Katechéza svätého Jána Pavla II. 21. 10. 2004

Žalm, ktorý sme si práve vypočuli, nás pozýva, aby sme sa zamysleli nad márnosťou bohatstva a nad márnivosťou tých, čo sa zháňajú iba za materiálnymi dobrami.
Naša meditácia bude prebiehať v dvoch etapách, tak ako to robí aj liturgia hodín na vešpery, ktorá nám ho ponúka tiež na dvakrát. Dnes budeme hovoriť o prvej časti, v ktorej úvaha vychádza z nepríjemnej situácie, ako je to aj v žalme 72. Spravodlivý musí prežiť „smutné dni“, v ktorých ho „obklopuje zloba zlých, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom“ (porov. Ž 48,6-7).Uzáver, ku ktorému prichádza spravodlivý, je vyjadrený akoby príslovím, ktoré je aj na konci žalmu. Zhŕňa tak vynikajúcim spôsobom hlavné posolstvo celej tejto básnickej skladby: „Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie.“ (v. 13) Inými slovami „veľké bohatstvo nie je výhodou, práve naopak! Je lepšie byť chudobný a žiť v spojení s Bohom.
Zdá sa, že v prísloví sa ozýva prísny hlas starozákonného Kazateľa, keď opisuje údel, ktorý je rovnaký pre každé žive stvorenie. Je to smrť, ktorá robí márnym všetko, čo je späté s pozemskými vecami: „Ako nahý vyšiel zo života svojej matky, tak musí aj odísť, aký prišiel; neodnesie si nič zo svojej námahy, ani toľko, čo by v hrsti uniesol.... Lebo osud ľudí i zvierat je rovnaký. Ako zomierajú ľudia, tak zomierajú aj ony, všetko odchádza na spoločné miesto (Kaz 5,14; 3,19.20).
Človeka, ktorý si robí ilúzie, že zhromažďovaním bohatstva sa vyhne smrti, ovládne hlboká obmedzenosť a hlúposť. Nie nadarmo žalmista hovorí, že „veci nerozumie“ práve tak ako zviera. Táto téma je rozvinutá vo všetkých kultúrach a všetkých duchovných prúdoch. Plne a definitívne ju vyjadril Pán Ježiš, keď vyhlásil: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ (Lk 12,15). Hovorí tu potom známe podobenstvo o nenásytnom boháčovi, ktorý zhromažďuje bohatstvo bez toho, aby myslel na blížiacu sa smrť. (porov. Lk 12,16-21).
Prvá časť žalmu sa sústreďuje práve na túto ilúziu, ktorá si získava srdce bohatého človeka. Ten je presvedčený, že si dokáže „kúpiť“ aj smrť, že si ju podplatí tak, ako sa mu podarilo získať všetky ostatné veci, teda úspech, vysoké postavenie v spoločnosti a jeho beztrestné zneužívanie, pohodlie, nadbytok všetkého, rozkoše. Žalmista však neváha tento postoj označiť za hlúpy. Odvoláva sa na „výkupné“, slovo, ktoré má aj finančný význam. „Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a zánik neuzrel.“ (Ž 48,8-10).
Bohatý človek, naviazaný na svoje nesmierne majetky je presvedčený, že dokáže ovládnuť aj smrť, tak ako sa mu podarilo za peniaze kúpiť si všetko a všetkých. No nech by bol v stave ponúknuť neviem akú veľkú sumu, svojmu poslednému údelu sa nevyhne. Tak ako všetci ostatní ľudia, bohatí i chudobní, múdri i hlúpi, raz sa musí aj on pobrať na cestu do hrobu, tak ako to stalo s mocnými. Bude musieť zanechať na zemi zlato, ktoré veľmi miloval, i všetky bohatstvá, ktorým sa klaňal (por. vv. 11-12).
Ježiš Kristus položí svojim poslucháčom túto znepokojujúcu otázku: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ Život sa nedá vymeniť za nič, lebo život je dar od Boha, ktorý má v ruke duše všetkých bytostí aj dych každého ľudského tela. (Jób 12,10).
Spomedzi cirkevných otcov, ktorí komentovali 48. žalm, si osobitnú pozornosť zasluhuje svätý Ambróz, o ňom hovorí širších súvislostiach, no vychádza práve zo z úvodného pozvania žalmistu: „Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme.“ Milánsky biskup dodáva: „tu, práve na začiatku uznávame, že je to hlas Pána a Spasiteľa, ktorý volá národy do Cirkvi, aby zanechali hriech, aby sa stali nasledovníkmi pravdy a uznali výhody viery“ Okrem iného, „srdcia všetkých ľudských generácií boli zaťažené hadím jedom a svedomie človeka zotročené hriechom, nebolo v stave sa od neho oslobodiť.“ Preto Pán zo svojho rozhodnutia pre svoje milosrdenstvo veľkodušne prisľúbil odpustenie, aby vinník sa viac nemusel báť, ale aby sa tešil, že môže ponúknuť svoje schopnosti služobníka svojmu dobrému Pánovi, ktorý mu dokázal odpustiť hriechy a vie odmeniť jeho čnostný život.“ (Commento a dodici Salmi, n. 1SAEMO, VIII, Milano-Roma 1980, p. 253).
V týchto slovách žalmu počujeme aj ozvenu evanjeliového poznania: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11,28).Svätý Ambróz pokračuje: Tak, ako ten, čo ide navštíviť chorých, ako lekár, ktorý prichádza liečiť naše bolestivé rany, tak Pán navrhuje liečbu, aby sa ľudia cítili dobre a všetci sa ponáhľali s dôverou prijať dar uzdravenia... On volá všetky národy k prameňu múdrosti a poznania, všetkým sľubuje vykúpenie, aby nik nežil v úzkosti a beznádeji.“ (n. 2 ibid., pp. 253.255).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)