezvýhradnou láskou ku Kristovej Neveste. V kňazstve sa miluje Boží ľud s plným otcovstvom, s nehou i silou jedného manžela a otca. Takisto aj zasvätené panenstvo v Kristovi sa žije s vernosťou a radosťou ako manželský vzťah a plodné materstvo a otcovstvo.
Opakujem: každé kresťanské povolanie má manželský ráz, pretože je ovocím vzťahu lásky, v ktorom všetci sme znovuzrodení, vzťahu lásky s Kristom, ako nám to pripomenul úryvok z Pavla prečítaný v úvode. Vychádzajúc z jeho vernosti, z jeho nehy, z jeho veľkodušnosti, s vierou hľadíme na manželstvo i na každé povolanie a chápeme plný zmysel sexuality.
Ľudské stvorenie, v jeho neoddeliteľnej jednote ducha a tela a v jeho mužskej a ženskej polarite, je niečím veľmi dobrým, určeným milovať a byť milovaným. Ľudské telo nie je nástrojom pôžitku, ale miestom nášho povolania k láske, a v autentickej láske nie je priestor pre chlipnú zmyselnosť a pre jej plytkosť. Muži a ženy sú hodní niečoho viac než toto!
Teda, slovo „Nescudzoložíš“, i keď je v negatívnej forme, orientuje nás k nášmu pôvodnému povolaniu, čiže k plnej a vernej manželskej láske, ktorú nám Ježiš Kristus zjavil a daroval (porov. Rim 12,1).

Preložila: Slovenská redakcia VR