Cirkev koná ako matka

Katechéza Svätého Otca Františka 19. 9. 2013

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa opätovne vrátim k obrazu Cirkvi ako matky. Tento obraz sa mi veľmi páči: chcem sa k nemu vrátiť, pretože si myslím, že táto predstava nám nehovorí iba o tom, aká je Cirkev, ale aj o tom, akú tvár by čoraz viac mala mať táto naša Matka Cirkev. Hľadiac na naše mamy, na všetko, čo robia, čo prežívajú, čo trpia pre svoje deti, chcem zdôrazniť tri skutočnosti, pokračujúc tak v tom, o čom som hovoril minulú stredu. Pýtam sa: čo robí mama?
1. Predovšetkým učí kráčať životom, učí správne v živote napredovať, vie, ako usmerniť deti, vždy sa usiluje naznačiť v živote dobrú cestu pre rast a dospievanie. Robí to s nehou, s citom, s láskou, vždy, aj keď sa snaží usmerniť našu cestu, vtedy, keď sa z nej v živote trochu vychýlime alebo sa vyberieme cestami, ktoré vedú do priepasti. Mama vie, čo je potrebné, aby jej dieťa kráčalo v živote správne, a nenaučila sa to z kníh, ale z vlastného srdca. Univerzita našich mám je ich vlastné srdce: tam sa naučia, ako viesť svoje deti. A to je nádherné!
Cirkev koná rovnako: usmerňuje náš život, predkladá ponaučenia k tomu, ako dobre kráčať. Spomeňme si na Desať Božích prikázaní: naznačujú cestu dozrievania, aby sme mali pevné body v našom spôsobe správania sa. Sú ovocím, - počúvajte dobre: Prikázania sú ovocím nežnosti, lásky samého Boha, ktorý nám ich daroval. Mohli by ste mi povedať: veď sú nariadeniami! Sú zbierkou samých „nie“, „nie“, „nie“! Chcel by som vás pozvať, aby ste si ich prečítali – možno ste ich trochu zabudli – a potom sa nad nimi pozitívne zamysleli. Zistíte, že sa dotýkajú nášho spôsobu správania sa k Bohu, k nám samým a k iným. Práve toto nás učí mama, aby sme žili dobre. Pozývajú nás, aby sme si nevytvárali idoly z materiálnych vecí, ktoré nás potom zotročujú, aby sme pamätali na Boha, mali v úcte rodičov, boli čestní, rešpektovali toho druhého... Pokúste sa ich takto vnímať a považovať ich za také, akoby boli slovami a ponaučeniami, ktoré dáva mama na správnu cestu životom. Mama nikdy neučí zlým veciam, chce iba dobro detí, a tak koná Cirkev.
2. Chcem vám povedať druhú vec: keď dieťa vyrastie, dospeje, nastúpi na vlastnú cestu, prevezme zodpovednosť, kráča po vlastných, robí, čo chce a niekedy sa stane, že vybočí z cesty, prihodí sa aj nehoda. Mama vždy, v každej situácii, trpezlivo pokračuje v sprevádzaní detí. Pohýna ju k tomu sila lásky. Mama dokáže sprevádzať cestu svojich detí s rozvahou a nežne, a aj keď zablúdia, vždy nájde spôsob, ako pochopiť, byť nablízku, pomôcť. My hovorievame – v mojej vlasti sa hovorí -, že mama vie „nastaviť tvár“. Čo to znamená? Mama vie nastaviť tvár za vlastné deti, teda brániť ich, vždy. Myslím na mamy, ktoré trpia kvôli svojim deťom, ktoré sú vo väzení alebo v ťažkých situáciách: nepýtajú sa, či sú vinné alebo nie, neprestajne ich milujú a často znášajú poníženie, nemajú však strach a neprestanú sa dávať. Mamy dokážu nastaviť vlastné líce za svoje deti.
Cirkev je taká, je milosrdnou matkou, ktorá rozumie, vždy sa snaží pomôcť, povzbudzovať aj tie svoje deti, ktoré zablúdili a robia chyby; nikdy nezatvorí dvere domu, nesúdi, ale ponúka Božie odpustenie, ponúka jeho lásku, ktorá pozýva znova nastúpiť na cestu aj tie deti, ktoré padli do hlbokej priepasti. Mama sa nebojí vstúpiť do ich noci, aby im priniesla nádej. A Cirkev sa nebojí vstúpiť do našej noci, keď sme v tme duše, v tme svedomia, aby nám dala nádej: Cirkev je Matka a takto aj koná!
3. Posledná myšlienka. Mama vie prosiť, klopať na každé dvere kvôli svojim deťom, bez počítania, robí to s láskou. Myslím i na to, ako vedia mamy klopať na dvere Božieho srdca! Mamy sa veľa modlia za svoje deti, osobitne za tie najslabšie, za tie najnúdznejšie, za tie, ktoré sa vybrali na nebezpečné či bludné cesty. Pred pár týždňami som slávil svätú omšu v Kostole sv. Augustína, tu v Ríme, kde sú uložené relikvie jeho matky, sv. Moniky. Koľko modlitieb predniesla Bohu táto svätá mama za svojho syna a koľko preliala sĺz! Myslím na vás, drahé mamy: koľko sa modlíte za svoje deti, bez ustania! Pokračujte v modlitbách, aby ste svoje deti zverili Bohu, On má veľké srdce! Klopte na dvere, na srdce Boha modlitbou za svoje deti.
Takto koná Cirkev, pretože modlitbou vkladá do Pánových rúk všetky situácie svojich detí. Dôverujme sile modlitby Matky Cirkvi: Pán neostane necitlivý. Dokáže nás vždy prekvapiť vtedy, keď to neočakávame. A Matka Cirkev to vie!
Tieto myšlienky som vám chcel povedať: viďme v Cirkvi dobrú mamu, ktorá nám naznačuje cestu, akou máme v živote kráčať; ktorá vie byť vždy trpezlivá, milosrdná, chápajúca a vie nás vložiť do Božích rúk. Ďakujem."

 

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

 

Katechezy: 
Súvisiace: