Sv. apoštol Ján a jeho učenie o láske - sv. o. Benedikt XVI.

 

Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 9.8.2006

 

Drahí bratia a sestry,
potom ako sme si predstavili základné údaje o apoštolovi Jánovi, ktoré načrtli jeho fyziognómiu, zameriame teraz našu pozornosť na jeho učenie. Spisy o ktorých dnes budeme hovoriť sú evanjelium a listy, ktorých je podľa tradície Ján autorom.
Charakteristickým prvkom Jánových spisov je láska. Nie náhodou som začal moju prvú encykliku slovami tohto apoštola: „Boh je láska (Deus caritas est); kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4,16). Je veľmi ťažké nájsť texty tohto druhu v iných náboženstvách. Tieto výrazy nás stavajú pred skutočne osobitý fakt kresťanstva. Samozrejme Ján nie je jediným kresťanským autorom, ktorý hovorí o láske. Keďže ide o základný prvok kresťanstva, hovoria o ňom všetci pisatelia Nového zákona, aj keď s rozdielnym dôrazom. My teraz uvažujeme o tejto téme u Jána preto, lebo on načrtol jej základné smery. Zverujeme sa teda jeho slovám. Jedna vec je istá: z lásky nerobí abstraktný traktát, ako by sa mohlo stať keď hovoríme o argumente doktrinálneho, alebo teoretického charakteru. Skutočná láska totiž, vo svojej prirodzenosti, nie je nikdy špekulatívna, ale priamo, konkrétne sa odvoláva na skutočné osoby. A Ján nám ukazuje, ktoré sú komponenty, alebo ešte lepšie fázy kresťanskej lásky. Je to hnutie, ktoré charakterizujú tri momenty.
Prvé sa týka samého zdroja lásky, ktorý apoštol umiestňuje v Bohu a potvrdzuje, že „Boh je láska“ (1 Jn 4,8.16). Ján je jediným autorom v Novom zákone, ktorý nám ponúka definície Boha. On napríklad hovorí, že „Boh je duch“ (Jn 4,24), alebo že „Boh je svetlo“ (1 Jn 1,5). Tu vyhlasuje vo svojej intuícii, že „láska je Boh“! Inými slovami: Ján sa neobmedzuje iba na opísanie Božského konania, ale ide ďalej a to až k jeho koreňom. Okrem toho nepripisuje všeobecnej láske božskú a neosobnú hodnotu; nevychádza od lásky k Bohu, ale obracia sa priamo k Bohu, aby definoval jeho prirodzenosť nekonečnou dimenziou lásky. Tým chce Ján povedať, že základným konštitutívnym prvkom Boha je láska a teda celá Božia činnosť sa rodí z lásky a odráža sa v láske: všetko čo robí Boh, robí z lásky a s láskou.
Tu však musíme urobiť krok vpred a upresniť, že Boh prejavil konkrétne svoju lásku tým, že vstúpil do ľudskej histórie prostredníctvom osoby Ježiša Krista, ktorý sa vtelil, zomrel a vstal zmŕtvych za nás. Toto je druhým konštitutívnym prvkom Božej lásky. On sa neobmedzil iba na slovné vyhlásenia, ale skutočne konal a „zaplatil“ v prvej osobe. Ako o tom píše Ján. „Boh tak miloval svet (teda všetkých nás), že obetoval svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16). Teda Božia láska k ľuďom sa konkrétne prejavuje v láske samého Ježiša. Ján píše: Ježiš „miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1). Mocou tejto darujúcej sa a totálnej lásky sme my boli od pôvodu vyslobodení od hriechu, ako píše apoštol: „Deti moje, ... keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1 Jn 2,1-2; por. 1 Jn 1,7). Hľa, kde až siaha Ježišova láska k nám: až po vyliatie vlastnej krvi za našu spásu! Keď kresťan stojí v kontemplácii pred touto „prehnanou“ láskou, nemôže sa sám seba neopýtať, aká má byť naša odpoveď.
Táto otázka nás privádza k tretiemu momentu dynamiky lásky: z adresátov lásky, ktorá nás predchádza a prerastá, sme povolaní k aktívnej odpovedi, ktorá aby bola adekvátna, musí byť odpoveďou lásky. Ján hovorí o „prikázaní“. On uvádza tieto Ježišove slová: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13,34). V čom je tá novinka na ktorú sa odvoláva Ježiš? Je to v tom, že on sa neuspokojuje s opakovaním toho, čo žiada Starý zákon a čo čítame aj v ostatných evanjeliách: „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19,18; por. Mt 22,37-39; Mk 12,29-31; Lk 10,27). V starom prikázaní bolo zákonné kritérium odôvodnené od človeka, zatiaľ čo v Ježišovom prikázaní, Ján predstavuje dôvod a pravidlo našej lásky jeho samotnou osobou. A tak sa láska stáva skutočne kresťanskou: v tom, že musí smerovať ku všetkým bez rozdielu, a tiež v tom, že musí ísť až do extrému, pretože nemá inú mieru, je bez miery. Tieto Ježišove slová „ako som vás ja miloval“ nás pozývajú a zároveň nás znepokojujú; sú kristologickým cieľom, ktorý sa môže zdať nedosiahnuteľný, ale zároveň sú podnetom, ktorý nám nedovoľuje uspokojiť sa s tým, čo sme vykonali.
Nádherný duchovný text, ktorý sa nazýva Napodobovanie Krista v tejto súvislosti uvádza: „Šľachetná Ježišova láska nás ženie konať veľké veci a nabáda nás túžiť po stále dokonalejších veciach. Láska chce byť na vrchole a nie zadržiavaná hanblivosťou. Láska chce byť slobodná a nezávislá od každého svetského pocitu... láska sa totiž zrodila u Boha a nemôže odpočívať ak nie v Bohu nad všetkými stvorenými vecami. Ten kto miluje lieta, beží a raduje sa, je slobodný a nič ho nezadržiava. Daruje všetko pre všetkých a má všetko v každej veci, pretože nachádza odpočinok iba v Jedinom veľkom, ktorý je nad všetkým a od ktorého vyviera a pochádza každé dobro“ (kniha III., kap. 5). Aký by bol lepší komentár „nového prikázania“, ktoré ohlasoval Ján? Modlime sa k Otcovi, aby sme ho dokázali žiť tak intenzívne, aby sme nakazili všetkých, ktorých stretneme na našej ceste“.
Po pozdravoch v cudzích jazykoch sa Svätý Otec opäť obrátil na medzinárodné spoločenstvo s výzvou na zastavenie bojov v Libanone:
„Drahí bratia a sestry moje myšlienky opäť smerujú k milovanému regiónu Blízkeho Východu. V súvislosti s tragickým konfliktom, ktorý prebieha, ponúkam slová pápeža Pavla VI., ktoré predniesol v októbri 1965 v OSN: „Nikdy viac jedny proti druhým, nikdy viac! ... Ak chcete byť bratmi, odhoďte zbrane z vašich rúk“. Pred úsilím na zastavenie bojov a spravodlivým a trvanlivým riešením konfliktu opakujem s mojim predchodcom Jánom Pavlom II., že je možné zmeniť chod udalostí, keď prevládne rozum, dobrá vôľa, dôvera k druhému, vykonanie prijatých záväzkov a spolupráca medzi zodpovednými partnermi (por. príhovor diplomatickému zboru, 13. januára 2003). Všetkých opätovne vyzývam, aby zintenzívnili modlitby za dosiahnutie tak želaného daru pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)
 

Katechezy: 
Súvisiace: