3. adventná nedeľa A

 

Si ten, ktorý má prísť?                                                 Mt 11, 2-11                                     

 

Dnes budeme v evanjeliu počúvať o tom, ako ťažké utrpenie a samota vo väzení viedli Jána Krstiteľa k premýšľaniu, či je Ježiš tým pravým Mesiášom. Ako tak čakal vo väzení a nevedel, čo s ním bude, začal uvažovať, či všetka jeho náročná práca a osobná obeta nevyjde nazmar.

Možno sme aj my urobili na začiatku tohto Adventu isté predsavzatia a tiež sme zrejme zvedaví, či naše úsilie bude stáť za to. Možno si kladieme pochybovačné otázky: Kde sú tie zázraky? Kde je nový vzrast v našom duchovnom živote? Bez ohľadu na to, čo dnes cítime, ostaňme pevní vo viere. Ježiš nás požehná. Je rozhodnutý priviesť nás k hlbšiemu vzťahu s ním. Možno to robí práve teraz! Ak však stále čakáme iba na niečo „veľké“ namiesto toho, aby sme si uvedomovali milosti v maličkostiach, ktoré nám prináša každý deň, ľahko ich prehliadneme.

Uvedomme si hlavne jednu vec: všetky malé požehnania a prejavy milosti majú napomáhať nášmu rastu a prinášať hlbšie zmeny v našom živote. Potrebujeme len oči, aby sme videli, a uši, aby sme počuli. Potrebujeme trocha viery, že Boh je s nami a že nás nikdy neopustí.

Tak ako Ježiš vyzval Jánových učeníkov, aby sa dôkladnejšie pozreli, čo sa okolo nich deje, tak vyzýva aj nás, aby sme hľadali znamenia jeho prítomnosti a moci vo svojom živote. Buďme si istý, že Ježiš nás nesmierne miluje a chce nám priniesť nový život a radosť. Dôverujme mu, že bude konať, či už jednoducho alebo vzrušujúco. Potom sa na Vianoce môžeme obzrieť späť a uvidíme, čo vykonal. A keď budeme vidieť Ježišovo konanie, aj my sa zaradujeme!

 

Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘

Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“

 

Aj tretia adventná nedeľa upiera našu pozornosť k postave Jána Krstiteľa a na to, ako zveruje Ježišovi svoju vieru v dobe temnoty a ťažkých skúšok. Ján Krstiteľ je vo väzení, kam ho nechal uvrhnúť Herodes, jeden z mocných tohto sveta, pretože nemohol zniesť kritiku svojho nedovoleného pomeru s Herodiadou, manželkou vlastného brata (Mt 4, 12; 14, 3-4). Veľký prorok, muž hovoriaci s autoritou a ohnivosťou, je teraz donútený k mlčaniu a čaká ho násilná smrť (Mt 14, 5-12). V tejto situácii počuje rozprávanie o Ježišových skutkoch a kladie si otázku, či je tento muž z Nazareta naozaj prisľúbeným Mesiášom.

Ján, ktorý usilovne počúval Písmo, očakával Mesiáša ako mocného a tvrdého sudcu, ktorý sekerou pozráža neplodné stromy a v neuhasiteľnom ohni spáli plevy oddelené od dobrého zrna (Mt 3, 10-12). Teraz však sa dozvedá, že Ježiš sedáva pri stole s hriešnikmi, že sa chová k zástupom milosrdne - zdá sa, akoby hlásal len Božie milosrdenstvo. V situácii viery vystavenej skúške pochybností a temnoty Ján Krstiteľ poveruje dvoch zo svojich učeníkov, aby Ježišovi položili dramatickú otázku, ktorá kladie otáznik za celý prorokov život: „Ty si ten, ktorý má prísť,“ eschatologický prorok - Mesiáš, „alebo máme čakať iného?“ (Mt 11,2). Je Ježiš?

Ježiš odpovedá radom citácií z prorokov, najmä Izaiáša, a zhŕňa svoje konanie, ktoré už opísal evanjelista (porov. Mt 8-9): „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený, kto sa nado mnou nepohorší“ (Mt 11,4-6). To je zrejmé naplnenie Písma a zároveň to sú Ježišove skutky. On je Mesiáš „tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29), definitívny príbeh Božej lásky ku všetkým ľuďom! Ježiš však dodáva: „A blahoslavený, kto sa nado mnou nepohorší“ (Mt 11, 6) - teda ten, kto nezakolíše tvárou v tvár chudobnému a bezbrannému Mesiášovi, ktorý zvestuje radostnú zvesť chudobným, ale nechce silou vyslobodzovať uväznených (Iz 61,1). Ján Krstiteľ prijíma z väzenia toto posledné Ježišovo zjavenie, osobne sa mu odovzdáva a pripravuje sa tak na nespravodlivú smrť v bezvýhradnej poslušnosti, ako Ježišov predchodca aj v odchode z pozemského putovania. Na slová, ktoré mu prinášajú jeho učeníci, Ján odpovedá tichým „Amen“ plným lásky k Ježišovi, a tak hlboko vníma pravú tvár Mesiáša, ktorú predtým len tušil.

A práve v okamihu, keď Ján Krstiteľ odchádza zo scény, ukazuje Ježiš slávnostne zástupom pravú identitu svojho predchodcu.  Ohlasuje, že Ján Krstiteľ nie je trstina zmietaná vetrom momentálnej módy ani mocný tohto sveta zahalený do hebkých látok a prebývajúci v palácoch. Ján Krstiteľ je prorok, ba zástupy v ňom môžu vidieť viac ako proroka. To je ten, o ktorom je napísané: „Ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou, aby pripravil cestu pred tebou“ (Mt 11, 9-10; porov. Mal 3,1; Ez 23, 20). Ján Krstiteľ je nový Eliáš (Mt 11,14), ktorý prišiel, ale nebol poznaný (Mt 17, 12-13). Svojím životom i svojou smrťou otvoril a zvestoval nový a definitívny exodus, spásu, ktorú nám priniesol Ježiš.

To je tiež kľúč k porozumeniu posledným Ježišovým slovám v dnešnom evanjeliu: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on“ (Mt 11,11). Kto je ten najmenší? To je Ježiš, a môže to byť jedine on. Je najmenší ako učeník Jána Krstiteľa, ako ten, kto stojí za ním (Mt 3, 11), zároveň je ale väčší v Božom kráľovstve, ktoré nielen ohlasuje, ale aj zosobňuje. Áno, my kresťania môžeme spoznať Ježiša Krista jedine tak, že budeme k nemu pristupovať prostredníctvom Jána Krstiteľa. On bol predchodcom Kristovým, ukázal na neho a zjavil ho ako Mesiáša, ktorý mal prísť. Keď neprijímame jeho svedectvo, ktorého veľkosť sa ukazuje aj v jeho ťažko skúšanej viere, nemôžeme veriť v Ježiša (Mt 21, 25-27).

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)

Obrázok: www.pixabay.com

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: