Sv. Katarína z Janova - sv. o. Benedikt XVI.

 

Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 12.1.2011

 

Drahí bratia a sestry,
Dnes by som chcel hovoriť o ďalšej svätej, ktorá nesie meno Katarína, po Kataríne Sienskej a Kataríne z Bologne. Hovorím o Kataríne z Janova. Je známa predovšetkým kvôli svojej vízii o očistci. Text, ktorý opisuje jej život a myšlienky, bol publikovaný v tomto hlavnom meste Ligúrie v roku 1551. Je rozdelený do troch častí: samotný Život svätej, Opis a objasnenie o očistci - známejšie ako Traktát - a Dialóg medzi dušou a telom. Finálny redaktor tohto diela bol Katarínin spovedník a kňaz Cattaneo Marabotto.
Katarína sa narodila v Janove v roku 1447 ako posledná z piatich detí. Stala sa sirotou po tom, čo jej otec - Giacomo Fieschi - zomrel, keď bola ešte malá. Matka - Francesca di Negro - vtlačila deťom hlbokú kresťanskú výchovu. Dokonca aj staršia z jej dvoch dcér sa stala rehoľníčkou. Ako šestnásťročnú Katarínu vydali za Giuliana Adorna, ktorý sa po rôznych obchodných a vojenských záležitostiach na Strednom východe vrátil do Janova, aby sa oženil. Ich manželský život nebol jednoduchý, najmä kvôli manželovmu charakteru, veľmi naklonenému hazardným hrám. Sama Katarína na začiatku viedla veľmi svetský život, v ktorom však nedokázala nájsť pokoj. Po desiatich rokoch v jej srdci bol hlboký pocit prázdna a horkosti.
Jej obrátenie začalo 20. marca 1473 vďaka mimoriadnej skúsenosti. V ten deň vošla do kostola sv. Benedikta a do Kláštora našej Panej milostí, aby sa vyspovedala a - pokľaknúc pred kňazom – „pocítila“, ako sama píše, „veľkú bolesť na srdci kvôli nesmiernej Božej láske“. S jasným vedomím si svojej biedy a svojich chýb a zároveň aj veľkej Božej dobroty takmer odpadla. Bola zasiahnutá hlboko v duši týmto poznaním samej seba, svojho prázdneho života a zároveň Božej dobroty. Z tohto jej zážitku sa zrodilo rozhodnutie, ktoré ďalej orientovalo celý jej život. Vyjadrené slovami: „Už žiaden svet, už žiaden hriech (Vita mirabile, 3rv)!“ Katarína vtedy ušla z nedokončenej spovede a vrátiac sa domov vošla do najskrytejšej izby a dlho plakala. V tej chvíli bola vnútorne poučená o modlitbe a dostala poznanie nesmiernej Božej lásky voči nej, hriešnici. Bol to duchovný zážitok, ktorý slovami nedokázala vyjadriť (porov. Vita mirabile, 4r). Pri tejto príležitosti sa jej zjavil trpiaci Ježiš obťažený krížom, ako je často krát zobrazený v tradičnej ikonografii tejto svätice. O pár dní neskôr sa vrátila ku kňazovi a vykonala si nakoniec dobrú spoveď. Takto začal jej „život očisťovania“, trvajúci dlhé obdobie, počas ktorého pociťovala neustálu bolesť kvôli spáchaným hriechom a viedlo ju ku konaniu pokánia a prinášania obetí, aby Bohu ukázala svoju lásku.
Počas tejto cesty sa Katarína stále viac približovala Pánovi, až kým nevstúpila do toho, čo ona nazýva „zjednotený život“. Čiže vzťah hlbokého zjednotenia s Bohom. V Živote svätej je opísané, že jej duša bola vedená a vyučovaná vnútorne iba sladkou Božou láskou, ktorá jej dávala všetko to, čo potrebovala. Katarína sa až natoľko odovzdala do Pánových rúk, že približne 25 rokov žila, ako ona píše, „bez pomoci akéhokoľvek stvorenia iba Bohom učená a vedená (Živote svätej, 117r-118r)“ a živená iba neustálou modlitbou a svätým prijímaním, ktoré prijímala každý deň, čo v tom čase nebolo až také zvyčajné. Až o veľa rokov neskôr jej Pán dal kňaza, ktorý sa staral o jej dušu.
Katarína zostala vždy pevnou v dôvere a v poukazovaní na svoju skúsenosť mystického spojenia s Bohom, predovšetkým skrze hlbokú pokoru, ktorú zakusovala vo vedomí všetkých Pánových milostí. Iba túžba vzdania slávy Jemu a napomáhať duchovnej ceste druhých ju viedla k opísaniu toho, čo sa v nej udialo od okamihu jej obrátenia, ktorý bol jej pôvodným a fundamentálnym zážitkom. Miestom jej výstupu k mystickým výškam bola nemocnica v Pammatone, najväčší nemocničný komplex v Janove, ktorej riaditeľkou a duchovnou vodkyňou sa stala. Žila teda životom plne aktívnym, napriek hĺbke jej vnútorného života. Tam sa okolo nej sformovala skupina jej nasledovníkov, učeníkov a spolupracovníkov fascinovaných jej životom viery a lásky. Aj samotný jej manžel bol tým tak očarený, že zanechal svoj márnivý život, stal sa františkánskym terciárom a presťahoval sa nemocnice, aby mohol pomáhať svojej manželke. Katarínino úsilie pri starostlivosti o chorých pokračovalo až do konca jej pozemského života, 15. septembra 1510. Od jej obrátenia až po smrť sa neudiali žiadne mimoriadne udalosti, ale dva prvky charakterizujú celú jej existenciu: na jednej strane jej mystický život v hlbokej jednote s Bohom, prežívaný ako manželská jednota; na druhej strane pomoc chorým, spravovanie nemocnice, služba blížnym, obzvlášť tým najbiednejším a opusteným. Tieto dva póly - Boh a blížny - úplne napĺňali jej život, ktorý prakticky prežila medzi múrmi nemocnice.
Drahí priatelia, nikdy nesmieme zabudnúť, že čím viac milujeme Boha a sme vytrvalí v modlitbe, tým viac dokážeme skutočne milovať tých, ktorí stoja okolo nás, ktorí sú nám blízki, pretože budeme schopní vidieť v každom človeku Pánovu tvár, ktorý miluje bez hraníc a bez rozlišovania. Mystika nevzďaľuje od blížneho a nevedie k abstraktnému životu, ale približuje k blížnemu, pretože začíname vidieť a konať s očami a srdcom Božím.
Katarínine myšlienky o očistci, pre ktoré je obzvlášť známa, je zhrnuté v posledných dvoch častiach knihy citovanej na začiatku: Traktát o očistci a
Dialóg medzi dušou a telom. Je dôležité poznamenať, že Katarína vo svojom mystickom zážitku nedostala žiadne špecifické zjavenie ohľadne očistca alebo o dušiach, ktoré sa v ňom očisťujú. Akokoľvek v spisoch, inšpirovaných našou svätou, je to jedným z centrálnych prvkov a špecifický opis očistca je mimoriadne originálny - vzhľadom na svoju epochu. Prvá originálna vlastnosť sa týka „miesta“ očisťovania duší. V jej čase bol očistec zobrazovaný s použitím charakteristík priestoru. Myslelo sa hlavne na miesto, v ktorom sa nachádza očistec. Katarína naopak neopisuje očistec ako nejaké miesto, či krajinu kdesi v útrobách zeme. Ale je to - nie vonkajší - ale vnútorný oheň. Toto je očistec: vnútorný oheň. Svätica hovorí o ceste očisťovania duše, nasmerované k plnému spoločenstvu s Bohom, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti hlbokej bolesti kvôli spáchaným hriechom, v porovnaní s nekonečnou láskou Boha. Počuli sme o okamihu jej obrátenia, v ktorom pociťuje Božiu dobrotu a zároveň vzdialenosť svojho života od tejto dobroty. Je to horiaci oheň vo svojom vnútri, je to oheň, ktorý očisťuje a ktorý je očistcom. Aj toto je originálna myšlienka vzhľadom na súčasné myslenie. Nevychádza sa z diaľky, aby sa opísali utrpenia očistca, ako bolo zvyčajné - a snáď aj dnes ešte počuť - a z toho neskôr naznačiť cestu očisťovania a obrátenia, ale vychádza sa z vlastnej a vnútornej skúsenosti svojho života a cesty k večnosti. Duša, hovorí Katarína, predstupuje pred Boha ešte stále naviazaná na svoje túžby a na tresty, odvodené od hriechov a toto ju robí neschopnou užívať si blažený pohľad na Boha. Katarína tvrdí, že Boh je tak čistý a svätý, že duša s poškvrnou hriechu sa nemôže ukázať v prítomnosti Božieho majestátu (porov. Vita mirabile, 177r). Aj my cítime, akí sme vzdialení, plní rôznych vecí, kvôli ktorým nemôžeme vidieť Boha. Duša si je vedomá nesmiernej lásky a dokonalej spravodlivosti Božej a kvôli tomu trpí, pretože neodpovedala správnym spôsobom na túto lásku. A práve samotná láska k Bohu sa stáva plameňom, samotná láska dušu očisťuje od poškvŕn hriechu.
V Kataríne pozorujeme prítomnosť teologických a mystických prameňov, z ktorých bolo bežné čerpať v tom čase. Obzvlášť sa nachádza typicky obraz Dionýza Areopagitu, poukazujúci na zlatú niť, ktorá spája ľudské srdce so samotným Bohom. Keď Boh očistil človeka, pripútal si ho jemnučkým zlatým vláknom, ktorým je jeho láska, a priťahuje ho k sebe tak silno, že človek zostáva akoby „premožený a porazený“. Tak ľudské srdce je akoby presiaknuté Božou láskou, ktorá sa stáva jediným sprievodcom, jedinou hnacou silou jeho existencie (porov. Vita mirabile, 246rv). Táto situácia pozdvihnutia k Bohu a zanechania svojej vlastnej vôle, vyjadrená v obraze nite, je použitá Katarínou k vyjadreniu účinku Božieho svetla na duše v očistci. Svetla, ktoré ich očisťuje a pozdvihuje k ohnivému jasu Boha (porov. Vita mirabile, 179r).
Drahí priatelia, svätí v svojich zážitkoch jednoty s Bohom dosahujú hlboké „poznanie“ Božích mystérií, v ktorých láska a poznanie sa navzájom prelínajú a stávajú sa i pre samotných teológov v ich štúdiu inteligentia fidei mystérií viery, pri reálnom prehĺbení mystérií, ako napríklad toto: čo je to očistec?
Svojím životom nás sv. Katarína učí, že čím viac milujeme Boha a vstupujeme do blízkosti s ním v modlitbe, tým viac sa on necháva spoznať a zapaľuje naše srdcia jeho láskou. Píšuc o očistci, sv. Katarína nám pripomína základnú pravdu viery, ktorá sa pre nás stáva pozvaním modliť sa za zosnulých, aby mohli dosiahnuť blažený pohľad na Boha v spoločenstve svätých (porov. KKC, 1032). Pokorná, verná a veľkodušná služba, ktorú táto svätica konala počas celého svojho života v nemocnici Pammatone, je svetlým príkladom lásky k všetkým a povzbudením zvlášť pre ženy, ktoré podstatne prispievajú k životu spoločnosti a Cirkvi ich cennou službou, obohatenou o im vlastnú citlivosť a pozornosť voči biednym a núdznym.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Katechezy: 
Súvisiace: