Katechéza Svätého Otca Benedikta XVI. 20.8.2009

Drahí bratia a sestry,
na dnes pripadá liturgická spomienka sv. Jána Eudesa, neúnavného apoštola úcty k Najsvätejším Srdciam Ježiša a Márie. Žil vo Francúzsku v 17. storočí, poznačenom rôznymi protikladnými náboženskými javmi a aj vážnymi politickými problémami. Bolo to obdobie tridsaťročnej vojny, ktorá zničila nielen veľkú časť strednej Európy, ale aj mnohé duše. Zatiaľ čo sa v rámci niektorých vtedy prevládajúcich myšlienkových prúdov začalo šíriť pohŕdanie kresťanskou vierou, Duch Svätý prebúdzal duchovnú obnovu a veľkú horlivosť skrze také osobnosti, ako boli de Bérulle, sv. Vincent de Paul, sv. Louis M. Grignon de Montfort a sv. Ján Eudes. Jedným z plodov tejto významnej „francúzskej školy“ svätosti bol aj Ján Mária Vianney. Tajuplným riadením Božej prozreteľnosti môj predchodca Pius XI. vyhlásil 31. mája 1925 súčasne za svätých Jána Eudesa i farára z Arsu a poskytol tak Cirkvi i celému svetu dva mimoriadne príklady kňazskej svätosti.
Preto som veľmi rád, že v rámci Roka kňazov môžem vyzdvihnúť apoštolskú horlivosť sv. Jána Eudesa, ktorý sa venoval najmä formácii diecézneho kléru. Svätci predstavujú pravú interpretáciu Svätého písma. Pravda evanjelia bola overená ich životnými skúsenosťami. Oni nás vedú k tomu, aby sme evanjelium spoznávali a chápali.
Tridentský koncil v roku 1563 vydal predpisy na zriaďovanie diecéznych seminárov a na formáciu kňazov, lebo si dobre uvedomoval, že krízová doba reformácie bola podmienená aj nedostatočnou formáciou kňazov, ktorí neboli na kňazstvo správne pripravení duchovne ani intelektuálne, srdcom ani mysľou. Bolo to v roku 1563, lenže aplikácia a realizácia týchto predpisov sa tak v Nemecku, ako aj vo Francúzsku oneskorila, a tak ešte aj sv. Ján Eudes bol svedkom dôsledkov, ktoré z toho vyplynuli. Vedený jasným vedomím o závažnosti potreby duchovnej pomoci, ktorá dušiam v dôsledku neadekvátnej prípravy veľkej časti kléru chýbala, Ján Eudes, svätec, ktorý bol farárom, založil kongregáciu zameranú špeciálne na formáciu kňazov. V univerzitnom mestečku Caen založil svoj prvý seminár a táto skúsenosť sa tak osvedčila, že sa rýchlo rozšírila do ďalších diecéz.
Cestu svätosti, ktorou sám prešiel, ponúkal aj svojim žiakom. Jej základom bola pevná dôvera v lásku, ktorú Boh zjavil ľudstvu v kňazskom Srdci Krista a v materskom Srdci Márie. Vo vtedajších časoch krutosti a straty vnútornej duchovnosti sa obrátil na srdce, aby prehovoril k srdcu slovami žalmu, ktoré tak dobre interpretoval sv. Augustín. Chcel upriamiť pozornosť ľudí, mužov a osobitne kňazov na srdce tým, že im ukázal Kristovo kňazské Srdce a Máriino materské Srdce. Každý kňaz musí byť svedkom a apoštolom tejto lásky Kristovho a Máriinho Srdca. A tu vstupujeme do našej doby.
Aj dnes pociťujeme potrebu, aby kňazi svedčili o nekonečnom Božom milosrdenstve svojím životom, ktorého sa Kristus celkom „zmocnil“, a aby si to osvojili už počas rokov svojej prípravy v seminári.
Pápež Ján Pavol II. po synode v roku 1990 vydal apoštolskú exhortáciu Pastores dabo vobis, v ktorej prebral a aktualizoval spomínané predpisy Tridentského koncilu a zdôraznil predovšetkým nutnosť kontinuity medzi prvotnou a trvalou formáciou. To je pre neho i pre nás pravé východisko autentickej reformy kňazského života i apoštolátu a tiež zásadná podmienka toho, aby sa „nová evanjelizácia“ nestala len príťažlivým sloganom, ale stávala sa skutočnosťou.
Základy položené počas formácie v seminári predstavujú nenahraditeľnú „duchovnú pôdu“ (humus spirituale), v ktorej je možné „osvojiť si Krista“, umožniť postupné pripodobnenie sa jemu, jedinému Najvyššiemu kňazovi a Dobrému pastierovi. Na obdobie v seminári sa preto hľadí ako na aktualizáciu okamihu, keď Pán Ježiš požiadal apoštolov – po tom, ako ich povolal, a ešte predtým, ako ich poslal kázať –, aby boli s ním (porov. Mk 3, 14). Keď sv. Marek rozpráva o povolaní dvanástich apoštolov, hovorí nám, že Ježiš mal dvojaký cieľ: prvý, aby zostali s ním, a druhý, aby ich poslal kázať. Tým, že zostávajú s ním, však skutočne ohlasujú Krista a do sveta vnášajú realitu evanjelia.
Počas tohto Roka kňazov vás, drahí bratia a sestry, pozývam, aby ste sa modlili za kňazov a za tých, ktorí ich pripravujú na prijatie mimoriadneho daru služobného kňazstva. Na všetkých sa na záver obraciam s výzvou sv. Jána Eudesa, ktorý hovorí kňazom: „Darujte sa Ježišovi, aby ste vstúpili do nesmiernej veľkosti jeho Srdca, ktoré obsahuje Srdce jeho svätej Matky i všetkých svätých, a aby ste sa stratili v tejto priepasti lásky, dobročinnosti, milosrdenstva, pokory, čistoty, trpezlivosti, podriadenosti a svätosti“ (Coeur admirable, III., 2).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)