Humanae Vitae, o správnom spôsobe regulovania pôrodnosti

Encyklika Svätého Otca Pavla VI.

„Odovzdávanie ľudského života je veľmi vážna úloha. Manželia ňou slobodne a vedome spolupracujú s Bohom Stvoriteľom. Spôsobuje im vždy veľké radosti, ktoré však niekedy sprevádzajú nemalé ťažkosti a úzkosti.“ HV1

Celkový pohľad na človeka

„O otázke pôrodnosti, tak ako o každej inej otázke týkajúcej sa ľudského života, treba ponad čiastkové hľadiská, inak patriace do tej istej oblasti – akým je hľadisko biologické alebo psychologické, demografické alebo sociologické - uvažovať predovšetkým vo svetle celkového pohľadu na človeka a jeho povolanie, nielen prirodzené a pozemské, ale i nadprirodzené a večné." V súvislosti s témou umelého spôsobu kontroly pôrodnosti encyklika Humanae Vitae presne definuje a objasňuje požiadavky manželskej lásky a zodpovedného rodičovstva. HV7

Manželská láska

„Manželská láska nám najlepšie odhalí svoju pravú podobu a vznešenosť vtedy, keď si uvedomíme, že pochádza akoby z najvyššieho prameňa, z Boha, ktorý „je láska“ .“ HV8

„Preto manželia vzájomným dávaním sa, ktoré im je vlastné a výlučné, usilujú sa o také spoločenstvo osôb, ktorým sa navzájom zdokonaľujú, aby spolupracovali s Bohom pri plodení a výchove nových bytostí.“ HV8

Známky manželskej lásky

„Je to predovšetkým úplne ľudská láska, čiže zmyslová a duchovná. Nejde tu preto iba o čisto pudovú alebo citovú túžbu, ale aj, a to najmä, o úkon slobodnej vôle, ktorý smeruje k tomu, aby sa v každodenných radostiach a bolestiach nielen udržala, ale aj rástla, aby sa tak manželia stávali akoby jedným srdcom a jednou dušou a spolu dosahovali svoju ľudskú dokonalosť.

Ďalej ide o úplnú lásku, čiže o osobitnú formu osobného priateľstva, v ktorom sa manželia medzi sebou so všetkým veľkodušne delia, nepripúšťajú nespravodlivé výnimky a nesledujú sebecké výhody. Kto pravdivo miluje svojho partnera, zaiste ho nemiluje len kvôli tomu, čo od neho dostáva, ale ho miluje kvôli nemu samému; a robí to rád, aby ho darovaním seba obohatil.

Okrem toho manželská láska je verná a výlučná, a to až do konca života. Takto ju chápali ženích  a nevesta v ten deň, keď sa slobodne  a úplne vedome spojili manželským zväzkom. A hoci táto manželská vernosť je niekedy spojená s ťažkosťami, predsa však nik nemôže vážne tvrdiť, že je nemožná, pretože sa v každej dobe vyskytuje vznešená a bohatá na zásluhy. Príklady mnohých manželov cez stáročia dokazujú nielen to, že patrí k podstate manželstva, ale aj to, že z nej akoby z prameňa vyviera vnútorné a trvalé šťastie.

Konečne táto láska je plodná, pretože sa neobmedzuje len na manželské spoločenstvo samo, ale smeruje k tomu, aby pokračovala a vzbudzovala nové životy. Manželstvo a manželská  láska svojou povahou sú zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Veď deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov.“ HV9