Ježišovo vzkriesenie je našou silou

3.4.2013

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes pokračujeme v našich katechézach k Roku viery. Vo vyznaní viery opakujeme tieto slová: „Tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma“. A túto udalosť teraz slávime: Ježišovo vzkriesenie, jadro kresťanského posolstva, ktoré znie celými dejinami a siaha až do našich dní. Svätý Pavol píše kresťanom do Korinta: „odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim“ (1 Kor 15,3-5). Toto krátke vyznanie viery ohlasuje Veľkonočné tajomstvo – opisom prvých zjavení vzkrieseného Pána Petrovi a Dvanástim: Ježišova smrť a jeho vzkriesenie sú srdcom našej nádeje. Bez tejto viery v Ježišovu smrť a v jeho vzkriesenie bude naša nádej slabá, ba nebude ani nádejou. Veď práve Ježišova smrť a jeho vzkriesenie sú srdcom našej nádeje.
Apoštol hovorí: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch“ (v. 17). Bohužiaľ, ľudia sa často snažili zahmlievať vieru v Ježišovo vzkriesenie, ba aj medzi veriacich sa vkradli pochybnosti. Bola to taká viera ako „voda z ruží“ – ako sa u nás hovorí – čiže riedka, slabá viera. To všetko kvôli povrchnosti, niekedy nezáujmu, kvôli tomu, že sa ľudia zaoberajú tisíc inými vecami, ktoré pokladajú za dôležitejšie ako vieru – alebo tiež preto, že život vnímajú len z horizontálneho hľadiska. Avšak práve vzkriesenie nám dáva najväčšiu nádej, pretože otvára náš život a život sveta pre budúcu Božiu večnosť, pre plnosť šťastia, pre istotu, že nad zlom, hriechom a smrťou možno zvíťaziť. A toto nám pomáha zvládať naše každodenné úlohy s väčšou dôverou, odvahou a odhodlanosťou. Vzkriesenie Krista je našou silou!
Ako nám však bola odovzdaná pravda viery o Kristovom vzkriesení? V Novom zákone nachádzame dva druhy svedectiev: jedny sú vo forme vyznania viery, teda ako súhrnné formulácie toho, čo je vo viere podstatné; iné sú zasa vo forme rozprávania o udalosti vzkriesenia a o veciach, ktoré s ním boli spojené. Čo sa týka prvých svedectiev: jednu formu vyznania viery sme práve počuli, ďalšiu nachádzame v Liste Rimanom, kde svätý Pavol píše: „Ak svojimi ústami vyznávaš: «Ježiš je Pán», a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (10,9).
Už od prvých krokov Cirkvi teda existuje jasná a pevná viera v tajomstvo Ježišovej smrti a vzkriesenia. Dnes by som sa ale chcel zastaviť pri druhom type svedectiev, teda pri vyznaniach vo forme rozprávania, ktoré nachádzame v evanjeliách. Predovšetkým si môžme všimnúť, že prvými svedkami udalosti vzkriesenia boli ženy. Na úsvite prišli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo – a objavili prvé znamenie: prázdny hrob (porov. Mk 16, 1). Potom nasleduje ich stretnutie s Božím poslom, ktorý hlása: Ježiš z Nazareta, Ukrižovaný, tu nie je. Vstal z mŕtvych (porov. v. 5-6). Ženy poháňané láskou prijímajú tento oznam s vierou: uveria a hneď ho podávajú ďalej – nenechávajú si to len pre seba. Podávajú ho ďalej.
Radosť nad tým, že Ježiš žije a nádej, ktorá človeku napĺňa srdce – to si nemožno nechať len pre seba. A malo by sa to zopakovať aj v našom živote. Zažime radosť z toho, že sme kresťania! Veríme vo Vzkrieseného, ktorý zvíťazil nad zlom a smrťou! Majme odvahu „vyjsť“ von, aby sme túto radosť a toto svetlo rozšírili do všetkých oblastí nášho života! Vzkriesenie Krista je našou veľkou istotou; je to ten najcennejší poklad! Ako by sme sa mohli nepodeliť s ostatnými o tento poklad, o túto istotu. Nie je len pre nás, je na to, aby sme ju odovzdali ďalej, dali aj ostatným, podelili sa s ňou. Je to naše svedectvo.
Potom je tu ďalší prvok. Vo vyznaniach viery Nového zákona sa ako svedkovia vzkriesenia vždy spomínajú len muži, apoštoli, nikdy nie ženy. To preto, že podľa židovského zákona, ktorý platil v daných časoch, ženy a deti nemohli vydávať hodnoverné svedectvo. V evanjeliách však majú ženy primárne, podstatné miesto. Tu si môžme uvedomiť jednu vec, ktorá svedčí aj o dejinnosti Vzkriesenia: ak by vzkriesenie bolo vymyslené, v kontexte daných čias by určite nebolo spojené so svedectvom žien. Evanjelisti však len rozprávajú to, čo sa naozaj stalo: prvými svedkami zmŕtvychvstania boli ženy. Toto nám hovorí, že Boh si nevyberá podľa ľudských kritérií: prvými svedkami Ježišovho narodenia sú pastieri, jednoduchí a pokorní ľudia; prvými svedkami vzkriesenia sú ženy.
Čo je veľmi pekné, je úloha žien, matiek, starých mám. Svedčiť o viere pred svojimi deťmi a vnukmi – svedčiť o tom, že Ježiš je živý, žije, vstal z mŕtvych. Mamy a staré mamy, vydávajte toto svedectvo! Pre Boha je podstatné naše srdce: nakoľko sme preňho otvorení – či sme ako deti, ktoré v neho majú dôveru. Toto nás ale privádza aj k zamysleniu nad tým, že ženy v Cirkvi a v živote viery mali a stále majú dôležitú úlohu otvárať dvere Pánovi, nasledovať ho a komunikovať jeho Tvár, pretože pohľad viery vždy potrebuje jednoduchý a hlboký pohľad lásky. Apoštoli a učeníci mali väčšie ťažkosti uveriť. Ženy nie. Peter beží na miesto pochovania, ale pozastavuje sa nad prázdnym hrobom. Tomáš sa musí svojimi rukami dotknúť rán na Ježišovom tele. Aj v našom živote viery je dôležité spoznať a zažiť ako nás Boh miluje, nemať strach z lásky k nemu: vieru potom vyznávame ústami aj srdcom, slovom aj láskou.
Po zjaveniach ženám nasledujú ďalšie: Ježiš sa sprítomňuje novým spôsobom: je ukrižovaný, avšak jeho telo je oslávené; nevrátilo sa k pozemskému životu, ale má nové vlastnosti. Najskôr ho nespoznávajú, a len prostredníctvom jeho slov a gest sa im otvárajú oči: stretnutie so Vzkrieseným premieňa, dáva viere novú silu, nový, nezlomný základ. Aj pre nás sú tu mnohé znaky, ktorými sa Vzkriesený dáva spoznať: Sväté písmo, Eucharistia, ostatné sviatosti, dobročinná láska a gestá lásky, ktoré v sebe nesú lúč svetla Vzkrieseného. Nechajme sa prežiariť Kristovým vzkriesením, nechajme sa premeniť jeho silou, aby aj prostredníctvom nás na tomto svete znaky smrti prepustili miesto znakom života.
Vidím, že na námestí je veľa mladých. Chlapci a dievčatá. Pozrite. Chcem vám povedať: odovzdávajte ďalej túto istotu, že Pán je živý, že kráča po našom boku celý život. Toto je vaše poslanie. Odovzdávajte ďalej túto nádej. Buďte zakotvení v tejto nádeji, v tejto istote, ktorú máme v nebi. Pevne držte lano, ukotvite sa a odovzdávajte ďalej nádej. Vy, Ježišovi svedkovia, vydávajte svedectvo o tom, že Ježiš žije – a toto nám dá nádej, toto poskytne nádej celému svetu, ktorý je tak zostarnutý kvôli vojnám, zlu a hriechu. Vpred, mladí, do toho!

Zdroj: www.radiovaticana.va

Katechezy: 
Súvisiace: 

Videá