Katechéza Svätého Otca Františka 18. 5. 2016

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa s vami chcem pristaviť pri podobenstve o boháčovi a chudobnom Lazárovi. Život týchto dvoch osôb, zdá sa, plynie na rovnobežných tratiach: ich životné podmienky sú v protiklade a ani najmenej si nekorešpondujú. Dvere boháčovho domu sú vždy uzavreté pred chudobným, ktorý sa nachádza vonku, snažiac sa požívať aspoň zvyšky z boháčovho stola. Ten bol zaodetý prepychovým oblečením, zatiaľ čo Lazár bol pokrytý vredmi; boháč každý deň prepychovo hoduje, zatiaľ čo Lazár umiera od hladu. Len psy sa o neho starajú a prichádzajú mu lízať rany. Táto scéna pripomína tvrdé napomenutie Syna človeka pri poslednom súde: «Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; (...) bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma» (Mt 25, 42-43). Lazár dobre reprezentuje tiché volanie chudobných všetkých čias a protirečivosť sveta, v ktorom sú nesmierne bohatstvá a zdroje v rukách len zopár ľudí.
Ježiš hovorí, že jedného dňa ten človek umrel. Chudobní aj boháči umierajú, majú ten istý osud. My všetci ho zdieľame, či nie? Nie sú tu žiadne výnimky. A tak sa ten človek obráti na Abraháma prosiac ho s oslovením „otec“ (v. 24.27). Dovoláva sa tak, že je jeho synom, patriacim k Božiemu ľudu. Napriek tomu počas života neprejavil voči Bohu žiadny ohľad, naopak, uzavretý vo svojom svete prepychu a hýrenia, urobil zo seba stred všetkého. Vylučujúc Lazára vôbec nebral do úvahy ani Pána, ani jeho zákon. Ignorovať chudobného znamená pohŕdať Bohom! A toto sa musíme dobre naučiť: ignorovať chudobného znamená pohŕdať Bohom. V podobenstve je však jedna osobitosť, ktorú si treba všimnúť. Boháč nemá meno, len prívlastok: „bohatý“; zatiaľ čo meno chudobného sa päťkrát opakuje, a „Lazár“ znamená „Boh pomáha“. Lazár spočívajúci pred dverami je živým volaním k boháčovi, aby pamätal na Boha, avšak boháč toto volanie neprijíma. Takže bude odsúdený nie pre svoje bohatstvá, ale pre to, že bol neschopný mať s Lazárom súcit a pomôcť mu.
V druhej časti podobenstva nachádzame Lazára a boháča po ich smrti (v. 22-31). Tam, na druhom brehu života, sa situácia obrátila: chudobného Lazára anjeli odniesli do neba k Abrahámovi, boháč je naopak uvrhnutý do múk. Vtedy boháč «pozdvihol oči a zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone». Zdá sa, že vidí Lazára po prvý krát, avšak jeho slová ho prezrádzajú: «Otec Abrahám», hovorí, «zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára», – takže ho pozná, je tak? – «pošli Lazára nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!» Teraz boháč rozpoznáva Lazára a prosí ho o pomoc, zatiaľ čo počas života sa tváril, že ho nevidí. Koľkokrát, koľko len krát sa mnohí ľudia tvária, že nevidia chudobných! Chudobní pre nich neexistujú... Predtým mu upieral dokonca aj zvyšky zo svojho stola, a teraz by chcel, aby mu priniesol napiť! Ešte stále verí, že si môže nárokovať na práva pre svoje predošlé spoločenské postavenie. Prehlasujúc za nemožné vyhovieť jeho požiadavke, Abrahám osobne ponúka kľúč k celému príbehu: vysvetľuje, že dobrá a zlá boli prerozdelené takým spôsobom, aby kompenzovali pozemskú nespravodlivosť a dvere, ktoré v živote oddeľovali boháča od chudobného, sa premenili na «veľkú priepasť». Pokiaľ bol Lazár pri jeho dome, pre boháča to bola príležitosť k spáse: mohol roztvoriť dvere, pomôcť Lazárovi... avšak teraz, keď sú obaja mŕtvi, situácia sa stala nezvratnou. Nie je tu priama odvolávka na Boha, ale podobenstvo jasne vyzýva na bdelosť: milosrdenstvo Boha voči nám je previazané s naším milosrdenstvom voči blížnemu; ak toto chýba, ani ono nenájde priestor v našom uzavretom srdci, nemôže vstúpiť. Pokiaľ ja neroztvorím dvere môjho srdca voči chudobnému, tie dvere zostanú uzavreté. Aj pre Boha. A toto je príšerné.
Teraz boháč myslí na svojich bratov, ktorým hrozí, že skončia rovnako ako on, a prosí, aby sa Lazár mohol vrátiť na svet aby ich varoval. No Abrahám odpovedá: «Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počúvajú». Na to, aby sme sa obrátili, nemusíme očakávať zázračné udalosti, ale musíme otvoriť srdce Božiemu slovu, ktoré nás volá milovať Boha a blížneho. Božie slovo môže prebrať k životu zatvrdnuté srdce a uzdraviť ho z jeho slepoty. Boháč poznal Božie slovo, avšak nenechal ho vstúpiť do srdca, nepočúval ho, preto bol neschopný otvoriť oči a mať súcit s chudobným.
Žiaden posol a žiadne posolstvo nemôžu nahradiť chudobných, ktorých stretávame na ceste, lebo v nich nám prichádza v ústrety samotný Ježiš: «Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili» (Mt 25,40), hovorí Ježiš. Takto je v obrátení osudov, ktoré podobenstvo opisuje, ukryté tajomstvo našej spásy, v ktorom Kristus spája chudobu s milosrdenstvom. Drahí bratia a sestry, počúvajúc toto evanjelium, my všetci spolu s chudobnými zeme môžeme spievať s Máriou: «Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno» (Lk 1,52-53). Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)