Účasť rodiny na rozvoji spoločnosti

Prežívanie spoločenstva a spoluúčasti má byť charakteristickou črtou každodenného rodinného života, je jej prvým  a základným prínosom pre spoločnosť. Rodina aj dnes „šíri ohromnú silu, schopnú vytrhnúť človeka z anonymity ... Porov FC 43

Rodina má úlohu „otvoriť vlastné brány, či skôr brány vlastného srdca pred prosbami bratov. Sociálna úloha rodín sa má prejavovať aj v tom, že „hrajú hlavnú úlohu“ v „rodinnej politike“ a majú na seba brať zodpovednosť za pretvorenie spoločnosti. Porov FC 44

Sociálna a politická úloha patrí ku kráľovskému poslaniu, či službe, na ktorej majú kresťanskí manželia účasť na základe sviatosti manželstva. Porov FC 47

Účasť rodiny na živote a poslaní Cirkvi

Medzi základné úlohy kresťanskej rodiny patrí aj služba Cirkvi. Kresťanskí manželia a rodičia mocou sviatosti manželstva majú nielen prijímať Kristovu lásku, ale sú aj povolaní, aby tú istú Kristovu lásku odovzdávali svojim bratom, a tak sa stali spoločenstvom prinášajúcim spásu. Porov FC 50

„Kresťanská rodina účasťou na živote a poslaní Cirkvi, ktorá nábožne počúva Božie slovo a s pevnou dôverou ho hlása, plní svoju prorockú úlohu tým, že prijíma a hlása Božie slovo. Tak sa deň čo deň stále viac stáva veriacim a evanjelizujúcim spoločenstvom.“ FC 51

„Manželské a rodinné spoločenstvo má spoločne objavovať Boží plán a plniť ho, a to samým ľudským prežívaním lásky, ktorá sa v Kristovom Duchu prejavuje medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Preto tak, ako veľkú Cirkev, aj malú domácu Cirkev treba stále a dôkladne evanjelizovať.“ FC 51

„Kresťanská rodina sa stáva spoločenstvom hlásajúcim evanjelium v takej miere, v akej sama prijíma evanjelium a dozrieva vo viere. Absolútna potreba rodinnej katechézy sa zvlášť silno prejavuje v určitých situáciách, s ktorými sa Cirkev žiaľ, na rôznych miestach stretáva: Tam, kde protináboženské zákony prekážajú výchovu vo viere, kde šíriaca sa nevera alebo takzvaný sekularizmus prakticky znemožňuje pravý náboženský rast, tam táto domáca cirkev zostáva jediným miestom, kde deti a mládež môžu dostávať opravdivú katechézu.“ FC 52

„Evanjelizačná a katechetická služba rodičov má sprevádzať život detí aj v rokoch ich mladosti a dospievania.“ FC 53

„Vlastným zdrojom kresťanského manželstva je Eucharistia. Pokánie a vzájomné odpúšťanie vnútri kresťanskej rodiny, ktoré sú také časté v každodennom živote, nachádzajú sviatostné zvýraznenie v kresťanskom pokání.“ FC 58

„Vlastnou úlohou kresťanských rodičov je učiť deti modliť sa a postupne ich viesť k poznávaniu Božieho tajomstva a k osobnému rozhovoru s Bohom. Taký otec a taká matka, čo sa modlia spolu s deťmi, zostupujú do hĺbky sŕdc detí, kde zanechávajú stopy, ktoré nedokážu zmazať ani budúce životné udalosti.“ FC 60

Okrem ranných a večerných modlitieb sa výslovne odporúča v zhode s pokynmi synodálnych otcov čítanie Božieho slova a rozjímanie o ňom, príprava na sviatosti, pobožnosť k Srdcu Ježišovmu a zasvätenie sa mu, rôzne formy úcty blahoslavenej Panny Márie, modlitba pri stolovaní a prejavy ľudovej nábožnosti. A modlitba posvätného ruženca. Zo životného spojenia s Kristom, posilňovaného liturgiou, sebaobetovaním a modlitbou vyviera i plodnosť kresťanskej rodiny. Porov FC 60-61

Evanjelizácia závisí od domácej Cirkvi. FC 65

„Budúci osud ľudského rodu závisí od rodiny!

Treba, aby dnešné rodiny opäť dostali svoju pôvodnú tvár! Treba, aby nasledovali Krista! Cirkev pozná cestu, ktorou môže rodina dospieť k jadru hlbokej pravdy o sebe samej. Túto pravdu však, ktorú  sa Cirkev naučila poznávať v Kristovej škole a v škole dejín, a ktorú vykladá vo svetle Božieho Ducha, nikomu nevnucuje, ale cíti v sebe neprestajnú pohnútku predkladať ju všetkým bez strachu, ba s veľkou nádejou ju odporúčať, hoci vie, že „radostná zvesť“ obsahuje aj reč kríža. Ale práve skrze kríž môže rodina dosiahnuť plnosť svojho bytia a dokonalosť svojej lásky.“ FC86