Jubilejná katechéza Svätého Otca Františka 30. 4. 2016

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes chcem s vami uvažovať nad jedným dôležitým aspektom milosrdenstva: nad zmierením. Boh nikdy neprestal ponúkať svoje odpustenie ľuďom: jeho milosrdenstvo sa prejavuje z generácie na generáciu. Častokrát si myslíme, že naše hriechy Pána od nás vzďaľujú – v skutočnosti sa však páchaním hriechov my vzďaľujeme od neho, avšak on, vidiac nás v nebezpečenstve, nás ešte viac prichádza hľadať. Boh sa nikdy nevzdáva v prípade, že sa nejaký človek z jeho lásky vylúčil, avšak s podmienkou, že v ňom nájde nejaký znak ľútosti za spáchané zlo.
S Bohom sa však nedokážeme zmieriť čistoza pomoci našich vlastných síl. Hriech je skutočne výrazom odmietnutia jeho lásky, s následkom uzavretia sa do nás samých, v ilúzii, že nájdeme väčšiu slobodu a nezávislosť. Avšak ďaleko od Boha už viac nemáme cieľ, a z pútnikov na tomto svete sa stávame „tulákmi“. Bežným spôsobom to vyjadrujeme tak, že keď hrešíme, „obraciame sa chrbtom k Bohu“. Je to presne tak; hriešnik vidí len seba samého a týmto spôsobom predstiera, že je sebestačný; preto hriech čoraz viac zväčšuje vzdialenosť medzi nami a Bohom, a tá sa môže stať priepasťou. Avšak Ježiš nás prichádza hľadať ako ten skvelý pastier, ktorý sa neuspokojí, pokým nenájde stratenú ovcu, ako čítame v evanjeliu (porov. Lk 15,4-6). On rekonštruuje most, ktorý nás znovu spojí s Otcom a dovolí nám znovuobjaviť synovskú dôstojnosť. Prostredníctvom obety svojho života nás zmieril s Otcom a daroval nám večný život (porov. Jn 10,15).
«Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20) - Volanie, ktorým sa apoštol Pavol obracia na prvých kresťanov z Korintu dnes s rovnakou silou a presvedčením platí pre nás všetkých. Zmierme sa s Bohom! Toto Jubileum milosrdenstva je časom zmierenia pre všetkých. Mnoho ľudí by sa chcelo zmieriť s Bohom, avšak nevedia ako to urobiť, alebo sa necítia byť hodní, či nechcú si to pripustiť ani sami pred sebou. Kresťanské spoločenstvo môže a musí podporovať úprimný návrat k Bohu tých ľudí, ktorým sa po ňom cnie. Predovšetkým tí, čo vykonávajú «službu zmierenia» (2 Kor 5,18), sú povolaní byť poddajnými nástrojmi Ducha Svätého, aby tam, kde sa rozmnožil hriech, mohlo prekypovať Božie milosrdenstvo (porov. Rim 5,20).
Nik nech nezostane vzdialený od Boha kvôli prekážkam kladeným ľuďmi! A toto platí, platí to aj – a to podčiarkujem – pre spovedníkov – platí to pre nich: prosím, neklaďte prekážky ľuďom, ktorí sa chcú zmieriť s Bohom. Spovedník musí byť otcom! Je na mieste Boha Otca! Spovedník musí prijať osoby, ktoré za ním prichádzajú, aby sa zmierili s Bohom, a má im pomôcť na ceste tohto zmierenia, ktorú uskutočňujeme. Je to veľmi pekná služba: nie je to mučiareň ani výsluch, nie. Je to Otec, ktorý prijíma, Boh Otec, Ježiš, ktorý prijíma a víta túto osobu a odpúšťa. Zmierme sa s Bohom! My všetci!
Tento Svätý rok nech je priaznivým časom pre znovuobjavenie potreby nežnosti a blízkosti Otca a pre návrat k nemu s celým srdcom.
Zakúsenie zmierenia s Bohom umožňuje objaviť potrebu iných foriem zmierenia: v rodinách, v medziľudských vzťahoch, v cirkevných spoločenstvách, ako aj v spoločenských a medzinárodných vzťahoch. Niekto mi v uplynulých dňoch hovoril, že na svete je viac nepriateľov než priateľov a myslím, že má pravdu. Nuž budujme mosty zmierenia aj medzi nami, počnúc vlastnou rodinou. Koľkí bratia sa pohádali a vzdialili od seba len kvôli majetku. Nuž pozri, takto to nejde! Tento rok je rokom zmierenia - s Bohom a medzi nami!Zmierenie je vskutku aj službou v prospech pokoja, uznania základných práv osôb, v prospech solidarity a prijímania všetkých. Prijmime teda pozvanie nechať sa zmieriť s Bohom, aby sme sa stali novými stvoreniami a mohli vyžarovať jeho milosrdenstvo uprostred bratov, uprostred ľudí!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)