Katechéza svätého Jána Pavla II. 2. 12. 2004

Bože, zver svoju právomoc Kráľovi.

Dnes budeme meditovať o jednom z tzv. kráľovských žalmov. Je to spev, o ktorom písali cirkevní otcovia a interpretovali ho z mesiášskeho hľadiska.
Vypočuli sme si prvý veľký spev tejto slávnostnej modlitby (porov. vv. 1-11). Začína sa intenzívnou zborovou výzvou k Bohu, aby udelil panovníkovi ten dar, ktorý je podstatný pre dobré vládnutie a tým darom je spravodlivosť. Tá sa vyžaduje najmä vo vzťahu k chudobným, ktorí zvyčajne sú obeťami moci. Nedá sa nevšimnúť si s akým dôrazom žalmista hovorí o morálnej povinnosti spravodlivo a podľa práva vládnuť ľudu:
„Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom a podľa práva nad tvojimi chudobnými. ... Prisúdi právo ľuďom úbohým.“ (vv. 1-2.4).
Tak, ako Pán vládne spravodlivo svetu, tak aj kráľ, ktorý podľa antickej biblickej tradície je jeho viditeľným zástupcom na zemi, musí konať v súlade so svojím Bohom.
Ak sa porušujú práva chudobných, nejde tu len o politicky nesprávne a morálne zlé konanie. V Biblii stojí, že je to aj skutok proti Bohu, náboženský zločin, lebo Pán je ochranca a obrana chudobných a utláčaných, vdov a sirôt, teda tých, ktorí nemajú svojich ochrancov medzi ľuďmi. 
Ľahko tu môžeme vycítiť, ako tradícia nahradila postavu Kráľa Dávida, často vyvolávajúcu sklamanie, od pádu Júdskej monarchie (6. stor. pr. Kr.) jasnou, slávnou a žiarivou postavou Mesiáša. Naznačuje to v prorockej nádeji prorok Izaiáš: 
„V pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech utláčaných zeme.“ (11,4). Alebo, podľa slov Jeremiáša: „Hľa, prídu dni - hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude slúžiť právu a spravodlivosti.“ (23,5). 
Po tomto živom a zanietenom výklade o dare spravodlivosti, pohľad žalmu rozširuje svoj horizont a kontempluje mesiášske kráľovstvo v jeho rozmeroch času a priestoru. Na jednej strane sa tu vyzdvihuje jeho trvalá prítomnosť v dejinách (porov. Ž 71,5.7). Obrazy kozmického typu sú veľmi živé, beh dní je daný Slnkom a Mesiacom, svoje miesto má obdobie dažďov i čas žatvy. Ide teda o kráľovstvo pokoja a plodnosti, ktoré sa riadi podľa tých hodnôt, ktoré sú zásadné: spravodlivosť a pokoj (porov. v. 7).
Toto sú znamenia vstupu Mesiáša do našich dejín. Z tohto pohľadu je veľmi poučný komentár cirkevných otcov, ktorí vidia v tomto Mesiášovi tvár Krista, večného a všeobecného kráľa.
Tak píše napríklad svätý Cyril Alexandrijský vo svojich Výkladoch k žalmom. Poznamenáva, že súd, ktorý Boh zveril kráľovi, je ten, o ktorom hovorí svätý Pavol: „všetko obnoviť v Kristovi“ (Ef 1,10).
Totiž povedať že „v jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja“, znamená to isté ako: „v dňoch Krista skrze vieru dosiahneme spravodlivosť a z pohľadu k Bohu príde k nám hojnosť pokoja.“ Okrem toho, práve preto, že sme „biedni“ a „synovia chudobných“, kráľ prichádza k nám, aby nám pomohol a zachránil nás. A ak chudobnými nazýva aj apoštolov, robí to preto, lebo boli chudobní duchom. A aj nás spasil preto, lebo sme „deti chudobných“. Vo svojej spravodlivosti nás skrze Ducha posvätil vo viere.“ (LXIX, 1180).
Na druhej strane žalmista naznačuje aj priestorové ohraničenie, v ktorom bude Mesiášovo kráľovstvo spravodlivosti pokoja (porov. Ž 71,8-11). Tu prichádza na scénu územie od Červeného a Mŕtveho mora až po Stredozemné more, od Eufratu, veľkej „rieky“ východu, až po najvzdialenejšie končiny zeme (porov. v. 8). Spomína sa tu Taršiš, ostrovy, či najzápadnejšie oblasti podľa biblického zemepisu (porov. v. 10). Je to pohľad, ktorý zahŕňa celý vtedy známy svet. Patria sem Arabi a kočovníci, vládcovia vzdialených krajín a dokonca i nepriatelia. V tomto univerzálnom objatí, o ktorom často hovoria žalmy a proroci, sú všetci (porov. Ž 46,10; 86,1-7, Iz 2,1-5; 60,1-22; Mal 1,11).
Toto všetko akoby ideálne potvrdzovali slová proroka Zachariáša, ktoré evanjeliá aplikujú na Krista: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema! Hľa, tvoj kráľ prichádza. Je spravodlivý a vyhubí vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznú bojové kuše, o pokoji bude rokovať s národmi a jeho vladárstvo je od mora k moru a od Rieky až do končín zeme.“ (Zach 9,9-10, porov. Mt 21,5). 

(Preklad: Slovenská redakcia VR)