Katechéza Svätého Otca Františka 10. 9. 2014

Drahí bratia a sestry, dobrý deň.
Na našej ceste katechéz o Cirkvi sa pristavujeme pri uvažovaní nad charakteristikou Cirkvi ako matky. Minule sme zdôraznili to, ako nám Cirkev dáva rásť a ako nám silou Božieho slova ukazuje cestu spásy a ochraňuje nás pred zlým. Dnes by som chcel vyzdvihnúť jeden osobitý aspekt tohto výchovného pôsobenia našej matky Cirkvi, t. j. ako nás učí skutkom milosrdenstva.
Dobrý učiteľ sa sústredí na podstatu. Nestráca sa v detailoch, ale chce odovzdať len to, čo je skutočne dôležité, aby dieťa či žiak našli zmysel a radosť života. To je pravda. A podstatou podľa Evanjelia je milosrdenstvo. Podstatou evanjelia je milosrdenstvo. Boh poslal svojho Syna, Boh sa stal človekom, aby nás zachránil, teda aby nám dal svoje milosrdenstvo. Ježiš to hovorí jasne, keď učeníkom zhrňuje svoje učenie do slov: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný vás Otec» (Lk 6,36). Môže existovať kresťan, ktorý nie je milosrdný? Nie. Kresťan nutne musí byť milosrdný, pretože toto je centrom Evanjelia. Cirkev, verná tomuto učeniu, nemôže neopakovať to isté svojim deťom: «Buďte milosrdní», ako je váš Otec a ako bol Ježiš. Cirkev koná ako Ježiš. Milosrdenstvo. A tak sa Cirkev správa ako Ježiš. Nedáva teoretické prednášky o láske, o milosrdenstve. Nešíri do sveta nejakú filozofiu, druh múdrosti... Isteže, kresťanstvo je aj toto všetko, ale ako istý dôsledok, výsledok uvažovania. Matka Cirkev, tak ako Ježiš, vyučuje príkladom a slová slúžia na to, aby osvetlili význam jej skutkov.
Matka Cirkev nás učí dávať najesť a napiť tomu, kto má hlad a smäd, zaobliecť toho, kto je nahý. A ako to robí? Robí to názorným príkladom všetkých svätých mužov a žien, ktorí boli vzorom takéhoto konania; robí to tiež príkladom mnohých otcov a mám, ktorí učia svoje deti, že to, čo majú nazvyš, je pre tých, ktorý majú nedostatok i toho nevyhnutného. Je dôležité vedieť toto. V jednoduchých kresťanských rodinách bolo stále posvätným pravidlo pohostinnosti: nikdy nechýbal tanier či posteľ pre núdzneho.
Raz v inej diecéze mi rozprávala jedna mama, že toto chcela naučiť svoje deti a hovorila im, aby pomáhali a dávali hladným jedlo. Mala tri deti. A jedného dňa počas obeda, keď bol otec v práci a ona bola so svojimi tromi deťmi, malými, 7, 5 a 4-ročným, zaklopal ktosi na dvere. Bol tam pán, ktorý požiadal o jedlo a mama mu povedala: ‚Počkajte chvíľu.‘ Vrátila sa a povedala svojim deťom: ‚Je tam človek, ktorý si pýta jesť Čo urobíme?‘ Deti odpovedali: ‚Dajme mu, dajme mu.‘ Každý mal svoj tanier s mäsom a zemiakmi. Mama povedala: ‚Výborne, každému z vás vezmem teda polovičku a dám tomu pánovi. A deti povedali. ‚Nie mama, takto nie.‘ Mama odpovie: ‚Ale áno, je to tak, musíš dať zo svojho.‘ A takto táto mama naučila deti dať hladnému najesť, ale zo svojho. Toto je pekný príklad, ktorý mne veľmi pomohol. Môžete povedať: ‚Ale mne nič nezvýši.‘ Ale daj mu to tvoje. Takto nás to učí matka Cirkev. A vy, mnohé mamy, ktoré ste tu, viete, čo máte urobiť, aby ste naučili vaše deti deliť sa so svojimi vecami s tým, kto je v núdzi.
Matka Cirkev učí, že treba stáť blízko chorého. Koľko len svätcov a svätíc slúžilo Ježišovi týmto spôsobom! A koľko jednoduchých mužov a žien každý deň uskutočňuje tento skutok milosrdenstva v izbách nemocníc či domovov dôchodcov, či v ich vlastných domovoch, keď pomáhajú chorému členovi rodiny.
Matka Cirkev učí, že máme stáť blízko človeku vo väzení. Mohli by ste povedať: ‚Ale otče, nie, to je nebezpečné, sú to zlí ľudia.‘ Každý z nás je však toho schopný. Dobre počúvajte: Každý z nás je schopný urobiť tú istú vec, ktorú urobil ten muž, alebo tá žena, čo sa nachádza vo väzení. Všetci sme schopní hrešiť a urobiť to isté, urobiť chybu v živote. Ten človek nie je horší od teba, ani odo mňa! Milosrdenstvo prekonáva každý múr, každú prekážku a vedie ťa k tomu, aby si vždy hľadal tvár človeka, osoby. Je to práve milosrdenstvo, ktoré mení srdce a život a ktoré dokáže znovu obnoviť človeka a umožňuje mu nanovo sa začleniť do spoločnosti.
Matka Cirkev náš učí i to, aby sme boli nablízku opustenému a umierajúcemu v samote. Práve to na uliciach Kalkaty robila blahoslavená Tereza a mnohí kresťania, ktorí sa neboja držať za ruku človeka, ktorý opúšťa tento svet. A aj tu milosrdenstvo udeľuje pokoj tomu, kto odchádza a tomu, kto zostáva, robiac nás schopnými cítiť, že Boh je väčší než smrť a že zostávajúc v ňom i táto posledná rozlúčka znamená len „Dovidenia!“... A toto dobre chápala blahoslavená Tereza. Hovorievali jej: ‚Matka, toto je strata času.‘ Nachádzajúc umierajúcich ľudí na ulici, ľudí, ktorých telo začínali ohrýzať myši z ulice, ona ich prinášala domov, aby zomreli čistí, spokojní, cítiac lásku a v pokoji. Ona týmto všetkým dávala posledné „zbohom“. Mnohí muži a ženy robili podobne. A teraz ich čakajú tam pri bráne, aby im otvorili nebo. Toto znamená pomáhať ľuďom zomrieť v pokoji.
Drahí bratia a sestry, týmto spôsobom je Cirkev matkou – vyučuje svoje deti skutkom milosrdenstva. Toto sa naučila od Ježiša; naučila sa, že práve v tomto spočíva podstata pre spásu. Nestačí milovať toho, kto miluje nás. Ježiš hovorí, že toto robia aj pohania. Nestačí robiť dobro tomu, kto ho preukazuje nám. Preto, aby sa svet zmenil k lepšiemu, je potrebné konať dobro voči tomu, kto nie je schopný nám ho opätovať, podobne ako to náš Otec urobil nám, keď nám daroval Ježiša. Koľko sme zaplatili za našu spásu? Nič! Všetko je to zadarmo. Robiť dobre bez očakávania niečoho iného na oplátku. Len tak bez odplaty. Takto urobil Otec s nami a my musíme robiť to isté. Rob dobro a choď vpred! Aké pekné je žiť v Cirkvi, v našej matke Cirkvi, ktorá nás učí týmto veciam, ktoré nás učil Ježiš.
Vzdávajme vďaky Pánovi za to, že nám dal milosť mať Cirkev ako matku, ktorá nás učí ceste milosrdenstva, ktorá je cestou života. Ďakujme Pánovi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)