Katechéza svätého Jána Pavla II. 9. 9. 2004

„Liturgia nám dnes pripomína Narodenie Panny Márie. Tento sviatok, ktorý sa teší veľkej ľudovej zbožnosti a úcte, nás privádza uctiť si aj Máriu ako dieťa, ako najčistejšiu zornicu vykúpenia. Rozjímame o dievčatku ako každom inom, ale zároveň ako o jedinečnej deve, ktorá bola požehnaná medzi všetkými ženami. Panna Mária je nepoškvrnená ´dcéra Siona´, ktorá bola povolaná stať sa Matkou Mesiáša.
Keď hľadíme na Máriu ako na dieťa, ako by sme mohli nemyslieť na toľké bezbranné deti v osetskom Beslane, ktoré sa stali obeťami barbarského únosu a potom boli zákerne zabité? Boli v škole, v mieste, kde sa človek učí žiť podľa hodnôt, ktoré dávajú zmysel dejinám, kultúre a civilizáciám národov, vzájomnému rešpektu, solidarite, spravodlivosti a pokoju. V školskej budove však zažili násilie, potupu, nenávisť a smrť – všetko toto sú dôsledky krutého fanatizmu a pohŕdania človekom.
Náš pohľad v tejto chvíli patrí aj ostatným všetkým nevinným deťom v každom kúte sveta, ktoré sú obeťami násilia dospelých. Sú to deti, ktoré nútia brať do rúk zbrane a ktoré sú vychovávané nenávidieť a zabíjať, deti, ktoré posielajú žobrať na ulicu, aby ich vykorisťovali a tak ľahko získali peniaze, sú to deti, ktorých dospelí týrajú, ponižujú a zneužívajú, deti, ktoré sú pozbavené tepla rodiny a nádeje do budúcnosti, deti, ktoré nachádzajú smrť v mnohých konfliktoch v rozličných častiach sveta.
Nárek bolesti zničeného detstva, poníženého vo svojej dôstojnosti, je veľmi veľký. Toto musí otriasť každým z nás. Drahí bratia a sestry, stojac pred kolískou malej Márie, obnovme si vedomie svojej povinnosti brániť a chrániť deti, tieto jemné stvorenia a budovať pre nich pokojnú budúcnosť. Modlime sa, aby boli pre nich vytvorené podmienky pokojného a istého života.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)