Katechéza Svätého Otca Františka 22. 6. 2016

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
«Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť» (Lk 5,12): to je prosba - ako sme počuli-, s ktorou sa na Ježiša obrátil malomocný. Tento človek nežiada len o to, aby bol uzdravený, ale aby bol ,očistený‘, teda celkovo vyliečený, na tele i na duši. Naozaj, malomocenstvo bolo považované za druh Božieho prekliatia, úplnej nečistoty. Malomocný sa musel zdržovať ďaleko od všetkých; nemohol vstúpiť do chrámu a zúčastniť sa žiadnej bohoslužby. Ďaleko od Boha a ďaleko od ľudí. Títo ľudia mali smutný život.
Napriek tomu sa ten malomocný nezmieri ani s chorobou, ani s podmienkami, ktoré ho vyraďujú zo spoločnosti. Aby sa dostal k Ježišovi, nebál sa prestúpiť zákon a vchádza do mesta – to, čo nesmel urobiť, bolo mu to zakázané –, a keď ho našiel, «padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť» (Lk 5,12).
Všetko, čo tento muž považovaný za nečistého robí a hovorí, je vyjadrením jeho viery! Rozpozná Ježišovu moc: je si istý, že má moc uzdraviť ho a že všetko závisí od jeho vôle. Táto viera je silou, ktorá mu umožnila porušiť každú zvyklosť a pokúsiť sa stretnúť Ježiša, a prosiac ho na kolenách ho nazýva ,Pane‘.
Prosba malomocného ukazuje, že keď sa predstavujeme Ježišovi, netreba dlho hovoriť. Stačí málo slov za predpokladu, že ich sprevádza plná dôvera v jeho všemohúcnosť a v jeho dobrotu. Zveriť sa do Božej vôle vskutku znamená nanovo sa vložiť do jeho nekonečného milosrdenstva.
Aj ja sa vám osobne zdôverím. Večer, predtým než si ľahnem, modlím sa túto krátku modlitbu: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ A modlím sa päť „Otčenášov“, po jednom pre každú z Ježišových rán, lebo Ježiš nás očistil ranami. Ale ak to robím ja, môžete to robiť aj vy u vás doma. Povedať: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ a pomyslieť na Ježišove rany a vysloviť „Otčenáš“ pre každú z nich. A Ježiš nás vždy počúva.
Ježiš je hlboko dotknutý týmto mužom. Evanjelium podľa Marka podčiarkuje, že «Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!» (Mk 1,41). Ježišovo gesto sprevádza jeho slová a robí tak jeho učenie jasnejším. Napriek nariadeniu Mojžišovho zákona, ktoré zakazovalo približovať sa k malomocnému (porov. Lv 13,45-46), Ježiš vystiera ruku a dokonca sa ho dotýka.
Koľko ráz stretávame chudobného, ktorý nám ide v ústrety! Môžeme tiež byť veľkorysí, môžeme spolucítiť, ale zvyčajne sa ho nedotýkame. Podarujeme mu mincu, hodíme mu ju, ale vyhýbame sa tomu, aby sme sa dotkli jeho ruky. A zabúdame, že je Kristovým telom!
Ježiš nás učí, aby sme nemali strach dotknúť sa chudobných a vyradených zo spoločnosti, lebo on je v nich. Dotknúť sa chudobného nás môže očistiť z pokrytectva a prebudiť v nás znepokojenie nad jeho situáciou. Dotknúť sa spoločensky vyradených.
Dnes ma tu sprevádzajú títo chlapci. Mnohí si o nich myslia, že lepšie by bolo, keby ostali vo svojej zemi, ale tam veľmi trpeli. Sú našimi utečencami, ale mnohí ich považujú za spoločensky vyradených. Prosím vás, sú našimi bratmi! Kresťan nikoho nevylučuje, dáva priestor všetkým, dovoľuje prísť všetkým.
Po tom, ako Ježiš uzdravil malomocného, prikazuje mu, aby o tom nikomu nerozprával. Hovorí mu: «Choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo» (Lk 5,14). Tento Ježišov postoj ukazuje prinajmenšom na tri veci. Po prvé: milosť, ktorá v nás koná, nevyhľadáva senzácie. Zvyčajne sa pohybuje nenápadne a bez hluku. Aby uzdravila naše rany a viedla nás na ceste ku svätosti, trpezlivo pracuje na formovaní nášho srdca podľa Pánovho Srdca tak, aby od neho prijalo stále viac myšlienok a citov.
Po druhé: vďaka oficiálnemu posúdeniu jeho uzdravenia zo strany kňazov a sláveniu zmiernej obety je malomocný znovu prijatý do spoločenstva veriacich a do spoločenského života. Jeho opätovné začlenenie je zavŕšením uzdravenia. Tak ako o to sám prosil, teraz je úplne očistený!
A napokon tým, že sa ukazuje kňazom, malomocný vydáva svedectvo o Ježišovi a o jeho mesiášskej autorite. Sila súcitu, s ktorou Ježiš uzdravil malomocného, priviedla vieru tohto muža k tomu, že sa otvoril pre misiu. Bol vylúčený, teraz je jedným z nás.
Pomyslime na nás, na naše biedy... Každý na tie svoje. Úprimne sa zamyslime: koľko ráz ich zakrývame pokrytectvom ,dobrých spôsobov‘. A práve vtedy je nutné zostať osamote, kľaknúť si pred Bohom a modliť sa «Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť». A urobte to, spravte to pred tým než sa uložíte na spánok, každý večer. A teraz vyslovme túto krásnu modlitbu: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ Všetci spoločne, trikrát: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ [pápež opakuje spolu so zhromaždením] Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)