3. nedeľa cez rok A

 

Obráťte sa.                                                          Mt 4, 12-23

 

Ktokoľvek pozoruje rôznorodú činnosť Cirkvi, môže stratiť z dohľadu to, čo je v jej misii najdôležitejšie. Zaangažovanie v práci v otázke pokoja, záchrana hladných vo svete, výchova mladých ľudí, starosť o chudobných a chorých, obrana utláčaných, boj o spoločenskú spravodlivosť, ekumenizmus, kontakty s predstaviteľmi iných náboženstiev ... a v rámci samotného náboženského života novény, kongresy, zhromaždenia, atď., toto všetko je dôležité, ale čo je najdôležitejšie? Iba jedno: výzva k obráteniu! Vytvoriť človeku šancu, aby mohol vykonať to, čo sa zdá nemožné, menovite, že môže mať účasť na dokonalejšom živote, ako je ten, ktorý je, že môže siahať po účasti na živote samotného Boha.

Výzva k obráteniu tvorí srdce náboženstva. Ježiš začína svoju verejnú činnosť touto výzvou a touto výzvou ju aj končí. Prišiel totiž, aby nám pomohol vykonať veľkú vnútornú premenu, v dorastaní k večnému životu.

Aké sú základné prvky obrátenia? Prvý z nich je starostlivosť o zrelosť človeka. Ten sa obráti, kto hľadá obohatenie svojho rozumu, srdca i citov. Obrátenie je vždy znakom zrelosti človeka, schopnosti zmobilizovať všetky sily, aby siahol po vyšších hodnotách. Komu nezáleží na prehĺbení poznania sveta, Boha, ľudí, seba, komu nezáleží na duchovnom rozvoji, ten neodpovie na výzvu Ježiša.

Druhým podstatným prvkom je otvorený postoj na prijatie náboženských hodnôt. Tento postoj závisí od človeka a Ježiš v Evanjeliu ho častokrát pripomína. Ide tu o zodpovedný postoj. Napríklad s úplne iným postojom ideme do divadla, aby sme videli komédiu, a s iným na pohreb. Ak niekto príde do divadla s takým vnútorným postojom, ako na pohreb, nedokáže prijať tie hodnoty, ktoré možno vidieť v dobrej komédii.

Nesprávny postoj veľmi sťažuje prijatie náboženských hodnôt. Niekedy drobnosti, ktoré sa ukladajú na seba, rozhodujú o narastaní zaujatostí, ktoré v napokon znemožňujú zážitok obrátenia. Je potrebné usilovať sa neustále o otvorený postoj, pripravený na prijatie náboženských hodnôt.

Tretím dôležitým prvkom je viditeľný znak, ktorý Boh používa na odovzdanie svojej milosti. Môže to byť text Svätého Písma, čítaný ako Slovo Boha adresované výlučne mne. Tak okrem iných prežil obrátenie sv. Augustín, keď čítal jednu vetu z Listu sv. Pavla Rimanom. Môže to byť hlbšie prežitie javov prírody, majestátu hôr alebo západu slnka, nakoniec slovo zomierajúceho priateľa alebo krásna melódia. Niektoré z týchto znakov boli používané v náboženskom živote. K nim patril predovšetkým krst, čiže ponorenie človeka vo vode. Vynára sa už ako očistený, ako obrátený. Tento znak, ktorý poznali aj iné náboženstvá, používal Ján Krstiteľ, ktorý hlásal obrátenie a bol Ježišom ustanovený ako sviatostný znak obrátenia.

Výzva Krista: „Obráťte sa!“ tvorí dokonalú príležitosť k hlbšej úvahe nad najdôležitejším poslaním Cirkvi, akým je výzva ľudstva k obráteniu. A pretože každý človek potrebuje obrátenie, je to aj príležitosť k úvahe o svojom obrátení, o dorastaní k plnému obráteniu.

Spása človeka je obsiahnutá v obrátení. Človek sa obrátením stáva v plnosti sám sebou, nachádza seba pred Bohom, blížnymi, svetom i sám je naplnený skutočným pokojom.

 

Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.

 

Dnes počúvame rozprávanie evanjelistu Matúša o začiatkoch Ježišovho verejného pôsobenia. Podobne ako v Markovom evanjeliu i podľa Matúša začína Ježišovo verejné pôsobenie po jeho krste v Jordáne (porov. Mt 3,13-17) a po pokúšaniach, ktoré víťazne zvládol na púšti (porov. Mt 4,1-11). Presnejšie povedané: Ježiš začína svoje verejné pôsobenie, keď „sa dopočul, že Jána uväznili“ (Mt 4,12). Odchádza do Galilei, teda do kraja, z ktorého pochádzal a z ktorého prišiel za Jánom Krstiteľom do Judei. Tu rozjíma o uväznení svojho predchodcu a pochopí, že nastala hodina, kedy má začať so svojim verejným pôsobením, pretože sa naplnil čas Zákona a Prorokov (porov. Mt 11,11-15). Matúš číta s veľkým duchovným porozumením Ježišovo rozhodnutie odísť do Kafarnauma „do pobrežného mesta, v končinách Zabulon a Neftali“ (Mt 4,13) – tieto názvy evokujú exil a rozptýlenie Izraela. Napĺňa sa teda slovo proroka Izaiáša: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ (Mt 4,16; Iz 9,1). Áno, spása tej zemi, ako ju videl dávny prorok, sa začína naplňovať cez Ježišovu prítomnosť a jeho pôsobenie. V Galilei bývali i Židia i pohania, a preto je práve toto územie vhodným priestorom pre zjavenie skutočnosti, že Ježiš je skutočným svetlom, ktoré osvecuje každého človeka. (porov. Jn 1,9).

Ježiš hneď začal hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 4,17). Rovnakú zvesť prinášal ľuďom Ján Krstiteľ (porov. Mt 3,2) – je tak zrejmé, že Ježiš sa jasne rozhodol pokračovať v poslaní svojho predchodcu. Aj Ježiš volá ľudí k obráteniu, teda k tomu, aby začali znovu a aby sa vracali k Bohu prostredníctvom konkrétnej premeny zmýšľania a konania. Ježiš však kladie dôraz na to, že sa „priblížilo nebeské kráľovstvo“, lebo toto kráľovstvo je prítomné v jeho osobe: Ježiš je totiž človekom, v ktorom Boh vládne jedinečným spôsobom a skutočne naplno. To je radostná zvesť a tiež pravý zdroj nášho možného obrátenia: sme pozývaní k prijatiu pôsobenia, ktoré Boh napĺňa v Ježišovi, ktorého životom je evanjelium, radostná zvesť o spáse pre všetkých ľudí. Ak sa necháme vtiahnuť do Ježišovej existencie a ak priľneme k nemu, naša existencia prejde radikálnou obnovou a rozhostí sa v nás Božia vláda, Božie kráľovstvo. Rabíni Ježišovej doby hovorievali: „Je to ľud, ktorý necháva panovať kráľa, a nie je to kráľ, kto necháva vládnuť sám sebe“. Je teda potrebné obrátiť sa a dovoliť Bohu, aby v nás skutočne panoval – práve týmto spôsobom vstupuje do dejín Božieho kráľovstva!

Tak to tiež prežívali prví veriaci, ktorí prijali Ježišovo evanjelium a vydali sa v Majstrových stopách. Keď Ježiš putoval pozdĺž Galilejského jazera, uvidel dve dvojice bratov, Petra a Ondreja a Jakuba a Jána, ktorý prevádzkovali svoju rybársku živnosť. Obrátil sa na nich so svojou autoritou: „Poďte za mnou!“ (Mt 4,19) Ďalšie slová vyzývajúce k naplneniu tohto povolania učeníkom sľubujú neobyčajnú plodnosť: „Urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4,19). Tak sa týmto ľuďom stáva Božie kráľovstvo veľmi blízkym: svetlo vychádzajúce z Ježiša ako Mesiáša ich osvecuje a dáva im silu, aby opustili všetko a vydali sa za ním. Rozprávanie zdôrazňuje, že prví štyria učeníci Ježišovo slovo hneď počúvli. Táto bezprostredná poslušnosť je zakorenená v účinnosti Majstrovho slova a zároveň je znamením, že toto Božie kráľovstvo v Ježišovi preniká celkom novým spôsobom do ľudských dejín: naplnil sa čas (porov. Mk 1,15) a že času nie je nazvyš (porov. 1 Kor 7,29).

Títo ľudia , ktorí sa slobodne rozhodli opustiť svoje rodiny a svoje remeslo, aby mohli žiť s ním, budú musieť svoju odpoveď každý deň obnovovať, teda vytrvať v nastúpenej ceste. Počas nasledovania často nebudú Ježišovi rozumieť, nebudú na výške jeho požiadaviek, dokonca ho v najťažších chvíľach opustia. Lenže jeho prísľub je silnejší než ich nevera, a preto budú po veľkonočnom svitaní schopní zvestovať svetlo vzkrieseného Krista všetkým ľuďom. Táto radostná zvesť prišla až k nám. A je to skutočne ozvena Ježišových slov, ktoré môžu dávať zmysel nášmu životu. „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“. (Jn 8,12).

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)

Súvisiace: