Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 18.5.2006

Drahí bratia a sestry, 

Ty si Peter
Po Ježišovi je najznámejšou a najcitovanejšou osobou v novozákonných spisoch Peter: je spomenutý 154-krát menom Pétros, ,kameň´, ,skala´, čo je grécky preklad aramejského mena Kéfas, ktoré mu dal priamo Ježiš, a deväťkrát je to potvrdené v Pavlových listoch. K tomu je potrebné prirátať meno Šimon (75-krát), čo je pogréčtená forma originálneho židovského mena Simeón (dvakrát: Sk 15, 14; 2 Pt 1, 1) a Jánov syn (Jn 1, 42), alebo v aramejskej forme bar-Jona, syn Jonášov (Mt 16, 17). Šimon bol z Betsaidy (porov. Jn 1, 44), mesta na východ od Galilejského mora, z ktorého pochádzal aj Filip a, samozrejme, i Ondrej, Šimonov brat. V reči ho prezrádzal galilejský prízvuk. Aj on, rovnako ako jeho brat, bol rybárom: so Zebedejovými synmi, otcom Jakubom a Jánom lovil ryby v Genezaretskom jazere (porov. Lk 5, 10). Mal teda istý majetok a prejavoval úprimný záujem o náboženstvo, čo ho priviedlo s jeho bratom až do Judska, aby si vypočul kázanie Jána Krstiteľa (Jn 1, 35 - 42).“

Jeden z prvých
„Bol veriacim Hebrejom, dôveroval v činnú prítomnosť Boha v histórii svojho ľudu a spôsobovalo mu bolesť, keď nevidel jeho zásah do udalostí, ktoré prežíval a ktorých bol svedkom. Bol ženatý a svokra, ktorú Ježiš uzdravil, žila v Kafarnaume, v dome, v ktorom býval aj Šimon, keď sa zdržiaval v tomto meste (porov. Mt 8, 14; Mk 1, 29; Lk 4, 38s). Nedávne archeologické vykopávky odkryli pod osemuholníkovou mozaikou jednej malej byzantskej cirkvi stopy ešte staršieho kostola, ako to dosvedčujú nápisy spomínajúce Petra. Evanjeliá nás informujú, že Peter je medzi prvými štyrmi učeníkmi Nazaretského (porov. Lk 5, 1 -11), ku ktorým sa potom pridá piaty, a to podľa zvyku, že každý rabbi mal 5 učeníkov (porov. Lk 5, 27: Povolanie Léviho). Keď Ježiš prešiel od piatich k dvanástim učeníkom (porov. Lk 9, 1 - 6), jasne zbadáme novosť jeho poslania: prišiel zhromaždiť eschatologický Izrael, symbolicky vyjadrený číslom 12, čo bol počet kmeňov Izraela.“

Bol mužom pokory
„Evanjeliá ukazujú Šimona ako človeka s rozhodným a impulzívnym charakterom. Bol pripravený dokázať platnosť svojej pravdy aj silou (napr. použitie meča, porov. Jn 18, 10). Zároveň však bol niekedy naivný a bojazlivý, no stále čestný, až po najúprimnejšiu ľútosť (porov. Mt 26, 75). Evanjeliá nám umožňujú sledovať krok za krokom jeho duchovnú cestu. Na začiatku tu bolo povolanie Ježišom. Prichádzal k nemu v bežný deň, keď bol Peter zamestnaný svojou prácou rybára. Ježiš sa nachádzal pri Genezaretskom jazere a zástup ľudí sa tlačil okolo neho, aby si ho vypočul. Počet poslucháčov vytváral isté rozpaky. Učiteľ si všimol dve loďky pri brehu; rybári z nich vystúpili a umývali siete. Požiadal, aby mohol nastúpiť na jednu loďku, a to práve Šimonovu, a poprosil ho, aby sa vzdialili od brehu. Na tejto improvizovanej katedre začal učiť zástup (porov. Lk 5, 1 - 3). Keď skončil, povedal Šimonovi: ,Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!´ Šimon odpovedal: ,Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete´ (Lk 5, 4 - 5). Ježiš nebol odborníkom na rybolov, napriek tomu rybár Šimon dôveroval svojmu Učiteľovi, ktorý mu nedával odpovede, ale pozýval ho, aby mu dôveroval. Jeho reakciou na zázračný rybolov bol úžas a chvenie: ,Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny´ (Lk 5, 8). Ježiš mu odpovedal, aby dôveroval a otvoril sa plánu, prekračujúcemu akúkoľvek perspektívu: ,Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí´ (Lk 5, 10). Peter sa nechal zatiahnuť do tohto veľkého dobrodružstva: bol ušľachtilý, uznával svoje obmedzenia, ale veril v toho, ktorý ho povolal a nasledoval sen svojho srdca. Povedal áno a stal sa Ježišovým učeníkom.“

Očakával Mesiáša
„Ďalšiu významnú chvíľu na svojej duchovnej ceste prežil Peter pri Cézarei Filipovej, keď Ježiš položil učeníkom konkrétnu otázku: ,Za koho ma pokladajú ľudia?´ (Mk 8, 27). Ježišovi však nestačila iba odpoveď založená na tom, čo počuli hovoriť. Od toho, kto sa nechal ním osloviť, žiadal osobný postoj. Preto naliehal: ,A za koho ma pokladáte vy?´ (Mk 8, 29). A práve Peter odpovedal za všetkých: ,Ty si Mesiáš´ (tamže). Táto Petrova odpoveď, ktorá nepochádzala z jeho ,tela a krvi´, ale bola mu darovaná Otcom, ktorý je na nebesiach (porov. Mt 16, 17), nesie v sebe zárodok budúceho vyznania viery Cirkvi. Napriek tomu Peter ešte nechápal hlboký obsah mesiášskeho poslania Ježiša. Ukázal to následne, keď vysvetľoval, že Mesiáš, ktorého nasleduje vo svojich snoch je odlišný od toho, ktorého má v pláne Boh. Pred správou o utrpení sa pohoršoval a protestoval, čo vyvolalo živú Ježišovu reakciu (porov. Mk 8, 32 - 33). Peter chcel Mesiáša ako ,Božieho muža´, ktorý uskutočňuje očakávania ľudí tým, že nanúti všetkým svoju silu. Ježiš sa predstavil ako ,ľudský Boh´, ktorý prevracia očakávania zástupu tak, že nastupuje na cestu poníženosti a utrpenia. Bola to veľká dilema: uprednostniť vlastné očakávania a odmietnuť Ježiša, alebo prijať Ježiša v pravde jeho poslania a odložiť príliš ľudské očakávania. Peter – so svojou impulzívnou povahou – neváhal zobrať Ježiša nabok a povedať mu svoje výčitky. Ježišova odpoveď rúcala všetky falošné očakávania a vyzývala ho na obrátenie a nasledovanie: ,Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!´ (Mk 8, 33).
Peter sa tak učil, čo skutočne znamená nasledovať Ježiša. Bolo to jeho druhé povolanie, podobné povolaniu Abraháma, o ktorom čítame v 22. kapitole Knihy Genezis a ešte predtým v 12. kapitole spomínanej knihy: ,Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho´ (Mk 8, 34 - 35). Ide o náročný zákon nasledovania: je potrebné vzdať sa, ak je to nevyhnutné, aj celého sveta za spásu vlastnej duše (porov. Mk 8, 36 - 37). Aj keď s ťažkosťami, Peter prijal pozvanie a pokračoval na ceste po stopách Učiteľa.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)