12.6.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa chcem krátko zastaviť pri ďalšom z výrazov, ktorým Druhý vatikánsky koncil definoval Cirkev, pri „Božom ľude“ (porov. dogm. konšt. Lumen gentium, 9; KKC 782). Urobím tak prostredníctvom niekoľkých otázok, nad ktorými sa každý môže zamyslieť. 
1. Čo znamená byť Božím ľudom? Predovšetkým to značí, že Boh nepatrí výnimočným spôsobom nejakému národu, pretože On je ten, ktorý nás volá, zhromažďuje, pozýva, aby sme sa stali súčasťou jeho ľudu. Týmto pozvaním sa obracia na všetkých bez rozdielu, pretože Božie milosrdenstvo „chce, aby všetci ľudia boli spasení“ (1 Tim 2,4). Ježiš nehovorí apoštolom a nám, aby sme vytvorili akúsi vyčlenenú, elitnú skupinu. Hovorí: choďte a robte učeníkov zo všetkých národov (porov. Mt 28,19). Sv. Pavol potvrdzuje, že v Božom ľude, v Cirkvi „už niet Žida ani Gréka..., lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi (Gal 3,28). Chcel by som sa prihovoriť aj tomu, kto sa cíti vzdialený od Boha a Cirkvi, kto sa obáva alebo je ľahostajný, kto si myslí, že sa nedokáže zmeniť: Pán volá aj teba, aby si patril do jeho ľudu a robí to s veľkou úctou a láskou! Pozýva nás, aby sme boli súčasťou Božieho ľudu. 
2. Ako sa stávame členmi tohto ľudu? Nie je to prostredníctvom fyzického narodenia, ale narodením novým. V evanjeliu Ježiš hovorí Nikodémovi, že je potrebné narodiť sa zhora, z vody a z Ducha, aby sme vošli do Božieho kráľovstva (porov. Jn 3,3-5). Krstom sme boli včlenení do tohto ľudu, skrze vieru v Krista, ktorá je Božím darom a musí byť vyživovaná a rozvíjaná počas celého nášho života. Pýtajme sa: Ako rozvíjam svoju vieru, ktorú som dostal v krste? Ako zveľaďujem túto vieru, ktorá je vierou Božieho ľudu? Ako ju prehlbujem? Pristúpme k ďalšej otázke. 
3. Aký je zákon Božieho ľudu? Je zákonom lásky, lásky k Bohu a blížnemu podľa nového prikázania, ktoré nám zanechal Pán (porov. Jn 13,34). Táto láska nie je sterilnou sentimentálnosťou ani hmlistou predstavou. Spočíva v uznaní Boha za jediného Pána života a zároveň v prijatí druhého ako skutočného brata, prekonávajúc rozdelenia, rivalitu, nedorozumenie, sebectvo. Tieto dve skutočnosti sú súbežné. Akú cestu ešte musíme prejsť, aby sme konkrétne prežívali tento nový zákon, zákon Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí, zákon dobrotivosti a lásky! Pri sledovaní správ a televízie vidíme, koľko sporov sa vedie medzi kresťanmi. Ako to všetko pochopiť? Toľko bojov uprostred Božieho ľudu! Na sídliskách, v zamestnaniach, toľko vojen zo závisti a žiarlivosti. Aj v jednotlivých rodinách, koľko vnútorných rozporov! Musíme prosiť Pána, aby nám umožnil dobre pochopiť tento zákon lásky. Aké je dobré a nádherné milovať jeden druhého tak ako naozajstní bratia! Aké je to úchvatné! Urobme dnes jednu vec: všetci máme voči iným sympatie i antipatie a možno mnohí z nás sú na niekoho nahnevaní. Aspoň sa obráťme na Pána slovami: „Pane, hnevám sa na toho, na túto. Prosím ťa zaňho, za ňu. Prosím ťa.“ Modlime sa za tých, na ktorých sme sa nahnevali. Je to významný krok v tomto zákone lásky. Urobme ho dnes! 
4. Čo je poslaním Božieho ľudu? Prinášať svetu nádej a Božiu spásu, byť znamením lásky Boha, ktorý volá všetkých, aby sa stali jeho priateľmi, byť kvasom, ktorý prekvasí celé cesto, soľou, ktorá dochutí a ochráni pred skazou, byť svetlom, ktoré osvecuje. Stačí si otvoriť noviny, ako som už spomenul, a vidíme, že zlo je prítomné okolo nás, diabol koná. Chcem však povedať nahlas: Boh je silnejší! Veríte tomu, že Boh je mocnejší? Povedzme to spolu, všetci spoločne to vyslovme. Boh je silnejší! Viete, prečo je mocnejší? Pretože je Pánom, je jediným Pánom. Realita, ktorá je veľakrát tmavá, poznačená zlom, sa môže zmeniť, ak my budeme tí prví, ktorí do nej vnesú svetlo evanjelia predovšetkým naším vlastným životom. Ak na nejakom štadióne, povedzme, tu v Ríme na Olympijskom štadióne alebo na štadióne San Lorenzo v Buenos Aires, počas tmavej noci niekto zažne svetlo, bude sotva viditeľné. Ak však zažne svetlo sedemdesiattisíc divákov, štadión sa osvetlí. Nech sa náš život stane Kristovým svetlom a spoločne zanesieme svetlo evanjelia kamkoľvek! 
5. Čo je cieľom tohto ľudu? Je ním Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on nezavŕši na konci vekov, keď sa zjaví Kristus, náš život (porov. Lumen gentium, 9). Cieľ teda spočíva v plnom spoločenstve s Pánom, v Pánovej rodine, keď vstúpime do jeho Božieho života, kde budeme bez konca prežívať plnú radosť z jeho lásky. 
Drahí bratia a sestry, byť Cirkvou, byť Božím ľudom podľa veľkého plánu Otcovej lásky znamená byť Božím kvasom uprostred nášho ľudstva. Značí to ohlasovať a niesť Božiu spásu nášmu svetu, ktorý je často stratený a potrebuje odpovede, ktoré ho povzbudia, dodajú mu nádej a novú silu na cestu. Nech je Cirkev miestom milosrdenstva a Božej nádeje, kde sa každý môže cítiť prijatý, milovaný, kde mu je odpustené a je povzbudený žiť dobrý život evanjelia. Preto, aby sme sa mohli cítiť prijatí, milovaní, že nám je odpustené a aby sme mohli byť povzbudzovaní, musí mať Cirkev otvorené dvere, aby všetci mohli prísť. My však musíme vyjsť z týchto dverí a ohlasovať evanjelium. Ďakujem.

Zdroj: www.radiovaticana.va