Ježiš je Mesiáš kraľujúci z kríža             

Žijeme v spoločnosti, ktorá prežíva vážnu krízu autority moci vo všetkých jej stupňoch. Je bagatelizovaná moc otca a matky doma, učiteľa i profesora. Je bagatelizovaná autorita riaditeľov na pracoviskách i autorita štátnej moci. Je to všeobecný jav, ktorý zasahuje nielen náš národ, ale celý svet. Moc si nezasluhuje dôveru.

Za tým nasleduje vážne nebezpečenstvo. Čím viac si totiž moc nezasluhuje dôveru, tým častejšie siaha po násilí. Keď nemôže panovať nad podriadenými pomocou zákonov a pravdy, siaha po sile. Je to nebezpečná cesta, pretože násilie rodí vzburu. Každá moc, ktorá sa uchyľuje k násiliu, musí rátať, že skôr či neskôr narazí na vzburu. Tak je to vo vzťahu rodičov k deťom, učiteľov k žiakom, riaditeľov k pracovníkom, moci k národu.

Slávime slávnosť Krista Kráľa, jediného Vládcu, ktorý dokonale panuje nad situáciou a nikdy voči svojim podriadeným nepoužíva násilie. Používa silu, aby trestal, ale nenúti k poslušnosti.

Kristus Kráľ stojí pred nami ako podriadený a to zničený príkazom vtedajšej moci, podriadený ukrižovaný. Podriadený, ktorý má pravdu, ale nesiaha po sile, aby tú pravdu dokazoval. Prijíma porážku. Kristus Kráľ vyzýva všetkých, ktorí trpia prenasledovanie, aby sa postavili na Jeho stranu, aby si zapamätali, že On má svoje kráľovstvo. On je Kráľ trpiacich, Kráľ prenasledovaných, Kráľ zotročených. Jeho autorita sa zakladá nie na násilí, ale na láske. Jeho kráľovstvo je silné mocou lásky.

Druhým následkom podceňovania autority moci je jej nespravodlivosť. Nikto si neváži moc, ktorá nedokáže dobro spravodlivo odmeniť a rovnako spravodlivo potrestať zlo. Ak je táto sankcia otrasená, vtedy moc stráca autoritu a nikto si ju nebude vážiť. Moc musí stáť na stráži poriadku spravodlivosti. Jej úloha spočíva v dodržovaní toho, aby každé dobro bolo spravodlivo odmenené, a každé zlo aby bolo spravodlivo potrestané.

Ježiš je spravodlivým Kráľom. Každý dobrý skutok odmení a každý nečestný skutok potrestá. Boh má k dispozícii večnosť. Trest nikoho neminie, odmena nebude nikomu zabudnutá. Každý pohár vody podaný druhému človeku bude Bohom odmenený. Každé, dokonca najmenšie klamstvo, nezodpovedné slovo, každé gesto krivdy bude potrestané. Či to chceme alebo nie. On, Kráľ vesmíru, má k dispozícii večnosť. Autorita Jeho moci sa nedá spochybniť. Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobro odmeňuje a zlo trestá.

Oplatí sa skloniť hlavu pred našim Kráľom a uvedomiť si, že sme v tom šťastnom položení, že máme Vládcu, ktorého autorita nikdy nebude spochybnená. Máme kráľa, ktorý dokázal spolu s nami trpieť, ktorý vie, čo je to bolesť a nespravodlivý rozsudok. Nemusí siahať po násilí, lebo riadi všetko láskou. Jeho autorita sa zakladá na všemohúcej láske a na dokonalej spravodlivosti. Vernosť Kristovi Kráľovi rodí nádej, že všetko, dokonca najdrobnejšie gesto v našom živote má hlboký zmysel. Nič nebude stratené. On totiž nikomu neukrivdí a On vyvodí dôsledky aj za spôsobené zlo.

Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“

Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“

Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“

Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ Lk 23, 35b-43

V poslednú nedeľu liturgického roka slávime sviatok Ježiša Krista, Kráľa celého stvorenia. Vynára sa otázka, ako to je s Ježišovou kráľovskou dôstojnosťou. – Ide o dôstojnosť toho, kto až do konca miluje, odpúšťa, usiluje sa o spoločenstvo s ľuďmi, ktorí sú jeho bratmi. Je to vláda toho, ktorý vládne „z dreva“, ako s obľubou hovorili cirkevní otcovia. Nezabúdajme na to, že až keď visel na kríži bol nad jeho hlavu zavesený nápis „židovský kráľ“.

Ježiš bol práve ukrižovaný, On, ktorý je naozaj spravodlivý (porov. Lk 23,47). „Previnil sa tým“, že svojím vlastným životom vykreslil tvár Boha, ktorý je tým nekonečne milujúcim Otcom človeka ktorý upadol do hriechu (porov. Lk 15,11-32). „Previnil sa tým“, že Boha urobil radostnou zvesťou pre všetkých ľudí. Ježiš je teda pribitý na kríž medzi dvomi lotrami. A napriek tomu sa ani v tejto tak ponižujúcej situácii nikomu nevyhráža, neodpláca nenávisť, ktorá sa na neho valí zo všetkých strán svojou nenávisťou, ale práve naopak, ukazuje silu, keď hovorí slová: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23,34). „Pohoršenie kríža“ (porov. Gal 5,19) vyvoláva len ďalší posmech a pohŕdanie: Ježišovi sa posmievajú náboženskí vodcovia Izraela aj rímski vojaci. Najviac ho provokujú tým, že spochybňujú jeho povolanie: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ (Lk 23,37) – zostúp z kríža. Ježiš je aj teraz pokúšaný tak ako na začiatku svojho verejného účinkovania, keď ho satan skúšal: „Ak si Boží Syn“ (Lk 4,3.9).

Ježiš ale znovu odmieta žiť sám pre seba, odmieta prosiť Boha, aby zasiahol v jeho prospech mimoriadnym zázrakom, ktorým by ľudí donútil ísť za ním ako za mocnárom tohto sveta. Ježiš prijíma, že stratí svoj život, lebo sa slobodne rozhoduje pre naplnenie Otcovej vôle a tak až do smrti pokračuje vo svojej poslušnosti; nejde o to, že by ho Otec chcel vidieť strašne trpieť na kríži. Ježiš jednoducho chápe, že poslušnosť Božej vôli, ktorá sa od neho žiada – aby žil v láske až po najkrajnejšie hranice – prináša so sebou to, aby bol spravodlivý a milujúci aj za cenu vlastného života o ktorý prichádza na popravisku nespravodlivo odsúdený ľudskými autoritami. Áno, Ježiš odmieta zachrániť sám seba. Jedine vďaka tomuto svojmu postoju môže s autoritou ako Pán vyhlásiť: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9,24)...

Ježiša uráža aj jeden z ukrižovaných lotrov, keď vidí, že jeho očakávania sa nenapĺňajú: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ (Lk 23,39). Druhý takzvaný „dobrý lotor“, ukazuje, že pochopil v čom vlastne spočíva Ježišova kráľovská dôstojnosť a preto koná v zmysle bratského napomenutia, keď napomína druhého ukrižovaného. Zároveň uznáva, že aj on sám sa nechoval správne a preto prijíma dôsledky svojho správania. Uznáva Ježišovu nevinnosť a obracia sa na neho s prosbou, čím vyznáva jeho eschatologickú kráľovskú dôstojnosť: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Tento dobrý lotor je obrazom veriacich a Cirkvi, ktorí sú povolaní vydávať svedectvo o Ježišovej kráľovskej dôstojnosti a mať spolu s ním účasť na jeho utrpení a kríži, prosili o príchod Božieho kráľovstva a očakávali slávny príchod Pána života na konci časov.

Ježiš sa k dobrému lotrovi prihovára slovami, ktoré by sme aj my chceli počuť v poslednej hodine svojho života: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,42). Áno, toto je prísľub určený celému ľudstvu, teda aj zločincom a hriešnikom. Na nás je len to, aby sme podanú ruku Božieho milosrdenstva prijali spolu s tým, že stratíme svoj život pre Ježiša Krista, Mesiáša, ktorý kraľuje z kríža. To znamená, že ho budeme milovať viac ako kohokoľvek iného a ako čokoľvek iné a že dokážeme dávať svoj život za bratov v spravodlivosti a v láske.

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)