15.5.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes by som sa rád zastavil pri činnosti, ktorú vykonáva Duch Svätý, keď vedie Cirkev a každého z nás smerom k Pravde. Ježiš hovorí svojim učeníkom: Duch Svätý „vás uvedie do plnej pravdy“ (Jn 16,13), lebo on sám je „Duch Pravdy“ (porov. Jn 14,17; 15,26; 16,13).
Žijeme v časoch, keď sú ľudia k pravde skeptickí. Benedikt XVI. mnohokrát rozprával o relativizme, teda o sklone myslieť si, že nič nie je definitívne, že pravda sa zakladá len na vzájomnej dohode alebo na tom, čo práve chceme. Na mieste je teda otázka: existuje skutočná pravda? A čo je táto pravda? Môžeme ju spoznať? Môžeme ju nájsť? Tu mi prichádza na um otázka rímskeho prokurátora Poncia Piláta, ktorú položil, keď mu Ježiš vyjavil hlboký zmysel svojho poslania: „Čo je pravda?“ (Jn 18,37.38). Pilát nedokáže pochopiť, že skutočná Pravda stojí pred ním, nedokáže vidieť v Ježišovi tvár pravdy, ktorá je Božou tvárou. A predsa, Ježiš je skutočne touto Pravdou, ktorá sa v plnosti časov „stala telom“ (porov. Jn 1,1.14), prišla medzi nás, aby sme ju spoznali. Pravdy sa nemožno zmocniť ako nejakej veci, pravdu treba stretnúť. Nie je to vlastníctvo, je to stretnutie s Osobou.
Kto nám však dáva spoznať, že Ježiš je Slovo pravdy, jednorodený Syn Boha Otca? Svätý Pavol nás učí, že „nik nemôže povedať Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3).
Práve Duch Svätý, dar vzkrieseného Krista, nám teda dáva spoznať Pravdu. Ježiš ho volá „Paraklétos, Utešiteľ“, čiže „ten, ktorý prichádza na pomoc“. Je nám po boku a pomáha nám pri putovaní za poznaním; počas Poslednej večere Ježiš uisťuje učeníkov, že ich Duch Svätý naučí všetko a pripomenie im všetky jeho slová (porov. Jn 14,26).
Čo teda robí Duch Svätý v našom živote a v živote Cirkvi, aby nás priviedol k pravde? Predovšetkým pripomína a vtláča do sŕdc veriacich slová, ktoré Ježiš povedal – a práve prostredníctvom týchto slov – ako to ohlasovali proroci Starého zákona – je do našich sŕdc vpísaný zákon Boží, a stáva sa v nás princípom hodnotenia rozhodnutí i riadenia každodenných skutkov; stáva sa princípom života. Uskutočňuje sa tu predpoveď proroka Ezechiela: „od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás... Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich“ (Ez 36,25-27). Naozaj, z hĺbky nášho vnútra sa rodia naše skutky: je treba, aby sa celé naše srdce obrátilo k Bohu – a Duch Svätý ho premení, ak sa mu my sami otvoríme.
Duch Svätý nás potom, ako to Ježiš sľubuje, uvedie do „plnej pravdy“ (Jn 16,13); privedie nás nielen k stretnutiu s Ježišom, s plnosťou Pravdy, ale priam „doprostred“ tejto Pravdy. Duch nám dáva vstúpiť do stále hlbšieho spoločenstva s Ježišom; darúva nám poznanie Božích vecí. Toto nemôžeme dosiahnuť len našimi silami. Ak nás Boh vnútorne neosvieti, naše kresťanstvo bude povrchné. Tradícia Cirkvi hovorí, že Duch pravdy koná v našom srdci tak, že v ňom vzbudzuje „zmysel pre vieru“ (sensus fidei), prostredníctvom ktorého, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil, Boží ľud, pod vedením Magistéria, bez omylu prijíma odovzdanú vieru, hlbšie do nej preniká so správnym úsudkom a plnšie ju uvádza do života (porov. Lumen gentium, 12).
Môžeme sa pýtať: som otvorený pre činnosť Ducha Svätého, modlím sa k nemu, aby mi dal svetlo, aby ma urobil citlivým pre Božie veci? Toto je modlitba, ktorú sa nám treba modliť každý deň, každý jeden deň: Duch Svätý, nech je moje srdce otvorené Božiemu Slovu, nech je moje srdce otvorené dobru, nech je moje srdce otvorené Božej kráse, každý deň. Chcel by som vám ale položiť otázku: koľkí z vás sa denne modlia k Duchu Svätému? Bude vás málo, však? Málo, málo, málo, ale musíme odpovedať na túto Ježišovu túžbu, treba sa nám každý deň modliť k Duchu Svätému, aby nám otvoril srdce pre Ježiša.
Spomeňme si na Máriu, ktorá „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19.51). Prijatie týchto slov a právd viery, ktoré treba uviesť do života, sa uskutočňuje a rastie prostredníctvom činnosti Ducha Svätého. V tomto zmysle sa nám treba učiť od Márie, aby sme aj my prežili jej „áno“, jej úplnú odovzdanosť pre prijatie Božieho Syna do vlastného života, ktorý je od tej chvíle celkom premenený. Prostredníctvom Ducha Svätého Otec a Syn u nás nachádzajú svoj príbytok: žijeme v Bohu a z Boha. Je však náš život naozaj oživovaný Bohom? Koľko vecí uprednostňujeme pred Bohom?
Drahí bratia a sestry, potrebujeme sa nechať preniknúť svetlom Ducha Svätého, aby nás uviedol do Pravdy Boha, ktorý je jediným Pánom nášho života. V tomto Roku viery, pýtajme sa, či sme urobili nejaký konkrétny krok k tomu, aby sme viac spoznali Krista a pravdy viery, či sme čítali a meditovali Sväté Písmo, či sme študovali Katechizmus, prijímali sviatosti... Pýtajme sa však zároveň, aké sme podnikli kroky, aby viera riadila celý náš život.
Kresťanmi nemožno byť „na čas“, len na niekoľko momentov, za niektorých okolností, pri niektorých rozhodnutiach; nie, nemožno byť takýmito kresťanmi, treba byť kresťanmi v každej chvíli! Úplne. Kristova pravda, ktorej nás Duch Svätý učí a ktorú nám on sám darúva, sa vždy a neustále týka nášho každodenného života. Vzývajme ho častejšie, aby nás viedol po ceste Kristových učeníkov. Vzývajme ho každý deň, dajme si tento záväzok: každý deň sa chceme modliť k Duchu Svätému. Skúsite to? Áno? Nepočujem, každý deň, áno? A tak nás Duch Svätý privedie bližšie k Ježišovi Kristovi. Ďakujem.

Zdroj: www.radiovaticana.va