Veľký týždeň B 2018

 

Láska silnejšia ako život                                                                     Mk 15, 1 - 39

 

Život je veľká hodnota. Sme ochotní dať za ňu peniaze, tituly, slávu, bohatstvo... Ale život nie je najväčšou hodnotou. Existuje ešte väčšia sila, ktorá má moc nad životom. A touto silou je láska. Človek môže z lásky položiť život za tých, ktorých má rád.

Otec Maximilián Kolbe v koncentračnom tábore ukázal moc tejto sily, ktorá rozhoduje o veľkosti človeka. Sám dobrovoľne položil život za druhého väzňa. Vybral si smrť. Nespáchal samovraždu, ktorá je zničením seba samého a to je zlo. Človek nemôže ničiť. Môže však položiť svoj život za život tých, ktorých má rád.

Láska je taká silná, že dokáže prekonať prirodzenú túžbu po živote a položiť život pre dobro milovanej osoby. V tomto geste človek neničí sám seba, ale naopak, keď vykoná takéto rozhodnutie, tvorí sám seba. V obetovaní života za iných dosahuje najvyšší vrchol dokonalosti, ktorý je človeku prístupný.

Nejde tu iba o svätca Maximiliána Kolbeho, ale o každého človeka, ktorý riskuje život, aby zachránil iných. Toto riziko, nerozlučne spojené s obetou, svedčí o sile jeho ducha a veľkosti jeho srdca. Môže to byť vojak, ktorý zomiera pri obrane vlasti, požiarnik, ktorý hynie v plameňoch počas záchrannej akcie ohrozených a môže to byť matka alebo otec, ktorí dávajú svoj život deťom, hodinu za hodinou v mozoľnatej práci a starostlivosti o príbytok.

Ježiš, keď vstupoval do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, vedel, že v najbližších dňoch ho v tomto meste čaká smrť. Rozhodol sa položiť svoj život za nás. Tým ukázal tú nepochopiteľnú silu, aká je v srdci človeka, jedinú silu, ktorá rozhoduje o jeho hodnosti – silu lásky.

Keď uvažujeme nad postojom Syna človeka v dramatických udalostiach Zeleného štvrtku, Veľkého piatku a Veľkonočnej nedele, je potrebné neustále si pripomínať, že láska je silnejšia ako život. Ktokoľvek si cení svoj život viac, ako lásku, nevstúpi do hĺbky tajomstva Veľkého týždňa. Tieto dni budú pre neho plné absurdností.

Veľký piatok má neslýchaný význam pre celé ľudstvo, bez ohľadu na to, či o tom ľudia vedia alebo nie. Je to totiž deň, v ktorý bola daná odpoveď, a to samého Boha, na najťažšiu otázku: akým spôsobom možno využiť dočasný život?! Využitie dní, týždňov, rokov na uspokojenie dočasných túžob je márnotratnosťou. Uvažujúci človek by ich chcel využiť tvorivým spôsobom. Tu nám Ježiš dáva odpoveď. Je potrebné, aby o tomto živote rozhodovala láska. Treba tento život položiť za toho, koho milujeme. Ten, kto to dokáže urobiť, ukáže silu svojho srdca. Zdokonalí sám seba a obohatí iných.

Šťastný je človek, ktorý na základe lásky múdro rozdá svoj život tým, ktorých miluje. Už nie je otrokom života, stáva sa jeho správcom. Na jeho tvári sa objaví úsmev radosti. Rozdáva totiž iným najcennejší poklad, aký má.

Ďakujme Ježišovi za to, že nám zjavil túto úžasnú pravdu. Otvára perspektívy každému, kto sa rodí i kto zomiera. Každý môže svoj život, svoje utrpenie, ba dokonca bolesť zomierania obetovať za tých, ktorých miluje. Tým, že ich obohatí, nájde zmysel svojej existencie na zemi.

Pre kresťana, ktorý objavil tajomstvo sily lásky, Veľký týždeň sa stáva sviatkom. Týka sa to zvlášť času od svätej omše na Zelený štvrtok do Veľkonočnej nedele. V kresťanskom dome na Zelený štvrtok už musí byť poupratované, už musí byť po horúčkovitej sviatočnej príprave. Všetci, keď uvažujú nad umučením Spasiteľa, musia vidieť nepochopiteľnú silu lásky, ktorá dokáže rozdať dočasný život v geste obohatenia tých, ktorých miluje.

 

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.

Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“

On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“

Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“

Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.

Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.

Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“

Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“

Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“

Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“

A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“

Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.

Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.

Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“

Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“

Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“

Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“

Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“

Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.

Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“

Autor: Edward Staniek

Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: