19.6.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa zastavím pri ďalšom vyjadrení, ktorým Druhý vatikánsky koncil označuje povahu Cirkvi: pri výraze telo. Koncil hovorí, že Cirkev je Kristovým telom (porov. dogm. konšt. Lumen gentium, 7).
Rád by som vyšiel z textu zo Skutkov apoštolov, ktorý dobre poznáme: obrátenie Šavla, ktorý sa neskôr bude volať Pavol, jedného z najväčších evanjelizátorov (porov. Sk 9,4-5). Šavol je prenasledovateľom kresťanov. Zatiaľ čo cestuje do Damasku, zaleje ho znenazdania svetlo, padne na zem a počuje hlas, ktorý mu hovorí: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“. Pýta sa: „Kto si, Pane?“ a hlas odpovedá: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (vv. 3-5). Táto Pavlova skúsenosť nám napovedá, aké hlboké by malo byť spojenie medzi kresťanmi a samotným Kristom. Keď Ježiš vystúpil na nebesia, nenechal nás ako siroty, ale prostredníctvom daru Ducha Svätého sa zjednotenie s ním stalo ešte intenzívnejším. Druhý vatikánsky koncil potvrdzuje, že Ježiš „keď udelil svojho Ducha, svojich bratov, zvolaných zo všetkých národov, tajomne ustanovil ako svoje telo“ (dogm. konšt. Lumen gentium, 7).
Obraz tela nám pomáha pochopiť toto hlboké puto Cirkev - Kristus, ktoré sv. Pavol osobitným spôsobom rozvinul v Prvom liste Korinťanom (porov. 12 kap.). Telo nám predovšetkým pripomína živú skutočnosť. Cirkev nie je akousi sociálnou, kultúrnou či politickou organizáciou, ale je živým telom, ktoré kráča a koná v dejinách. Toto telo má hlavu, Ježiša, ktorá ho vedie, živí a podporuje. Chcel by som zdôrazniť jednu vec: ak sa hlava oddelí od zvyšku tela, človek nemôže prežiť. Tak je to v Cirkvi: musíme ostať spojení s Ježišom vždy intenzívnejším spôsobom. A nie iba to: ako je pre život tela dôležité, aby cezeň prechádzala životodarná miazga, tak musíme dovoliť, aby Ježiš pôsobil v nás, aby nás viedlo jeho slovo, aby nás sýtila a oživovala jeho eucharistická prítomnosť, aby jeho láska posilňovala našu lásku k blížnemu. Vždy, vždy, neustále! Drahí bratia a sestry, zostaňme zjednotení s Ježišom, zverme sa mu, nasmerujme svoj život podľa jeho evanjelia, sýťme sa každodennou modlitbou, počúvaním Božieho slova, účasťou na sviatostiach.
Teraz pristúpim k druhému aspektu Cirkvi ako Kristovho tela. Sv. Pavol potvrdzuje, že podobne ako časti ľudského tela, hoci sú rôzne a je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak sme boli aj my v jednom Duchu pokrstení v jedno telo (porov. 1 Kor 12,12-13). V Cirkvi je teda mnohorakosť, rôznorodosť úloh a poverení. Nie je v nej úplná uniformita, ale bohatstvo darov, ktoré udeľuje Duch Svätý. Je tu zároveň i spoločenstvo a jednota: všetci sú vo vzťahu jedni voči druhým a všetci súbežne tvoria jediné živé telo, hlboko spojené s Kristom. Dobre si to zapamätajme: byť súčasťou Cirkvi znamená byť zjednotenými s Kristom a prijímať od neho Boží život, ktorý nám umožňuje žiť ako kresťanom. Značí to zostávať v jednote s pápežom a biskupmi, ktorí sú nástrojmi jednoty a spoločenstva a znamená to tiež naučiť sa prekonávať individualizmus a rozdelenia, viac si rozumieť, zosúladiť rôznorodosť a bohatstvo každého. Jedným slovom, viac milovať Boha a ľudí, ktorí sú okolo nás v rodine, vo farnosti, v spoločenstvách. Telo a jeho časti musia byť spojené, aby mohli žiť! Jednota je vždy dôležitejšia ako konflikty! Spory, ktoré sa dobre nevyriešia, nás od seba oddelia, oddelia nás od Boha. Roztržka nám môže pomôcť k rastu, ale môže nás aj rozdeliť. Nekráčajme cestou rozdelení, bojov medzi nami, to nie! Všetci jednotní, zjednotení, s našimi rozdielnosťami, ale vždy jednotní. Toto je Ježišova cesta! Jednota je viac ako konflikty, jednota je milosť, ktorú si máme žiadať od Pána, aby nás oslobodil od pokušení rozdelenia, od sporov medzi nami, od sebectva, od klebiet. Toľko zla zapríčinia klebety: toľko zla! Nikdy neklebeťme o druhých, nikdy. Koľko škody napáchajú v Cirkvi rozdelenia medzi kresťanmi, odboj, úzkoprsé záujmy! Rozdelenia medzi nami a rozdelenia v spoločenstvách: kresťania evanjelici, pravoslávni kresťania, kresťania katolíci... ale prečo rozdelení? Musíme sa usilovať o jednotu.
Niečo vám poviem: Dnes, ešte predtým ako som vyšiel z domu, som strávil viac-menej 40 minút s jedným evanjelickým pastorom a spoločne sme sa modlili za jednotu. Musíme sa však modliť my, katolíci, medzi sebou i s ostatnými kresťanmi, aby nám Pán daroval jednotu: vzájomnú jednotu! Ako môžeme dospieť k jednote medzi kresťanmi, ak my katolíci nie sme schopní mať ju medzi sebou, mať ju v rodine – koľko rodín bojuje a je rozdelených? Usilujte sa o jednotu, pretože jednota buduje Cirkev a pochádza do Ježiša Krista. On nám posiela Ducha Svätého, aby sme vytvárali jednotu.
Drahí bratia a sestry, modlime sa k Bohu: Pomôž nám, aby sme boli časťami tela Cirkvi, ktoré budú vždy hlbšie zjednotené s Kristom. Pomôž nám, aby sme nespôsobovali utrpenie telu Cirkvi našimi nesvármi, rozdeleniami a sebectvom. Pomôž nám, aby sme boli živými orgánmi navzájom spojenými prostredníctvom jedinej sily, lásky, ktorú Duch Svätý vylieva do našich sŕdc (porov. Rim 5,5). Ďakujem.

Zdroj: www.radiovaticana.va