Zjavenie Pána                                                    Mt 2, 1-12

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“

Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.

Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“

Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.

Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Hlavnými aktérmi dnešného sviatku sú podľa tradície mudrci a hviezda; mudrci, ktorí kráčajú s pohľadom upretým na hviezdu. Kto sú títo muži? Pre niekoho, povedzme pre takého praktika, by sa na prvý pohľad mohli zdať snilkovia. Hľadia do hviezd namiesto toho, aby sa starali o normály život. Uvažujú vo hviezdach a o hviezdach namiesto poriadnej chlapskej roboty.

Pre niekoho iného sa môžu zdať roztopašnými kráľmi. Ono to pomenovanie „králi“ vychádza z prepojenia epizódy Matúšovho evanjelia s proroctvom Izaiáša, ktoré zaznelo v dnešnom prvom čítaní: „Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel... zlato a kadidlo prinesú a zvestujú Pánovu slávu“ (Iz 60,3.6) a so slovami žalmu: „Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi...“ (Ž 72,10-11). Naozaj, keby sa na to človek pozrel nezaujato, mohol by si pomyslieť, že sa z dlhej chvíle vybrali na výlet do vzdialenej krajiny.

Evanjelium však naznačuje niečo úplne iné. Sú to mužovia na ceste hľadania. Nehľadia na hviezdu z dlhej chvíle, ale preto, že sa nechávajú viesť jej svetlom. Nie sú to bezcieľne sa túlajúci turisti, ale „mudrci“ (Mt 2,1), mužovia úprimne hľadajúci múdrosť života. Oporným, orientačným bodom je pre nich hviezda.

Aby človek videl hviezdu, musí zdvihnúť hlavu zo zeme a hľadieť hore. „...vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lk 21,38) pozýva Ježiš v Lukášovom evanjeliu. Niekedy sme totiž príliš gniavení k zemi, bez náznaku východiska, ponorení v problémoch a súženiach. Nemáme odvahu ísť ďalej. Lenže hviezda, ktorá nám môže dať nádej, je hore. Je potrebné odtrhnúť oči od prízemného pohľadu... Hviezda je znamením múdrosti, ktorá je princípom každého hľadania. Dokáže ukázať smer aj uprostred tmavej noci bezútešnosti a pocitu stratenosti.

Zvláštne, v istom momente sa však svetlo hviezdy stráca. Mudrci ho nevidia a cítia sa v úzkych. Nenariekajú však a nehromžia na to, že zbytočne merali tak dlhú cestu, že sa „nechali vodiť za nos“. Nevzdávajú sa hľadania – a vtedy im prichádza na pomoc slovo Písma. Dostávajú sa k nemu cez otázku: „Kde je...?“ (Mt 2,2). Pýtajú sa a dostávajú odpoveď; a tou odpoveďou sa riadia. Svetlo zjavenia ukryté v Písme osvecuje rozum, ktorý v istom momente prichádza do úzkych. Je však dôležité pýtať sa a vnímavo počúvať radu...

Niekedy naozaj stačí trochu pokory pýtať sa a počúvať... Božie slovo ukazuje smer.

Keď počúvnu radu Písma, hľa, opäť vidia pred sebou hviezdu a tá sa zastavuje „nad miestom, kde bolo dieťa“ (Mt 2,9). Evanjelista píše, že „ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali“ (2,10). Radosť v srdci najistejšie ukazuje, či je človek na správnom mieste.

Pohľad upriamený na hviezdu doviedol mudrcov k cieľu. Čo je však tou hviezdou, ktorej svetlo žiari zhora, zaznieva zo stránok Písma a napĺňa srdce radosťou? Ježiš Kristus. Potvrdzujú to nakoniec jeho vlastné slová, ktoré zaznačil Ján v Knihe zjavenia: „Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda“ (Zjv 22,16; cf. aj Nm 24,17 Balaámovo proroctvo: „Hviezda vychádza z Jakuba...“).

Mudrci našli hviezdu, Mesiáša. Ich hľadanie vyústilo do adorácie, hlbokého prejavu úcty, a do spoločenstva vzájomnej výmeny darov. Oni mu odovzdávajú dary zo svojich pokladníc – pričom evanjelista Matúš, keď hovorí o poklade, neraz myslí práve na srdce človeka (cf. Mt 6,21), teda v nich dávajú niečo dôležité zo svojho vnútra: zlato, viditeľné bohatstvo ako symbol vlastníctva, kadidlo alebo tymian, neviditeľnú no príjemnú vôňu ako symbol túžob ukrytých v srdci, a myrhu, vzácnu masť používanú na liečenie rán i balzamovanie ako symbol ľudskej smrteľnosti poznačenej bolesťou a ranami. Odovzdávajú mu všetko, seba samých. A on? On vlastne už predtým naplnil ich srdce radosťou – lebo Boh nečaká až na výsledky, on odmeňuje už úsilie...

Nechajme sa inšpirovať cestou hľadania mudrcov a nestrácajme z pohľadu Hviezdu, Ježiša Krista. 

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi