Cirkev je naša matka

Katechéza Svätého Otca Františka 3. 9. 2014

 

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V predošlých katechézach sme mali možnosť viackrát podotknúť, že kresťanmi sa nestávame sami od seba, čiže vlastnými silami, autonómnym spôsobom, kresťanmi sa nestávame ani v laboratóriu, ale vo viere sa rodíme a rastieme vnútri toho veľkého tela, ktorým je Cirkev. V tomto zmysle je Cirkev naozaj matkou, našou matkou Cirkvou. Je pekné povedať to takto: naša matka Cirkev. Je to matka, ktorá nám dáva život v Kristovi a ktorá nám pomáha žiť so všetkými ostatnými bratmi v spoločenstve Ducha Svätého.
1. V tejto svojej materskosti má Cirkev za vzor Pannu Máriu, najkrajší a najvyšší vzor, aký len môže byť. V tomto mali jasno už prvé kresťanské spoločenstvá a II. vatikánsky koncil to vyjadril obdivuhodným spôsobom (porov. Lumen gentium, 63-64). Materstvo Márie je istotne unikátne, jedinečné a uskutočnilo sa v plnosti času, keď Panna priviedla na svet Božieho Syna, ktorý sa počal z Ducha Svätého. A pri tom všetkom má materstvo Cirkvi svoje miesto práve v kontinuite s tým Máriiným, ako jeho predĺženie v dejinách. Cirkev v plodnosti Ducha naďalej rodí nových synov a dcéry v Kristovi, vždy v načúvaní Božieho slova a v oddanosti jeho plánu lásky. Cirkev je matka. Ježišovo zrodenie v Máriinom lone je vlastne predohrou zrodenia každého kresťana v lone Cirkvi, keďže Kristus je prvorodeným medzi mnohými bratmi (porov. Rim 8,29) a náš prvý brat Ježiš sa narodil z Márie, je vzorom, a my všetci sme sa zrodili v Cirkvi. Chápeme teda, aký nesmierne hlboký je vzťah spájajúci Máriu s Cirkvou: Hľadiac na Máriu objavujeme najkrajšiu a najnežnejšiu tvár Cirkvi. A hľadiac na Cirkev rozpoznáme jemné črty Márie. Nuž, my kresťania nie sme sirotami, máme mamu, máme matku a toto je úžasné! Nie sme siroty! Cirkev je matkou, Mária je matkou.
2. Cirkev je našou matkou, lebo nás zrodila v krste. - Zakaždým, keď krstíme dieťa, stáva sa synom Cirkvi, vstupuje dovnútra Cirkvi. - A od toho dňa nám ako starostlivá mama dáva rásť vo viere a silou Božieho slova nám ukazuje cestu spásy, chrániac nás od zlého.
Cirkev od Ježiša prijala vzácny poklad evanjelia nie preto, aby si ho držala pre seba, ale aby ho štedro dávala druhým, tak, ako zvykne robiť mama. V tejto službe evanjelizácie sa osobitným spôsobom prejavuje materstvo Cirkvi, ktorá je ako matka zaujatá tým, aby dala svojim deťom duchovnú výživu, ktorá sýti kresťanský život a robí ho plodným. Všetci sme takto povolaní s otvorenou mysľou a srdcom prijímať Božie slovo, ktoré Cirkev každý deň podáva, lebo toto slovo má schopnosť premieňať nás zvnútra. Jedine Božie slovo nás dokáže premeniť zvnútra, od našich najhlbších koreňov. Božie slovo má túto moc. A kto nám dáva Božie slovo? Matka Cirkev. Kojí nás týmto slovom už od detstva, v priebehu celého života nás týmto slovom vychováva a toto je úžasné! Je to matka Cirkev, ktorá nás Božím slovom zvnútra premieňa. Božie slovo, ktoré nám dáva matka Cirkev, nás premieňa, dáva našej ľudskosti pulzovať nie podľa svetskosti tela, ale podľa Ducha.
Vo svojej materskej starostlivosti sa Cirkev usiluje ukázať veriacim cestu, ktorou treba ísť, aby mohli žiť život plodný na radosť a pokoj. Osvecovaní svetlom evanjelia a podopieraní milosťou sviatostí, obzvlášť Eucharistiou, dokážeme nasmerovať naše rozhodnutia smerom k dobru a s odvahou a nádejou prechádzať chvíľami temnosti, ako aj tými najkrivolakejšími cestami. Tie veru existujú, a vyskytujú sa aj v živote. Cesta spásy, ktorou nás vedie a sprevádza Cirkev silou evanjelia a podporou sviatostí, nám dáva schopnosť brániť sa pred zlom. Cirkev má odvahu matky, ktorá vie, že musí brániť svoje deti pred nebezpečenstvami, ktoré pochádzajú z prítomnosti satana vo svete, aby ich priviedla k stretnutiu s Ježišom. Matka vždy chráni svoje deti. Táto obrana spočíva tiež vo vyzývaní k bdelosti: byť bdelými voči klamstvu a zvádzaniu zlého. Lebo hoci Boh premohol satana, on sa vždy vracia so svojimi pokušeniami. Všetci to vieme, my všetci sme pokúšaní, boli sme pokúšaní a sme pokúšaní. A je na nás, aby sme neboli naivní. On prichádza „ako revúci lev“ hovorí apoštol Peter (porov. 1 Pt 5,8). Je teda na nás, aby sme neboli naivní, ale aby sme bdeli a odolávali pevní vo viere. Treba odolávať za pomoci ponaučení matky, odolávať za pomoci matky Cirkvi, ktorá ako dobrá matka vždy sprevádza svoje deti v ťažkých chvíľach.
3. Drahí priatelia, toto je Cirkev. Je to Cirkev, ktorú všetci milujeme, ktorú milujem ja: je to matka, ktorá má na srdci dobro svojich detí a ktorá je schopná dať život za svoje deti. Nesmieme však zabudnúť, že Cirkev nie sú kňazi alebo my, biskupi, nie: sme ňou my všetci! Súhlasíte? A aj my sme deťmi, ale zároveň aj matkami ďalších kresťanov. Všetci pokrstení, muži aj ženy, sme spoločne Cirkvou. Koľkokrát v našom živote nevydávame svedectvo o tomto materstve Cirkvi, o tejto materskej odvahe Cirkvi! Koľkokrát sme ako zbabelci? Veru tak! Zverme sa teda Márii, aby nás ona, ako matka nášho prvého brata, prvorodeného Ježiša, naučila osvojiť si jej materského ducha voči našim bratom, s úprimnou schopnosťou prijímať, odpúšťať, dodávať silu a vlievať dôveru a nádej. Toto je to, čo robí mama. Ďakujem!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Katechezy: 
Súvisiace: