3. Veľkonočná nedeľa 2018 B

 

Svedkovia Zmŕtvychvstalého               Lk 24,35-48

 

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.

A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

 

Dnešné evanjelium nám predstavuje posledné zjavenie zmŕtvychvstalého Ježiša učeníkom –  to, o ktorom rozpráva posledná stránka evanjelia podľa Lukáša. Ako sme videli už minulú nedeľu v Jánovom úryvku, je to vždy živý Pán, kto sa chytá iniciatívy a prekvapí jedenásť učeníkov, zatiaľ čo sú sústredení na oznámenie, že sa Zmŕtvychvstalý zjavil Šimonovi (porov. Lk 24,34) a dvom učeníkom cestou do Emauz .

  Keď sa Ježiš objaví medzi nimi, odovzdáva im predovšetkým svoj pokoj: „Pokoj vám!“ Pozná však ich srdcia a vie, že v skutočnosti v jeho zmŕtvychvstanie neveria: „ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha“ (Lk 24,37). Inými slovami Jedenásti neveria v reálnu prítomnosť Ježiša ako vzkrieseného z mŕtvych, reálnu ako vtedy keď s nimi chodil po cestách Galiley a Judska, a domnievajú sa, že majú pred sebou zjavenie Ježišovho ducha. Tak sa znovu odohráva to, čo sa stalo v deň, keď im Ježiš kráčal v ústrety po vode a oni si mysleli, že vidia „prízrak“ (Mk 6,49). Naozaj nestačí všeobecná, hoci nadšená viera v akési Ježišovo prežitie, prípadne v návrat jeho ducha zo záhrobia. Evanjelista nám to hovorí slovami, ktoré sa môžu zdať paradoxné: „Pre samú radosť však stále ešte nemohli uveriť...“ Viera vo vzkrieseného Pána však musí byť priľnutím k jeho živej prítomnosti, prítomnosti, ktorá môže byť vysvetlená a zjavená iba skrze Sväté Písma a pripomínanie Ježišových slov (porov. Jn 2,22).

  Ježiš sa potom učeníkov pýta, s láskavým pochopením odhaľuje ich pochybnosti a ukazuje im znaky svojho osláveného tela. Jeho telo povstalo zo smrti, nie je to oživená mŕtvola ani len duch, ktorý by ukazoval, že Ježišov prípad trvá aj po jeho smrti: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám“ (Lk 24,39). V týchto tvrdeniach je obsiahnutý všetok realizmus zmŕtvychvstania, teda obrana viery vo vzkriesenie tela proti tým, ktorí sa – vtedy ako dnes – pokúšajú udalosť zmŕtvychvstania zmenšiť a redukovať ju iba na prežitie učenia rabbiho a proroka Ježiša z Nazareta...

  V túto chvíľu sa Zmŕtvychvstalý ešte raz stane spolu stolujúcim svojich učeníkov a objasní im zmysel svojho vzkriesenia – udalosti, ktorá z Ježiša urobila Krista, Mesiáša, pretože „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 24,46). Maximálne sa tak ozrejmuje posledný základ veľkonočnej viery: Ježišove slová spojené so „všetkým, čo je o ňom napísané v Mojžišovom zákone a prorokoch i v žalmoch“ (porov. Lk 24,44). Áno, naša viera sa rodí z načúvania Božiemu slovu v Písmach Starého a Nového zákona, čítaných vo svetle Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Od onoho „prvého dňa po sobote“ (Lk 24,1) sú všetky Písma a Ježišove slová proroctvom veľkonočného tajomstva!

  Nezabudnime, čo sa v tejto súvislosti číta v epizóde, ktorú nájdeme iba v Lukášovom evanjeliu, v podobenstve o chudobnom Lazárovi a bohatom sebcovi. Abrahám mu hovorí: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (porov. Lk 16,31). Treba jasne povedať: bez načúvaniu Písmu nie je možná autentická veľkonočná viera. Môže tu byť nadšenie, mimoriadne videnia, túžba po zázrakoch, ale toto všetko nestačí. „Kristus bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ (1Kor 15,4). Cirkev pochopila mimoriadnu dôležitosť tohto tvrdenia natoľko, že ju zasadila do srdca vyznania viery ktorú vyjadrujeme každú nedeľu...

  Počnúc Ježišovým veľkonočným exodom musí byť jeho evanjelium kázané všetkým národom, aby sa obrátili, teda aby sa navrátili k Bohu a získali prístup k radostnej zvesti o odpustení hriechov. Keď to Zmŕtvychvstalý svojim učeníkom zveruje, má na mysli poslanie Cirkvi, ktorá sa onoho dňa otvára „počínajúc Jeruzalemom“ a dospeje až do Ríma (porov. Sk 28,11-30). To je dôvod, prečo Jedenástim adresuje svoje posledné slová: „Vy ste toho svedkami.“(Lk 24,48). Apoštoli majú byť svedkami Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania a k tomu budú vybavení Duchom Svätým, Božou mocou, ktorá na nich zostúpi na príhovor samotného Ježiša (porov. Lk 24, 49). Takéto svedectvo sa žiada aj od nás, ktorí sme cez slovo apoštolov uverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie...

Autor: Edward Staniek

Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: