Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 3. 9. 2008

Milí bratia a sestry,

Pavol bol spočiatku horlivým prenasledovateľom Cirkvi a práve udalosť, o ktorej budeme hovoriť v nasledujúcich minútach, sa stala rozhodujúcim momentom jeho života. Ako uviedol Benedikt XVI., máme o nej dva druhy prameňov.
„Prvým a známejším je rozprávanie z Lukášovho pera, ktorý trikrát spomína udalosti v Skutkoch apoštolov (porov. 9, 1 – 19, 22, 3 – 21, 26, 4 – 23). Priemerný čitateľ azda cíti pokušenie pozastaviť sa nad niektorými detailmi, ako sú nebeské svetlo, pád na zem, volajúci hlas, nový druh slepoty, uzdravenie opadnutím lupín z očí či pôst. Všetky tieto detaily sa však vzťahujú na jadro udalosti: vzkriesený Kristus sa vynára ako prekrásne svetlo a rozpráva sa so Šavlom, premieňa jeho myslenie aj jeho život. Jas Vzkrieseného ho oslepuje, a tak sa aj navonok prejavuje to, čo bolo v jeho vnútri - jeho slepota zoči-voči skutočnosti, svetlu, ktorým je Kristus. A potom jeho definitívne ,áno` Kristovi pri krste nanovo otvára jeho oči a robí ho skutočne vidiacim…
Druhú skupinu prameňov o obrátení sv. Pavla predstavujú jeho listy. Pavol nikdy nehovoril príliš podrobne o tejto udalosti, a to zrejme preto, lebo predpokladal, že všetci poznajú podstatu jeho príbehu a všetci vedia, že sa z prenasledovateľa stal horlivým evanjelizátorom. A stalo sa to nie v dôsledku jeho vlastného uvažovania, ale silnej udalosti – stretnutia so Vzkrieseným.
Hoci Pavol nehovorí o detailoch, tento veľmi dôležitý fakt viackrát spomína, že aj on sám je svedkom Ježišovho vzkriesenia, ktoré mu zjavil bezprostredne samotný Ježiš, spolu s poslaním apoštola.
Najjasnejšiu výpoveď v tejto súvislosti nachádzame v jeho rozprávaní o tom, čo tvorí stredobod dejín spásy: smrť a vzkriesenie Ježiša a jeho zjavenia svedkom (porov. 1 Kor 15). Slovami antickej tradície, ktoré aj on prijal od Cirkvi v Jeruzaleme, hovorí, že Ježiš, ukrižovaný, zomretý, pochovaný a vzkriesený, sa po vzkriesení zjavuje najprv Petrovi, potom Dvanástim, potom päťsto bratom, potom Jakubovi a všetkým apoštolom. A vo svojom rozprávaní dodáva: ,A poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne` (1 Kor 15, 8). A tak nám ukazuje, že toto je základ jeho apoštolátu a jeho nového života.“
Ako uviedol Svätý Otec, oba zdroje – Skutky apoštolov aj listy sv. Pavla - sa zbiehajú v základnom bode: Zmŕtvychvstalý prehovoril k Pavlovi, povolal ho k apoštolátu, urobil ho skutočným apoštolom, svedkom vzkriesenia, so zvláštnou úlohou ohlasovať evanjelium pohanom v grécko-rímskom svete.
Pavol sa zároveň naučil, že napriek bezprostrednosti svojho vzťahu s Kristom musí vstúpiť do spoločenstva Cirkvi, nechať sa pokrstiť a musí žiť v zhode s ostatnými apoštolmi. Iba v tomto spoločenstve s nimi všetkými môže byť skutočným apoštolom, ako jasne píše v Prvom liste Korinťanom: „Teda či už ja, alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili“ (1 Kor 15, 11).
„Všimnime si teraz, že sv. Pavol nikdy nevykresľuje tento moment ako obrátenie. Prečo? Existuje mnoho hypotéz, pre mňa je však dôvod veľmi jasný. Tento zlom jeho života, toto premenenie celého jeho bytia, nebolo plodom psychologického procesu, dozretia alebo intelektuálneho a morálneho vývoja, ale prichádza zvonka. Nebolo plodom jeho myslenia, ale stretnutia s Ježišom Kristom. V tomto zmysle nešlo jednoducho o konverziu, dozretie jeho ,ja`, ale bolo preňho samého smrťou a vzkriesením: zomrela jedna jeho existencia a ďalšia, nová, sa narodila so zmŕtvychvstalým Kristom. Nijakým iným spôsobom sa nedá vysvetliť táto Pavlova obnova. Akékoľvek psychologické analýzy nemôžu objasniť a vyriešiť túto záležitosť. Iba udalosť, silné stretnutie s Kristom, je kľúčom na pochopenie toho, čo sa stalo. Smrť a vzkriesenie, úplné obnovenie tým, ktorý sa mu ukázal a hovoril s ním. V tomto najhlbšom zmysle môžeme a musíme hovoriť o obrátení. Toto stretnutie je skutočná obnova, ktorá zmenila všetky jeho hodnoty. Teraz môže povedať, že to, čo preňho predtým bolo esenciálne a základné, sa stalo ,smetím`, nie je viac ,ziskom`, ale stratou, pretože odteraz má cenu iba život v Kristovi.“
Ako Benedikt XVI. dodal, Pavol na ceste do Damasku nestratil to, čo bolo dobré a skutočné v jeho živote, v jeho dedičstve, ale pochopil novým spôsobom múdrosť, pravdu a hĺbku zákona a prorokov. Zároveň sa jeho rozum stal prístupným múdrosti pohanov. Tým, že sa Kristovi otvoril celým srdcom, stal sa schopným dialógu so všetkými, a teda naozaj apoštolom pohanov.
Podľa Svätého Otca tento príbeh hovorí, že ani pre nás nie je kresťanstvo novou filozofiou alebo novou morálkou. Kresťanmi sme, iba ak stretneme Krista.
„Isteže, nám sa neukazuje tým neodolateľným, žiarivým spôsobom ako Pavlovi, ktorého chcel urobiť apoštolom všetkých národov. No aj my sa môžeme s Kristom stretnúť pri čítaní Svätého písma, v modlitbe, v liturgickom živote Cirkvi. Môžeme sa dotknúť Kristovho Srdca a cítiť, že on sa dotýka toho nášho. Iba v tomto osobnom vzťahu s Kristom, len v tomto stretnutí so Zmŕtvychvstalým, sa stávame skutočne kresťanmi. Tak sa otvára náš rozum, otvára sa celá Kristova múdrosť a celé bohatstvo pravdy.“
Medzi pozdravmi Svätého Otca, ktoré zazneli po stredajšej katechéze, nechýbal ani slovenský: „S láskou pozdravujem slovenských pútnikov z Košíc, Bojníc a Dolných Krškán. Bratia a sestry, v týchto dňoch sa začína nový školský rok. Vyprosujme si od Ducha Svätého jeho vzácne dary, predovšetkým pravú múdrosť. S týmto želaním vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)