Katechéza svätého Jána Pavla II. 16. 9. 2004

Chválospev z Knihy Zjavenia svätého Jána
„Kniha Zjavenia svätého Jána sa skladá z chválospevov, ktoré sa vznášajú k Bohu, Pánovi vesmíru a dejín. Teraz sme si vypočuli ten, ktorý je pravidelnou súčasťou v každom zo štyroch týždňov, do ktorých je usporiadaná liturgia hodín. Tento hymnus sa začína slovom hebrejského pôvodu aleluja, ktoré znamená „chváľte Pána“ a je zaujímavé, že v celom Novom zákone toto slovo nachádzame iba tu, v tejto časti knihy Apokalypsy, kde sa vyskytuje päťkrát. Liturgia vyberá z textu 19. kapitoly iba niekoľko veršov. V kontexte podania tejto časti znejú tu z neba hlasy „nesmierneho zástupu“. Je to akoby ohromný zbor, skladajúci sa zo všetkých vyvolených, ktorí oslavujú Pána v radosti a veselosti. (porov. Zjv 19,1)
Cirkev na zemi preto zosúlaďuje svoj spev chvály so spevom spravodlivých, ktorí už kontemplujú Božiu slávu. Tak sa vytvára komunikačný kanál medzi dejinami a večnosťou. Vychádza z liturgie tu na zemi a vrcholí v nebi, kde sú už naši bratia a sestry, ktorí nás predišli na ceste viery. V tomto spoločenstve chvály ide o oslavu najmä troch tém. Sú to predovšetkým veľké vlastnosti Boha, jeho „spása, sláva a moc“ (v. 1., porov. v. 7.), teda spásonosná nadprirodzenosť a všemohúcnosť. Modlitba je kontempláciou Božej slávy, nevýslovného tajomstva, oceánu svetla a lásky, ktorou je Boh sám.
Na druhom mieste, chválospev vyzdvihuje „kráľovstvo“ Pána, to jest Boží plán vykúpenia vzhľadom na ľudský rod. Ide tu o zopakovanie tejto témy z tzv. žalmoch Božieho kráľovstva, (porov. Sal 46, 95-98), kde sa ohlasuje, že „Pán sa ujal svojho kráľovstva“ (Zjv 19, 6) a zasiahol do dejín mocou svojej najvyššej autority. Iste, dejiny sú zverené ľudskej slobode, ktorá čelí problému dobra a zla, ale posledné slovo tu má Božia prozreteľnosť. A kniha Apokalypsy práve oslavuje cieľ, ku ktorému spejú dejiny, vedené vďaka účinnej Božej sile, napriek všetkým búrkam, trápeniam a pustošeniam ako dôsledku zla, človeka a satana. V inej časti Knihy zjavenia svätého Jána čítame: „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a začal kraľovať (11,17).
A napokon, tretia téma hymnu je typická pre Apokalypsu a jej symboliku: „Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila“ (19,7). V ďalších meditáciách ešte budeme mať príležitosť prehĺbiť si poznanie o tomto chválospeve aj o definitívnom cieli, o ktorom hovorí posledná kniha Biblie. Tá nás vedie k svadbe Božieho Baránka s očistenou nevestou, ktorou je premenené a vykúpené ľudstvo. Výrazu „nadišla Baránkova svadba“ zodpovedá najvyšší bod aj podľa „svadobného“ textu spojenia medzi stvorením a Stvoriteľom.
Môžem zakončiť slovami z reči svätého Augustína, ktorý takto vyzdvihuje a spev Aleluja v jeho duchovnom význame: „Toto slovo jednohlasne spievame a zídení okolo neho v hlbokom spoločenstve sa navzájom podporujeme k Božej chvále. Boha však môže so spokojným svedomím chváliť iba ten, ktorý neurobil nič, čo by sa Bohu nepáčilo. Okrem toho, pokiaľ ide o terajší čas, keď sme pútnici na tejto zemi, spievame aleluja ako útechu, aby sme boli spojení na našej ceste. Aleluja je spev pútnika a hoci kráčame po ťažkej ceste, smerujeme k vlasti, kde si odpočinieme, kde nebudeme mať starosti, ktoré nás teraz zaťažujú, kde nebude už nič len aleluja“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)