Katechéza svätého Jána Pavla II. 1. 10. 2004

Svadba kráľa
„Ty si najkrajší z ľudských synov.“ Tieto slová v úvode 45. žalmu informujú čitateľa o základnom charaktere tohto hymnu. Dvorný pisár, ktorý ich zložil, nám hneď odhaľuje, že ide o báseň na počesť hebrejského vládcu. A dokonca, keď prejdeme všetkými veršami skladby, uvedomíme si, že je to vlastne svadobná pieseň.
Odborníci sa usilovali identifikovať historické súradnice žalmu na základe nejakého údaja – ako napríklad spojenia kráľovnej s fenickým mestom Týrom (porov. v. 13), ale nedokázali určiť kráľovský pár. Je ale významné, že na scéne je hebrejský kráľ, lebo to umožnilo židovskej tradícii premeniť text na pieseň o kráľovi - Mesiášovi a kresťanská tradícia mohla tento žalm čítať v zmysle kristologického chápania a vzhľadom na prítomnosť kráľovnej aj z mariologického pohľadu.
Liturgia vešpier nám ponúka tento žalm ako modlitbu a rozdeľuje ho na dve časti. My sme si teraz vypočuli prvú časť (porov. vv. 2-10), ktorá po spomínanom úvode autora textu (porov. v. 2), prezentuje úchvatný portrét vládcu, ktorý sa chystá sláviť svoju svadbu. Kvôli tomu judaizmus rozpoznal v 45. žalme svadobnú pieseň, ktorá velebí krásu a intenzitu daru lásky medzi manželmi. Najmä manželka môže opakovať s Piesňou piesní: „Môj milý je môj a ja som jeho“ (2, 16). Ja som môjho milého a môj milý je môj“(6, 3).
Profil kráľovského ženícha je naznačený slávnostným spôsobom s použitím všetkých možností výpravnosti dvornej scény. Má na sebe vojenské znaky (Ž 45, 4-6), ku ktorým sú pridané prepychové, navoňané šaty, zatiaľ čo na pozadí sa zrkadlia paláce obložené slonovinou a v ich veľkolepých sálach znie hudba (porov. vv. 9-10). Uprostred sa týči trón a spomína sa aj žezlo, ako znamenie moci a uvedenia do úradu kráľa (porov. vv. 7-8). V tomto bode by sme chceli zdôrazniť dva prvky - predovšetkým krásu ženícha, ako symbol vnútorného jasu a Božieho požehnania:
„Ty si najkrajší z ľudských synov.“ (v. 3). Práve na základe tohto verša kresťanská tradícia zobrazovala Krista ako dokonalého a úchvatného človeka. Vo svete, ktorý je často poznačený škaredými a nepeknými vecami, je tento obraz povzbudením opäť nájsť cestu krásy vo viere, v teológii i v spoločenskom živote, aby sme tak nasledovali božskú krásu.
Krása však nie je cieľom sama pre seba. Druhá poznámka, ktorej sa chceme venovať, sa týka práve stretnutia krásy so spravodlivosťou. Vládca sa totiž vydáva na úspešný boj za pravdu a právo (v.5). „Miluje spravodlivosť a nenávidí neprávosť“ (v. 8) a žezlo jeho kráľovstva je žezlo spravodlivosti“ (v. 7). Krása sa musí spojiť s dobrotou a svätosťou života, aby tak mohla zažiariť vo svete jasná tvár dobrého, obdivuhodného a spravodlivého Boha.
V 7. verši je podľa odborníkov oslovenie „Bože“ adresované kráľovi, lebo jeho posvätil Pán a teda istým spôsobom patrí do božskej oblasti: „Tvoj trón trvá naveky“. Alebo by tu mohlo ísť o prosbu k jedinému najvyššiemu kráľovi, Pánovi, ktorý sa skláňa nad kráľom - Mesiášom. Je isté, že List Hebrejom aplikuje tento žalm na Krista a neváha uznať jeho plné a nie iba symbolické božstvo, božstvo Syna, ktorý vstúpil do svojej slávy (porov. Hebr 1, 8-9).
V línii tohto kristologického čítania môžeme uzavrieť odkazom na cirkevných Otcov, ktorí prikladajú každému veršu aj ďalšie duchovné hodnoty. Napríklad na vetu žalmu, ktorá hovorí, že „Boh požehnal naveky“ kráľa Mesiáša (porov. Ž 45, 3) svätý Ján Zlatoústy napísal túto kristologickú aplikáciu: „Prvý Adam bol naplnený preveľkým prekliatím, a druhý naopak nesmiernym požehnaním. Zatiaľčo prvý počul: „Nech je prekliata zem pre teba“ (Gn 3, 17) a ďalej: „Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo.“ (Jer 48, 10) a tiež „Prekliaty, kto nezachová slová tohoto zákona“ (Dt 27, 26) i „ten, čo visí na dreve“ (Dt 21, 23). Vidíš, koľko je týchto prekliatí? No z nich všetkých ťa oslobodil Kristus tým, že vzal kliatbu na seba (porov. Gal 3, 13). Tým, že sa ponížil, ťa pozdvihol, a tým, že zomrel, ťa urobil nesmrteľným. Tak sa prekliatie stalo požehnaním. Čo vlastne môžeš prirovnať k tomuto požehnaniu, keď ti skrze prekliatie on žehná? On, ktorý požehnanie nepotrebuje, dal ho tebe “ (Expositio in Psalmum XLIV, 4: PG 55, 188-189).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)