1.5.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň,

dnes, prvého mája, slávime sviatok svätého Jozefa, robotníka, a začíname mesiac, ktorý je tradične zasvätený Panne Márii. Pri našom dnešnom stretnutí by som sa chcel zastaviť pri týchto dvoch postavách, ktoré sú tak dôležité pre Ježišov život, pre Cirkev i pre nás všetkých. Rád by som spomenul predovšetkým dve veci: po prvé prácu a po druhé kontempláciu Ježiša. 
1. V evanjeliu svätého Matúša, v jednom z tých okamihov, keď sa Ježiš vracia do svojho rodného mesta Nazaret a káže v synagóge, je opísaný údiv ľudí, ktorí Ježiša poznali od malička, nad múdrosťou, s ktorou sa im prihováral. Kladú si otázku: „Nie je to tesárov syn?” (13,55). Ježiš vstupuje do našej histórie, prichádza medzi nás tak, že sa Božím pôsobením narodí z Panny Márie: súčasťou Svätej rodiny je však aj Jozef, jeho zákonitý otec, ktorý sa o Ježiša stará a učí ho aj svojej práci. Ježiš sa rodí a vyrastá v rodine, vo svätej Rodine, učí sa od Jozefa stolárskemu remeslu v nazaretskej dielni; zdieľa s ním prácu, námahu, spokojnosť, ale aj ťažkosti všedného dňa. 
Toto nám pripomína dôstojnosť a dôležitosť práce. Kniha Genezis rozpráva, že Boh stvoril muža a ženu a zveril im úlohu naplniť zem a podmaniť si ju – čo neznamená len využívať ju, ale aj starať sa o ňu a chrániť ju, prejavovať jej starostlivosť svojou prácou (por. Gn 1,28; 2,15). Práca je súčasťou láskyplného Božieho plánu; sme povolaní, aby sme ochraňovali a starali sa o všetky dobrá stvoreného sveta – a týmto spôsobom sa aj my sami podieľame na stvoriteľskom diele! Práca je jedným zo základných prvkov dôstojnosti ľudskej osoby. Práca, ak použijeme obrazné vyjadrenie, nás „pomazáva”, napĺňa dôstojnosťou; robí nás podobnými Bohu, ktorý pracoval a stále pracuje - neustále koná (por. Jn 5,17); práca nám dáva schopnosť starať sa o živobytie, o rodinu, prispievať k rastu svojho národa. Tu mi prichádzajú na myseľ mnohé ťažkosti, ktoré dnes v rozličných krajinách stretávajú svet práce a podnikania; myslím na mnohých, nielen na mladých, ktorí nemajú prácu, často kvôli prehnane ekonomickému vnímaniu spoločnosti, ktorá sa len egoisticky ženie za ziskom, a nedbá na kritériá sociálnej spravodlivosti. 
Rád by som všetkých pozval k solidarite a tých, čo sú zodpovední za verejné veci, by som chcel povzbudiť, aby sa čo najviac snažili o vytváranie pracovných príležitostí; práve v tom spočíva starostlivosť o dôstojnosť osoby; predovšetkým by som však všetkých chcel povzbudiť, aby nestrácali nádej; veď aj svätý Jozef prežil ťažké okamihy, avšak nikdy sa nevzdal a dokázal problémy prekonať – v istote, že Boh nás neopúšťa. A potom by som sa chcel obrátiť predovšetkým na vás, chlapci a dievčatá, drahí mladí: snažte sa plniť si svoje každodenné povinnosti, študijné či pracovné, ale aj povinnosti vyplývajúce zo vzťahu priateľstva: neváhajte pomáhať druhým! Vaša budúcnosť závisí aj od toho, ako dokážete prežiť tieto vzácne roky života. Nebojte sa povinností ani obety, a nepozerajte na budúcnosť so strachom; držte sa nádeje: na horizonte je vždy nejaké svetlo. 
Pridám ešte niekoľko slov ohľadom ďalšej súvislosti, ktorá mi leží na srdci čo sa týka práce: ide o tú prácu, ktorú by sme mohli definovať ako „otrockú” - ako prácu, ktorá zotročuje. Koľko ľudí po celom svete je dnes obeťami tohto druhu otroctva, v ktorom osoba slúži práci, namiesto toho, aby práca bola službou pre ľudí, pre ich dôstojnosť. Prosím bratov a sestry vo viere a všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby sa rozhodne postavili proti takému zaobchádzaniu s ľuďmi, ktoré je založené na „otrockej práci”. 
2. Druhá vec, ktorú mám ešte na mysli: v tichu každodennej práce svätý Jozef a Panna Mária venovali pozornosť spoločnému cieľu: Ježišovi. Neúnavne a s láskou sprevádzali dospievanie Božieho Syna, ktorý sa pre nás stal človekom, premýšľajúc nad všetkým, čo sa dialo. V evanjeliu svätý Lukáš dvakrát zdôrazňuje Máriin, ale aj Jozefov postoj: „Zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich” (2,19.51). Aby sme mohli počúvať Pána, je treba naučiť sa ho kontemplovať, vnímať jeho neustálu prítomnosť v našom živote. Treba sa nám zastaviť a porozprávať sa s ním, dať mu priestor v modlitbe. Každý z nás, aj vy, chlapci a dievčatá, drahí mladí, ktorí ste sem dnes ráno prišli v tak veľkom počte, každý by sa mal pýtať: aký priestor dávam Pánovi? Zastavím sa občas, aby som sa s ním porozprával? Odmalička nás rodičia učili, aby sme začínali a končili deň s modlitbou: to preto, aby nám sprostredkovali vnímanie toho, že Božie priateľstvo a jeho láska nás neustále sprevádzajú. Pamätajme viac na Pána počas každého z našich dní! 
V tomto mesiaci – v máji – by som chcel ešte znovu pripomenúť dôležitosť a krásu modlitby svätého ruženca. Keď sa modlíme Zdravas´ Mária, uvádza nás to do kontemplácie Ježišových tajomstiev, do meditácie nad najdôležitejšími okamihmi jeho života – a on sa pre nás, tak ako pre Pannu Máriu a svätého Jozefa, stáva centrom myšlienok, pozornosti i konania. Bolo by veľmi pekné, keby sa – najmä v tomto mesiaci – v každej rodine, medzi priateľmi, ale aj vo farnosti modlil svätý ruženec, či iná modlitba k Ježišovi a jeho panenskej Matke! Spoločná modlitba je vždy vzácnym okamihom, ktorý upevňuje rodinný život i priateľstvo! Naučme sa modliť viac v rodine a ako rodina! 
Drahí bratia a sestry, poprosme teraz svätého Jozefa a Pannu Máriu, aby nás naučili byť vernými každodenným povinnostiam, žiť vieru v každodenných skutkoch, dávať viac priestoru Pánovi a vedieť sa častejšie zastaviť a kontemplovať jeho tvár. Ďakujem.

Zdroj: www.radiovaticana.va