«Tu zastal pri pastieroch Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“.» (Lk 2, 9-12)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes by som sa chcel s vami pristaviť pri význame sviatkov Narodenia Pána Ježiša Krista, ktoré v týchto dňoch prežívame vo viere a počas slávení.
Stavba betlehemu a predovšetkým liturgia, prostredníctvom svojich biblických čítaní a svojich tradičných spevov, nám dávajú znovu prežívať ono «dnes», keď «sa nám narodil Spasiteľ, Kristus Pán» (Lk 2,11).
V našich časoch, predovšetkým v Európe, sme svedkami istého druhu potierania podstaty Vianoc: v mene akéhosi falošného rešpektu, ktorý nie je kresťanský, a za ktorým sa často ukrýva snaha vytlačiť vieru na okraj, sa z tohto sviatku odstraňuje akákoľvek súvislosť s Ježišovým narodením. V skutočnosti je však práve táto udalosť [Ježišovho narodenia] tými jedinými skutočnými Vianocami! Bez Ježiša neexistujú Vianoce; je to nejaký iný sviatok, avšak nie Vianoce. Ak je v centre on, potom aj všetko navôkol, čiže svetielka, zvuky, rozličné miestne tradície, vrátane typických jedál, všetko prispieva k vytvoreniu atmosféry sviatku, avšak s Ježišom v centre. No ak odstránime jeho, svetlo hasne a všetko sa stáva predstieraným, vonkajškovým.
Prostredníctvom ohlasovania Cirkvi, sme my, tak ako pastieri z Evanjelia (porov. Lk 2,9), vedení hľadať a nachádzať skutočné svetlo, to Ježišovo, ktorý, stávajúc sa človekom tak ako my, sa ukazuje prekvapujúcim spôsobom: rodí sa z chudobného neznámeho dievčaťa, ktoré ho privedie na svet v maštali,  len s pomocou manžela... Svet si nič nevšimne, avšak v nebi anjeli, ktorí vedia o čo ide, jasajú! A takto sa nám Boží Syn ukazuje aj dnes: ako Boží dar ľudstvu, ktoré je ponorené do noci a do mrákav spánku (porov. Iz 9,1). Ešte aj dnes sme svedkami toho, že častokrát ľudstvo uprednostňuje tmu, lebo vie, že svetlo by odhalilo všetky tie činy a tie myšlienky, za ktoré by sa muselo červenať a hrýzlo by ho svedomie. Tak uprednostňujeme zotrvávať vo tme a nezatriasť svojimi zlými návykmi.
Môžeme si teda položiť otázku, čo znamená prijať Boží dar, ktorým je Ježiš. Ako nás to on sám naučil prostredníctvom svojho života, znamená to dennodenne sa stávať nezištným darom pre tých, ktorých stretávame na našej ceste. Preto si na Vianoce vzájomne dávame dary. Tým skutočným darom pre nás je Ježiš, a tak ako on, aj my chceme byť darom pre druhých. A keďže chceme byť darom pre druhých, vzájomne si dávame dary – ako znak, znamenie tohto postoja, ktorému nás učí Ježiš: on, poslaný od Otca, bol darom pre nás a my sme darmi pre ostatných.
Apoštol Pavol nám ponúka zhrňujúce vysvetlenie, keď píše – a tieto Pavlove slová sú krásne: «Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby [...] sme žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne» (Tít 2,11-12). Božia milosť „sa zjavila“ v Ježišovi, v tvári Boha, ktorého Panna Mária priviedla na svet ako každé dieťa tohto sveta, on však neprišiel „zo zeme“, prišiel „z neba“, od Boha. Týmto spôsobom, prostredníctvom vtelenia Syna, nám Boh otvoril cestu nového života, založeného nie na egoizme, ale na láske. Ježišovo narodenie je tým najväčším gestom lásky nášho Nebeského Otca.
A nakoniec posledný dôležitý aspekt: na Vianoce môžeme vidieť, ako sú ľudské dejiny, ktorými hýbu mocní tohto sveta, navštívené Božími dejinami. A Boh do nich zapája tých, ktorí sú vytisnutí na okraj spoločnosti, ako prvých adresátov jeho daru, čiže spásy, ktorú Ježiš priniesol. S maličkými a opovrhnutými Ježiš vytvára priateľstvo, ktoré pokračuje v čase a ktoré živí nádej v lepšiu budúcnosť. Tieto osoby, reprezentované pastiermi z Betlehema, «ožiarila Pánova sláva» (Lk 9-12). Boli vylúčení na okraj, neobľúbení, opovrhovaní, a práve im sa zjavila tá veľká novina ako prvým. S týmito osobami, s maličkými a opovrhovanými, Ježiš vytvára priateľstvo, ktoré pokračuje v čase, a ktoré živí nádej v lepšiu budúcnosť. Týmto ľuďom, ktorých reprezentujú betlehemskí pastieri, sa zjavuje veľké svetlo, ktoré ich vedie priamo k Ježišovi. S nimi, a v každom čase, chce Boh budovať nový svet, svet, v ktorom už viac ľudia nie sú odmietaní, zneužívaní a zbedačení.
Drahí bratia a sestry, otvorme v týchto dňoch myseľ a srdce, aby sme prijali túto milosť. Ježiš je Božím darom pre nás a ak ho prijmeme, aj my sa tak môžeme stať pre druhých Božím darom, predovšetkým pre tých, čo nikdy nezakúsili pozornosť a nehu. Veď koľko ľudí vo svojom živote nikdy nezakúsilo pohladenie, láskavú pozornosť, gesto nehy... Vianoce nás podnecujú urobiť to. Takto sa Ježiš opäť príde narodiť do života každého z nás a cez nás je aj naďalej darom spásy pre maličkých a vylúčených.

Vatikán 27. decembra 2017

Preložila: Slovenská redakcia VR