Dobrý pastier                                          Jn 10, 11 - 18                                                 

„Ja som dobrý pastier.“ (Jn 10, 11) Toto je štvrté zo siedmich „Ja som“ vyhlásení, ktoré o sebe Ježiš povedal v Jánovom evanjeliu. Pri tých ostatných „Ja som“ Ježiš povedal, že je chlieb života, svetlo sveta, vzkriesenie a život, brána, pravý vinič, cesta. Každé z týchto vyhlásení nám naznačuje niečo jedinečné o Ježišovi ako Božom Synovi.

Na jednoduchom príklade oviec a ich pastiera Ježiš hovorí niečo zásadné pre náš život viery. Ako pastier nás vedie, kŕmi, bráni a zachraňuje pred smrťou. Jedno tajomstvo však žiadne z týchto vyhlásení neobjasňuje – prečo nás Boh miluje takou nekonečnou a bezhraničnou láskou?

Odpoveď na túto otázku je jednoduchá, ale aj náročná zároveň. Boh je láska. On ňou jednoducho je. Nemôže nás prestať milovať. Sme jeho deti a vždy sa o nás postará. V skutočnosti nás miluje až tak, že požiadal svojho Syna, aby opustil svoj nebeský domov, stal sa človekom a položil za nás svoj život.

Aj po svojom zmŕtvychvstaní, keď už v sláve sedí po Otcovej pravici, sa o nás Ježiš stará viac než o seba. Ako dobrý pastier nás vedie do bezpečia, obnovuje nám sily a pomazáva nás svojou milosťou (Ž 23). Je „pastierom a biskupom“ našich duší (1 Pt 2, 25). On je „veľkým pastierom“, ktorý dáva svojim ovciam všetko (Hebr 13, 20).

Ježiš vie, že jeho ovce sú bezbranné proti pokušeniam satana, „zlodeja“, ktorý len kradne, zabíja a ničí (Jn 10, 10). Chce, aby sme to vedeli aj my a aby sme sa ho preto pridŕžali a išli za ním ako verné, nevinné ovce.

(Slovo medzi nami)

Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.

Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.

Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

Môže nám ešte vôbec niečo povedať podobenstvo o pastierovi a ovciach, ktoré Ježiš v dnešnom evanjeliu rozpráva? Pre väčšinu z nás nie sú pastieri ani stáda bežným obrazom a predstava oviec nás ťažko prinúti, aby sme sa s nimi identifikovali. Ide však o pochopenie biblického jazyka vytvoreného ľuďmi, ktorý dobre poznal život pastierov a ich puto s ovcami, a dokonca si predstavu pastiera premietal do Boha, ktorého vzýval ako „pastiera Izraela“ (Ž 80,1). Synovia Izraela očakávali okrem iného Kráľa Mesiáša s rysmi dobrého pastiera schopného viesť stádo, poznať svoje ovce každú jednotlivo, dokonca menom, obstarávať im potravu a potrebnú starostlivosť (porov. Ez 34; Jer 23, 1-8)...

Očakávania veriacich židov a Božie zasľúbenia jeho ľudu sa zmiešajú v Ježišových slovách, ktorými sa v Jeruzaleme obracia k niektorým farizejom a k zástupu pri príležitosti uzdravenia slepého od narodenia (porov. Jn 9,40-10,21). Ježiš vyhlasuje: „Ja som dobrý pastier“ (Jn 10,11), doslova „krásny pastier“. Dobrota a krása tohto pastiera sú odvodené z postoja charakterizujúceho jeho vzťah s ovcami: on položí svoj život za ovce, lebo s nimi každodenne žije a na každej z nich mu osobne záleží natoľko, že stratí vlastný život, aby ju ochránil. Ježiš nie je zamestnanec, ktorý koná svoju prácu jednoducho preto, aby dostal mzdu, bez toho aby mu ovce ležali na srdci. Nie, on je autentický pastier, nežije zo svojej úlohy alebo prijatej funkcie, ale usiluje sa o vzťah pre dobro oviec natoľko, že so svojím stádom zdieľa celý svoj život. Dobrý a krásny pastier prišiel predovšetkým preto, aby slúžil. Jeho autorita umožňuje rast tým, ktorí sú mu zverení: jeho úlohou je, aby žili v plnosti, a jeho služba znamená dať „až do konca“ (Jn 13,1) život pre tých, ktorých mu dal Otec.

Každý z nás je vtiahnutý do tohto podobenstva ako ovca povolaná pýtať sa na svoje puto k pastierovi. Puto, ktoré je tvorené načúvaním a poznávaním a ktorého účelom je živý a účinný vzťah s pastierom Ježišom Kristom a v dôsledku toho účasť na vzťahu medzi Otcom a Synom: „Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca“ (Jn 10,14-15). Ježišov pohľad sa ale nezastaví u „malého stáda“ (Lk 12,32), putujúcej komunity mužov a žien, ktorí ho nasledujú, ale obracia sa aj na ovce, ktoré za ním doteraz nešli: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier“ (Jn 10,16).  Keď to hovorí, myslí na všetkých ľudí, ktorých pritiahne k sebe, až bude vyvýšený na kríži a potom v nebi u Otca (porov. Jn 12,32). Jeho poslaním bude „zhromaždiť v jedno rozptýlené Božie deti“ (porov. Jn 11,52), čo sa však stane prekvapivým spôsobom: tento pastier univerza (porov. Hebr 13,20; 1 Pt 5,4), jediný pastier cirkvi rozptýlenej po celej zemi sa ukáže byť zabitým baránkom (porov. Zj 5,6.12; 7,17; 13,8), ktorý položil vlastný život a preto bol vyvýšený a oslávený Otcom. Áno, práve ako baránok sa Ježiš stal pastierom oviec!

V tomto úryvku evanjelia sa Ježiš určite zjavuje ako pastier našich životov. Ale vyplýva z neho aj jedna kľúčová otázka pre všetkých pastierov cirkvi: vykonávajú svoju službu ako zamestnanci, alebo ako ľudia dávajúci s láskou svoj život pre spoločenstvo, ktoré im je zverené? Totiž vždy je tu možnosť, aby sa pastier stal nádenníkom, prípadne aby ho ovce jeho stáda prestali úplne zaujímať. Nezabudnime ale, že ak nejaký pastier začne vykonávať svoju službu ako najatý za mzdu a žije spôsobom, ktorý odporuje jeho zmýšľaniu, postupne začne zmýšľať podľa toho, ako žije: ocitne sa teda v akomsi smutnom bludnom kruhu. A to by bolo príčinou veľkej skazy tak pre pastierov, ako aj pre ovce...

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi