„Hľa, Boží Baránok“               Jn 1, 35 - 42

Väčšina z nás sa stala katolíkmi ako deti, keď nás rodičia priniesli do kostola na krst. To z nás robí "katolíkov od narodenia", termín, ktorý v sebe nesie pozitívny aj negatívny význam. Z tej pozitívnej stránky sú naše srdcia otvorené pravdám evanjelia už od raného detstva. Ale z tej negatívnej stránky, ak vyrastáme v katolíckom prostredí, môžeme vyrastať v presvedčení, že všetko je fajn, bez toho, aby sme skúmali svoju vieru alebo sa sami za seba rozhodli, či skutočne chceme veriť v Ježiša.

Pravdou je, že všetci sa musíme v istom momente života rozhodnúť pre Ježiša sami za seba. Všetci musíme vo svojom srdci vyznať: "Našiel som Mesiáša" (Jn 1, 41). Práve to sa stalo Ondrejovi a Petrovi v dnešnom evanjeliu a práve tým by mal prejsť každý z nás.

Čo viedlo týchto dvoch mužov a ostatných učeníkov k tomu, aby nasledovali Ježiša tak radikálne? Jednoducho povedané, prišli na to, kto je. Zrazu ho videli ako Pána a Spasiteľa, Mesiáša a Záchrancu a toto zistenie zmenilo ich doterajší život.

My, čo sme katolíkmi od narodenia, môžeme použiť dnešné evanjelium ako "urýchľovač" na to, aby sme si položili otázku: "Čo si myslím, kto je Ježiš?"

Ondrej a Peter prijali Ježišovo pozvanie "poďte a uvidíte" a ich srdcia sa zmenili (Jn 1, 39). A táto zmena srdca spustila proces zmeny ich zmýšľania. Začali myslieť a konať ináč.

Ježiš chce mať rovnaký vplyv na náš život. Chce zmeniť spôsob, akým uvažujeme a konáme. Táto obnova nášho zmýšľania môže trvať celý život rovnako, ako to bolo v prípade apoštolov. Ale to, čo sa stalo im, musí sa stať aj nám: každý proces "zmeny zmýšľania" sa začína "zmenou srdca". Musíme stretnúť Ježiša.

Nám, katolíkom, nestačí, že sme sa "narodili" v Cirkvi, pretože si to tak želali naši rodičia. Každý z nás musí sám za seba povedať: "Našiel som Mesiáša!"

Prevzaté z časopisu Slovo medzi nami.

Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“

Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“

Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“

Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“

Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi.

Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

Dnešný úryvok zo štvrtého evanjelia opäť rozpráva o Ježišovom povolaní prvých učeníkov. Marek, ako budeme čítať budúcu nedeľu, podáva túto udalosť inak, ale dnešná liturgia nám predkladá stránky z Jánovho evanjelia. Prví učeníci tu nereagujú na Ježišovo pozvanie: „Poďte za mnou“ (Mk 1,17), ale rozhodnú sa k nasledovaniu na základe veľmi presného označenia ich učiteľom Jánom Krstiteľom. Ten mal okolo seba komunitu učeníkov, medzi ktorými bol aj Ježiš a teraz vďaka poznaniu od Boha pochopil, že Ježiš, hoci prišiel za ním, ho predišiel a bude krstiť Duchom Svätým (porov. Jn 1,30.34). O tomto Ježišovi, Mesiášovi, Prorokovi a Božom Synovi mal vydať svedectvo.

Deň potom, keď bol Ježiš pokrstený a keď na neho Ján videl zostupovať z neba Ducha Svätého ako holubicu (porov. Jn 1,32), bol Ján v spoločnosti dvoch učeníkov, keď zazrel Ježiša prechádzajúceho okolo a zvolal: „Hľa, Baránok Boží!“ Označil Ježiša ako „Božieho Baránka“ alebo tiež „Božieho Služobníka“, toho, ktorý je schopný vziať na seba hriechy ľudí a niesť ich, aby im bolo odpustené. Keď obaja učeníci počujú tieto slová, prijmú svedectvo svojho majstra a ihneď sa vydajú za Ježišom...

On sa k nim ihneď otočí a pýta sa ich: „Čo hľadáte?“ (Jn 1,38). Vo štvrtom evanjeliu sú to prvé Ježišove slová, slová určené každému čitateľovi evanjelia, teda aj nám: čo hľadáme, keď ideme za Ježišom? Ide o zásadnú otázku, ktorú musí každý kresťan vnímať ako adresné naliehavé napomenutie, ako skúšobný kameň svojho nasledovania Krista. Je to otázka odhaľujúca hlboké korene každého povolania: aká túžba napĺňa srdce veriaceho? Učeníkom nesmie hýbať žiaden plán, alebo vopred daná cesta, ale iba láska a vytrvalé priľnutie k Ježišovi, teda ochota „nasledovať Baránka kamkoľvek pôjde“ (porov. Sk 14,4), až na kríž, kde Ježiš zomrie ako veľkonočný baránok, ktorému nie je zlomená žiadna kosť (porov. Jn 19, 31-38; Ex 12,46). To je cesta, na ktorú sa vydávajú tí, ktorí začujú Krstiteľove slová, jeho pozvanie, nie k životu militantných bojovníkov a vojakov pre Ježiša, ale k životu učeníkov v láske.

Na Ježišovu otázku odpovedajú oba Jánovi učeníci inou otázkou: „Rabbi – Učiteľ, kde bývaš?“, alebo lepšie: „Kde prebývaš?“ Aj to je mimoriadna a zásadná otázka: kde Ježiš prebýva? Kde ho máme hľadať? Odpoveď však príde až na samom konci evanjelia, keď sa na úsvite veľkonočného rána Ježiš spýta Márie Magdalény: „Koho hľadáš?“ (Jn 20,15) a vyzve ju, aby ho hľadala u Otca, kde zmŕtvychvstalý Ježiš prebýva navždy ako Syn (porov. Jn 20,17). Pre túto chvíľu ale Ježiš tým dvom, ktorí sa ho pýtajú, odpovie: „Poďte a uvidíte“. Treba sa s rozhodnosťou a bez meškania vydať nasledovať Ježiša, lebo kde je on, bude aj jeho učeník a služobník (porov. Jn 12,26). Kristovo „kde“ sa musí stať „kde“ učeníkovým!

Dvaja učeníci Jána Krstiteľa sa práve stali Ježišovými učeníkmi a jeden z nich, Ondrej, oznamuje toto nové nasledovanie svojmu bratovi Šimonovi slovami, ktoré sú jeho skutočným vlastným vyznaním viery: „Našli sme Mesiáša – Krista“. Brata potom privedie k Ježišovi, ten na neho uprie pohľad, ktorým ho vyvolí, a dá mu meno vyjadrujúce toto povolanie: „Budeš sa volať Kéfas, to je Peter – Skala“. Ježišova prítomnosť je teraz povolaním k nasledovaniu, a tak Filip poslúchne jeho slovo „Nasleduj ma!“ a Natanael sa cíti Ježišom poznaný a skúmaný ešte skôr, ako sa s ním stretne (porov. Jn 1,43-51).

Je to dobrodružstvo trvajúce až dodnes: vďaka svedectvu druhých alebo cez vzťah s niekým, kto hľadá Boha, alebo prostredníctvom stretnutí s Ježišom v evanjeliu, jeho slove, sa ešte aj dnes muži a ženy cítia povolaní nasledovať Ježiša. Je to príbeh, ktorý doteraz neskončil.

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi