Katechéza a malé farské spoločenstvá

Eugen Valovič

Ondrej Valach

 

Dotazník

Diecéza:.................. Farnosť:...................

Akým spôsobom podporujú malé farské spoločenstvá katechézu vo vašej farnosti (diecéze)? ......................................

Ako sa členovia malých farských spoločenstiev podieľajú na príprave k iniciačným sviatostiam vo farnostiach ?..............

Ako sú malé farské spoločenstvá otvorené pre prijatie nových členov /ako podporné spoločenstvo pre katechizovaných/ ?........

Z á v e r  Poznámky: (Prosíme, tu uveďte svoje názory, postrehy, pripomienky a návrhy pre katechézu v tejto oblasti)

Spracoval:

(meno a priezvisko)........................... ( pečiatka FÚ)

 

Analýza súčasného stavu

Najprv uvediem niektoré cirkevné dokumenty, ktoré hovoria o tejto problematike a potom objasnenie tohoto pojmu.

Koncilové dokumenty sa priamo nezaoberajú otázkou malých spoločenstiev, ale ju naznačujú. Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o výchove Gravissimum educationis v prvej i druhej časti zdôrazňuje výchovu detí a mládeže i dospelých. Výchova sa uskutočňuje formáciou a obnovou (vytvorenie návykov-čností). Koncilový dekrét Apostolicam actuositatem o laickom apoštoláte hovorí o evanjelizácii (AA 2, 6) a o formácii laikov ( AA 29, 30).

Z pokoncilových dokumentov apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi Sv. Otca Pavla VI. hovorí o nich v piatej časti (čl. 58). Malé alebo základňové spoločenstvá plnšie prežívajú život Cirkvi, alebo hľadajú prirodzenejšie spôsoby náboženského prejavu. Niektoré základňové skupiny sa zhromažďujú k počúvaniu a rozjímaniu Božieho slova, k prijímaniu sviatostí, preto sa stretávajú podľa veku, vzdelania, sociálnych podmienok, manželia alebo mládež. Môžu byť ohniskami evanjelizácie a slúžiť väčším spoločenstvám, najmä pri filiálnych kostoloch. Tieto spoločenstvá musia spĺňať určité podmienky dané Cirkvou (súlad s ňou, život z viery a otvorenosť pre všetkých).

Apoštolská exhortácia Catechesi tradendae v 6. kap.(47 čl.) hovorí o biblických krúžkoch, ktoré pomáhajú žiť podľa Božieho slova. Ďalej sú to skupiny Katolíckej akcie, charity, modlitby... Katechetické úsilie má umožniť rozvinúť celé bohatstvo obsahu katechézy náukou, slávením a svedectvom.

Sv. Otec Ján Pavol II. v apoštolskom liste Christifideles laici o povolaní a poslaní laikov zdôrazňuje potrebu, aby sa farnosti stali živými spoločenstvami. Preto je potrebné farské štruktúry prispôsobiť účasti laikov na pastoračnej zodpovednosti. To vyžaduje dať priestor bázovým spoločenstvám, ktoré sú skonkrétnením cirkevného spoločenstva a centrami evanjelizácie (Chl 26).

Všeobecné direktórium pre katechézu ešte viac konkretizuje túto myšlienku v piatej časti v tretej kapitole (čl. 254, 258 c, 263, 264). Kresťanské spoločenstvo je počiatkom, miestom a cieľom katechézy. Ako východisko pre katechézu je potrebná prítomnosť komunitného jadra. Toto môžu tvoriť malé spoločenstvá, ktoré žijú v jednote s miestnou a všeobecnou Cirkvou. Sú znakom vitality Cirkvi. Veriaci sa v nich zhromažďujú, aby počúvali Božie slovo a usilovali sa o bratskejšie vzťahy, aby slávili kresťanské tajomstvá a aby pretvárali spoločnosť. Dôležité sú hodnoty, ako je priateľstvo a osobné ocenenie, spoluzodpovednosť, tvorivosť, odpoveď na povolanie, záujem o problémy sveta a Cirkvi. Z toho vyplýva obohacujúca komunitná skúsenosť, ktorá je vhodným prostredím pre katechézu, a táto prehlbuje komunitný život. Malé spoločenstvo je vhodným prostriedkom pre skatechizovaných.

Je potrebné si ujasniť pojem skupina a spoločenstvo. Skupina je zoskupenie ľudí, ktorí majú spoločný cieľ. Jej člen cíti spoločné záujmy a problémy, aby spoločne riešili danú úlohu. Má určitý stupeň organizácie, výchovný program a väčšinou vedúceho. Je otvorená pre každého človeka dobrej vôle. Môžu byť skupiny s osobitnými záujmami (biblické, liturgické, hudobné, športové...), s inými záujmami a so spoločensko-charitatívnymi záujmami. Neformálna skupina (rôzne partie, skupiny ...) je zložená z ľudí, ktorí sa vyberajú samovoľne. Neformálne skupiny viac lákajú. Katechizované skupiny sa menia na spoločenstvá, keď formujú k hlbšiemu kresťanskému životu, keď prehlbujú vzťahy členov a ich spájajú, keď jeden v druhom budujú vieru.

Cirkev z istého pohľadu je veľkou skupinou, ktorá existuje vďaka menším skupinám, farnostiam. Farské spoločenstvo nie je väčšinou schopné plniť funkciu základňového spoločenstva. Nie je v ňom dostatočné vzájomné pôsobenie, osobné vzťahy bývajú často obmedzené. Základnou úlohou farnosti je poskytnúť dostatok príležitostí veriacim pre stretnutia, aby sa mohli zdieľať vo svojich životných cestách a postojoch. Človek potrebuje cítiť cez rôzne aktivity, že patrí do farnosti, do spoločenstva. Takto získa dôveru a odvahu, že aj on sa môže zdieľať so svojou vierou. Keď cíti, že patrí do spoločenstva, je ochotný slúžiť iným.

Farár nemusí všetko osobne vykonávať, najmä keď to môžu spraviť veriaci. Tréner družstva, alebo dirigent orchestra osobne nehrá na všetkých postoch alebo nástrojoch. Jeho úlohou je pomôcť každému aktérovi, aby vytvorili teleso, ktoré hrá jednotne. Takúto účasť laikov na živote farnosti zdôrazňujú i dokumenty (AA 10, ChL 27). Ľudia môžu žiť vedľa seba rozličným spôsobom a sú medzi nimi navzájom rôzne vzťahy. Môžu žiť vedľa seba dlhé roky, ale pritom sa o seba málo zaujímajú. Stretávajú sa z rôznych ohľadov i náboženských, vykonávajú spoločnú činnosť, nepociťujú však potrebu spoločenstva pred Bohom. Je potrebné tieto prirodzené formy preniknúť vzájomnou láskou a dôverou.

Čo sa týka zhodnotenia situácie v tejto oblasti na základe dotazníkov, je potrebné uviesť, že sa vyjadrilo od 5 až do 45 % zo všetkých farností. Mnohí kňazi i katechéti nespomenuli túto formu vo svojej farnosti. Pritom vieme, že vo farnostiach sú miništranti, skupinky pripravujúce pobožnosti, modlitbové skupiny, ženy, ktoré sa starajú o kostol, spevokol, koledovanie, spoločenstvá alebo skupiny detí, mladých a rodín...

Na prvú otázku, akým spôsobom podporujú malé spoločenstvá katechézu vo farnostiach, zazneli tieto odpovede. (Väčšinou jedna až dve sa týkajú pár farností, okrem väčších farností.)

V niektorých farnostiach ak sú, nepodporujú, skôr čakajú iniciatívu od kňaza. Inde pomáhajú pri farských akciách, zameriavajú sa na získavanie členov z konvertitov. Dávajú dobrý príklad, utužujú osobné kontakty a umožňujú diskusie.

V iných farnostiach sa malé spoločenstvá na katechéze priamo zúčastňujú, organizujú stretnutia mládeže, detí a manželských párov, vzájomné rozhovory a akadémie. Priama účasť katechétov v malých spoločenstvách bola uvedená len v pár prípadoch. Malé spoločenstvá detí ZŠ a SŠ tvorili malé percento odpovedí.

Niektoré pomáhajú pri príprave birmovancov, realizácii letných táborov, príprave rôznych podujatí počas roka (Mikuláš, jasličkové pobožnosti, koledovanie, adorácie...). V mnohých farnostiach sú malé skupiny alebo spoločenstvá vo forme spevokolu alebo zboru, spoločnej modlitby (Ruženec, Fatima).

V niektorých farnostiach sa vytvárajú spoločenstvá z dôvodu aktivít pri liturgii (miništranti, lektori, žalmisti, rozdávatelia sv. prijímania). V ďalších farnostiach sa zúčastňujú malé spoločenstvá na živote farnosti životom modlitby a príkladu, spevom pri bohoslužbách, účasťou na sv. omšiach v týždni.

Na druhú otázku, ako sa členovia malých spoločenstiev podieľajú na príprave k iniciačným sviatostiam vo farnostiach, odpovedalo podstatne menej odpovedajúcich. Ide o pomerne malý počet farností (do 20% a z nich v niektorých jedna, dve formy). Niekoľko odpovedí bolo, že sa podieľajú málo alebo nijako.

V niektorých farnostiach pripravujú jednotlivcov pre konverziu, podieľajú sa na mládežníckych sv. omšiach, na príprave birmovancov, pri nácviku detí, podieľajú sa na predbežnej vzdialenej príprave k prijatiu sviatostí.

V iných farnostiach pomáhajú v organizačnom zabezpečení sviatostí. V niektorých prípadoch animátori týchto spoločenstiev priamo sa stretávajú s birmovancami, s prvoprijímajúcimi. Niektorí sa tiež podieľajú na príprave snúbencov. V niektorých prípadoch nebola možnosť sa podieľať.

Na tretiu otázku odpovedalo asi toľko odpovedajúcich ako na druhú otázku. V niektorých farnostiach sú málo otvorené, boja sa prebrať zodpovednosť za iných. Niektoré sú ochotné, ale ťažko získavajú nových členov. V iných farnostiach sú otvorené, niektoré formujú nových členov.

Iné nie sú otvorené, lebo sú len na začiatku a nemajú ujasnenú svoju formu. Tiež sa stáva, že tieto spoločenstvá nevedia to, čo žijú, odovzdať farnosti. Sú prípady, že aj keď sú spoločenstvá otvorené, je o ne malý záujem.

V štvrtej otázke, názory, postrehy, pripomienky, návrhy odpovedalo najmenej odpovedajúcich ( asi 10 % z nich).

Veriaci nie sú zvyknutí (alebo ľahostajní) na túto formu, ktorá je dôležitou súčasťou života farnosti. Väčšinou existujú klasické spolky. Malé spoločenstvá sa dokážu viac zapájať do katechetickej činnosti ako rôzne kresťanské hnutia. Sú veľmi závislé od miestneho kňaza. (Brat.-trnav. diec.)

Veľmi potrebná je koordinácia, spolupráca a vzájomná výmena poznatkov a skúseností medzi jednotlivými spoločenstvami. Z toho vyplýva hľadanie atraktívnych a účinných spôsobov tejto formy, aby sa oslovilo viac veriacich. Laici nevedia dostatočne o svojich možnostiach zapojiť sa do života farnosti a Cirkvi. K tomu je potrebná pomoc alebo podpora zo strany kňazov.

Niektorí kňazi vidia potrebu spoločenstiev aj pre starších kresťanov. Vhodnou formou je stretávanie sa pri čítaní Božieho slova a jeho aplikácie do života. (Košic. exarch.)

Mnohí kňazi súhlasia s činnosťou malých spoločenstiev, ale málo chodia medzi nich, aby ich povzbudili a povedali duchovné slovo.

Niektorí nepracujú systematicky s malými spoločenstvami z dôvodu, že iní veriaci si myslia, že títo sú privilegovaní.

Je potrebné spomenúť, že sa objavujú celoslovenské aktivity miništrantov, ktoré organizujú saleziáni, postupne sa rozvíjajú hnutia vzniknuté na Slovensku, ktoré sa snažia pôsobiť v rámci farnosti. Sú to najmä eRko, HKSM a HKR. Tiež sa objavujú celoslovenské aktivity v oblasti spevokolov. V niektorých farnostiach pôsobia tretie rády (františk., karmelit., salez. spoluprac.).

Z uvedeného vyplýva, že v pracovnej skupine bude potrebné konkretizovať spôsob vytvárania malých skupín a spoločenstiev, ich cieľ a obsah. K tomu môžu viesť tieto podnety:

- Bohoslovci i kňazi sa majú viac oboznámiť s touto formou práce. Je potrebné ich upozorniť na mnohé aktivity, ktoré sa u nich už uskutočňujú a pomôcť im vytvoriť z nich malé spoločenstvá.

- Poskytnúť kňazom možnosť formácie spolupracovníkov a animátorov, ktorí pod ich vedením budú túto formu uskutočňovať.

- Popri konkrétnej činnosti v rámci farnosti umožňovať veriacim vytvárať spoločenstvo s atmosférou vzájomnej lásky a dôvery.

- Upresniť náplň spoločenstiev (duchovný život, poznanie Sv. písma, uvedomiť si svoje povolanie, hovoriť o svojej viere.).

- Zapojiť jestvujúce malé spoločenstvá do života farnosti lepšou informovanosťou o rôznych podujatiach.

 

Náplň práce skupiny

Inšpiráciu hľadajte v definícii:

a) čo je skupina

b) čo je malé spoločenstvo

Nájdite čo najviac možností.

Inšpirujte sa komentárom k analýze súčasného stavu a VDK.

 

1. Hľadajte existujúce prirodzené skupiny podľa veku a navrhnite spôsob premeny týchto prirodzených skupín na malé spoločenstvo  (napr. ružencové spoločenstvo dospelých, skupina žien, ktoré upratujú kostol..., deti: miništranti, spevokol...)

2. Navrhnite, čo by mohlo byť náplňou formácie malých spoločenstiev.

3. Navrhnite, akú formu katechézy by mohli zabezpečovať, poskytovať malé spoločenstvá pre farnosť.

4. Navrhnite, kto by mohol byť iniciátorom malých spoločenstiev vo farnosti.

 

ZÁVERY PRÁCE V SKUPINE

Prirodzené skupiny ľudí vo farnosti:

Miništranti, mládež, futbalisti, spevokol, rybári, rodičia kňazov, abstinujúci alkoholici, vysokoškoláci, lektori, akolyti, farská rada, inteligencia, motorkári, upratovačky, dôchodkyne, Rómovia, deti v tábore, nezamestnané ženy, pivári, postávajúci pri kostole počas bohoslužieb, športovci s rodinami, birmovanci, katechumeni prvoprijímajúci...

Premena skupiny na spoločenstvo:

Prihovorenie sa kňaza, záujem kňaza, zapaľujúce akcie, nielen prijímať, ale aj dávať, dať im prácu s deťmi, ísť na výlet (spojiť s návštevou pútneho miesta), liturgická výchova, čítanie Svätého písma, adorácia, spoločné modlitby, dať im animátora, poslať bohoslovcov do iných farností na pastoračnú prax cez prázdniny, pozvať cudzie spoločenstvo, kňaz pri návšteve svojho rodiska môže iniciovať spoločenstvo, formovať bohoslovcov a kňazov, hľadať spôsob zapálenia...

2. Pramene formácie malých spoločenstiev:

Sväté písmo, liturgia, spev, spoločná modlitba, hry, divadlá, spiritualita, Veľké jubileum, nový katechizmus, práca s Bibliou, liturgický spev, cirkevné dokumenty, morálka, pomoc starším, práca s deťmi...

3. Formy katechézy:

Organizovanie kolied, sociálna oblasť, detské domovy, spoločenstvo prijíma nových členov a udržiava ich v Cirkvi, pomoc pri príprave na prijatie sviatostí,...

4. Iniciátori vzniku malých spoločenstiev:

Kňaz, organista, vodcovský typ, tvorca skupiny, šedé eminencie, farská pastoračná rada,...

Školská katechéza nie je schopná vychovať zrelého človeka, preto je potrebné rozvíjať farskú katechézu. Chce to však vytvoriť podmienky, aby to šlo, lebo farár to nezvládne. Koho tým poveriť?

Keď otcovia II. vatikánskeho koncilu zdôraznili úlohu a miesto laikov v Cirkvi, určite to nerobili preto, že zaregistrovali úbytok kňazov a potrebu doplniť ich nedostatok zapojením laikov do jej života. Vychádzali z potreby zdôrazniť všeobecné kňazstvo veriacich a z toho vyplývajúcu potrebu dať aj im primerane dôstojné miesto v živote a službe Cirkvi.

Azda najvýraznejšie naznačil konkrétne možnosti zapojenia laikov do služieb Cirkvi Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evangelii Nuntiandi. Kňazi, ktorí chcú začať pracovať s malými spoločenstvami vo svojej farnosti, mali by sa dôkladne oboznámiť s týmto pápežským dokumentom. Stále u nás totiž pretrváva obava, že laici to nevedia a nemôžu, že evanjelizácia a katechizácia je záležitosť čisto sviatostného kňazstva.

To, čo sme na 1. celoslovenskom katechetickom seminári objavili a navrhli v našej pracovnej skupine, chce byť inšpiráciou. Inšpiráciou pre tých, ktorí začnú spolupracovať s malými spoločenstvami laikov vo svojej farnosti s perspektívou, že dobre pripravení sa raz zapoja do farskej katechézy ako jej aktívni, iniciatívni členovia.

Čo je potrebné zdôrazniť:

1. Aktívna účasť malých spoločenstiev na službe katechézy vo  farnosti nie je vecou názoru jednotlivých farárov a správcov  fár. Je to pohľad Cirkvi na postavenie a službu laikov.

2. Z predchádzajúceho vyplýva, že na takýto spôsob pastorácie  a katechizovania sa majú pripraviť bohoslovci v seminároch pri  štúdiu pastorálnej teológie a katechetiky.

3. Správne viesť vedúcich malých spoločenstiev k tomu, aby sa  nestali vo farnosti elitnou skupinou, izolovanou od ostatných  veriacich. V horšom prípade dokonca rozkladnou bunkou v živote  farnosti. Zdravý organizmus predsa netvorí jedna bunka, ale  viaceré, ktoré žijú pre celok. Ak bunka žije sama pre seba,  stáva sa nádorom!

4. Bolo by vhodné, aby - náležite pripravení - bohoslovci mali  prax počas prázdnin nielen v domovskej farnosti, ale aj  v cudzej, kde by pomáhali vytvárať a formovať malé farské spoločenstvá. Katechetické strediská môžu pomôcť tým, že vyzvú  diecéznych biskupov, aby ponúkali kňazom bohoslovcov na prázdniny.