Čo pre nás znamená, že Cirkev je apoštolská?

16.10.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Keď vyslovujeme Krédo, hovoríme: „Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev“. Neviem, či ste sa už niekedy zamysleli nad významom pojmu „Cirkev je apoštolská“. Azda ste pri príležitosti návštevy Ríma premýšľali nad dôležitosťou apoštolov Petra a Pavla, ktorí tu položili svoje životy za ohlasovanie a svedectvo evanjeliu. Ide však o niečo viac.
Vyznávať, že Cirkev je apoštolská, znamená zdôrazniť zásadný vzťah, ktorým je spojená s apoštolmi, tou skupinkou dvanástich mužov, ktorých Ježiš jedného dňa povolal k sebe, zavolal ich po mene, aby boli s ním a aby ich poslal kázať (porov. Mk 3,13-19). Slovo „apoštol“ pochádza z
gréčtiny a znamená „poslaný“, „vyslaný“. Apoštol je človek, ktorý je poslaný, vyslaný niečo vykonať. Je to význačné slovo. Apoštoli boli vybraní, povolaní a poslaní Ježišom, aby pokračovali v jeho diele. Modlitba je prvou činnosťou apoštola. Druhou činnosťou je ohlasovanie evanjelia. Toto je dôležité pripomenúť, pretože zvyčajne si myslíme, ak hovoríme o apoštoloch, že ich činnosť spočívala iba v ohlasovaní evanjelia a v konaní mnohých skutkov. Táto skutočnosť sa však v počiatkoch Cirkvi javila ako problém, pretože apoštoli robili mnohé veci, ktoré si vyžadovali veľa času. Ustanovili teda diakonov, aby sa oni sami mohli dostatočne venovať modlitbe a hlásaniu Božieho slova. Pri myšlienke na nástupcov apoštolov, biskupov – včítane pápeža, ktorý je tiež biskupom – by sme si mali položiť otázku, či sa aj tento nástupca apoštolov najprv modlí a potom ohlasuje evanjelium. V tom spočíva podstata apoštola a kvôli tomu je Cirkev apoštolská. Ak chceme byť my všetci apoštolmi, čo o chvíľu vysvetlím, mali by sme sa opýtať seba samých: Modlím sa za spásu sveta a ohlasujem evanjelium? Taká je apoštolská Cirkev. Toto je kľúčové spojivo, ktoré nás viaže s apoštolmi. Vychádzajúc z tejto skutočnosti chcem v krátkosti zdôrazniť tri významy prívlastku „apoštolská“ , ktorý Cirkvi pripisujeme.
1. Prvý: Cirkev je apoštolská, pretože je založená na ohlasovaní a modlitbe apoštolov, na autorite, ktorú im udelili sám Kristus. Sv. Pavol píše kresťanom do Efezu: «Ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš» (porov. Ef 2,19-20). Týmto prirovnáva kresťanov k živým kameňom, ktoré tvoria budovu Cirkvi a táto stavba je postavená na apoštoloch ako na stĺpoch. Kameň, ktorý všetko podopiera, je sám Ježiš. Cirkev bez Ježiša nemôže existovať; bez Ježiša niet Cirkvi. Rozumieme tomu? Ježiš je základom Cirkvi, jej fundamentom! Apoštoli žili s Ježišom, počúvali jeho slová, strávili s ním časť jeho života, a predovšetkým boli svedkami jeho smrti a zmŕtvychvstania. Naša viera, ako aj Cirkev, ktorú chcel Kristus, sa nezakladá na nejakej myšlienke, nestojí na akejsi filozofii. Zakladá sa na samotnom Kristovi. Cirkev je ako strom, ktorý rástol počas storočí, rozvinul sa, prináša ovocie a jeho korene sú v Kristovi pevne zapustené. Základná skúsenosť apoštolov s Kristom, ktorých si on sám vyvolil a poslal, sa tiahne až k nám. Od malej sadenice stromu až po naše dni. A tak je to v Cirkvi na celom svete.
2. Opýtajme sa však: Ako sa môžeme spojiť s týmto svedectvom a ako sa až k nám môže dostať to, čo prežili apoštoli s Ježišom, to, čo od neho počuli? Pozrime sa v tejto súvislosti na druhý význam slova „apoštolskosť“. Katechizmus Katolíckej cirkvi potvrdzuje, že Cirkev je apoštolská, pretože «s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a ďalej odovzdáva učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov» (KKC 857). Cirkev počas storočí uchováva tento vzácny poklad, ktorý tvorí Sväté písmo, náuka, sviatosti a pastiersky úrad, aby sme mohli byť verní Kristovi a mali účasť na jeho živote. Je ako rieka, ktorá preteká dejinami, rozširuje sa a prináša vlahu. Jej voda je vždy tá istá, ktorá vyteká z prameňa a tým prameňom je sám Kristus. On je vzkriesený, je živý a jeho slová sa nepominú, pretože on sa nepomíňa, žije a je dnes tu medzi nami, počuje nás, keď sa mu prihovárame, počúva nás, je v našom srdci. Ježiš je dnes s nami! Uvedomujeme si dôležitosť tohto Kristovho daru, ktorým je Cirkev? Uvedomujeme si, že činnosťou, ktorá je vlastná Cirkvi na jej ceste dejinami – napriek ťažkostiam, problémom, slabostiam a našim hriechom - je odovzdávanie autentického Kristovho posolstva? Napĺňa nás istotou skutočnosť, že to, v čo veríme, je naozaj to, čo nám odovzdal Kristus?
3. Posledná myšlienka: Cirkev je apoštolská, pretože je poslaná, aby niesla evanjelium do celého sveta. Na púti dejinami pokračuje v tom istom poslaní, ktoré Kristus zveril apoštolom. Čo povedal Ježiš? «Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (porov. Mt 28,19-20). Toto je to, čo nám Ježiš prikázal robiť. Zdôrazňujem tento aspekt misionárskosti, pretože Kristus nás všetkých pozýva, aby sme išli v ústrety iným, posiela nás, žiada od nás, aby sme sa vybrali roznášať radosť evanjelia! Opýtajme sa ešte raz: Sme misionármi prostredníctvom našich slov, ale najmä prostredníctvom nášho kresťanského života? Prostredníctvom nášho svedectva? Alebo sme kresťanmi uzavretými v našom srdci a v našich kostoloch? Kresťania zo sakristie? Kresťania iba slovami, ktorí však žijú ako pohania? Musíme si položiť tieto otázky. Nie sú výčitkou. I ja sám seba sa pýtam: akým som kresťanom? Som ním skutočne skrze svedectvo?
Cirkev má svoje korene v náuke apoštolov, pravdivých Kristových svedkov, avšak vždy hľadí do budúcnosti s pevným vedomím, že je poslaná, vyslaná Ježišom, aby bola misionárska, prinášajúc Ježišovo meno modlitbou, ohlasovaním a svedectvom. Cirkev, ktorá sa uzatvára do seba a do minulosti alebo Cirkev, ktorá sa sústreďuje iba na dodržiavanie drobných zvykových predpisov, je Cirkvou, ktorá zrádza vlastnú identitu. Objavme dnes celú nádheru i zodpovednosť, ktorá plynie z toho, že sme apoštolskou Cirkvou! Zapamätáte si to? Cirkev je apoštolská preto, lebo sa modlíme – to je prvou úlohou – a preto, že ohlasujeme evanjelium naším životom. A tiež aj slovami. Ďakujem.

Zdroj: www.radiovaticana.va

Katechezy: 
Súvisiace: 

Videá