Katechéza Svätého Otca Františka 6. 4. 2016

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Potom, ako sme sa zamysleli nad Božím milosrdenstvom v Starom zákone, dnes začíname premýšľať nad tým, ako ho sám Ježiš priviedol k jeho plnému uskutočneniu. Milosrdenstvo, ktoré on neustále vyjadroval, uskutočňoval a sprostredkovával v každom okamihu svojho pozemského života. Stretávaním sa so zástupmi, ohlasovaním evanjelia, uzdravovaním chorých, približovaním sa k tým najposlednejším, odpúšťaním hriešnikom, Ježiš zviditeľňuje bezhraničnú lásku otvorenú voči všetkým: nikto nie je vylúčený! Je otvorená všetkým bez hraníc. Čistú, bezplatnú, absolútnu lásku. Lásku, čo dosahuje svoj vrchol v obete na kríži. Áno, evanjelium je naozaj ,Evanjeliom milosrdenstva‘, lebo Ježiš je milosrdenstvom!
Všetky štyri evanjeliá dosvedčujú, že Ježiš predtým než začal svoje poslanie, chcel byť pokrstený Jánom Krstiteľom (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3,21-22; Jn 1,29-34). Táto udalosť vtláča rozhodné smerovanie celej Kristovej misii. Naozaj, on sa neukázal svetu v lesku chrámu – a mohol tak urobiť. Nenechal sa ohlásiť fanfárami – a mohol tak urobiť. A neprišiel ani v sudcovskom obleku – a mohol tak urobiť. Naopak, Ježiš sa po tridsiatich rokoch utiahnutého života v Nazarete vydal k rieke Jordán spolu s množstvom ľudí jeho národa, stal si do radu s hriešnikmi. A nehanbil sa, bol tam spolu so všetkými, s hriešnikmi, aby sa dal pokrstiť. Teda už od začiatku svojho účinkovania sa zjavil ako Mesiáš, ktorý berie na seba ťarchu ľudskej situácie, pohýnaný solidaritou a súcitom. Ako to sám potvrdzuje v nazaretskej synagóge, keď sa stotožňuje s proroctvom Izaiáša: «Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok» (Lk 4,18-19).
Všetko to, čo Ježiš vykonal po krste, bolo uskutočnením počiatočného programu: priniesť všetkým Božiu lásku, ktorá zachraňuje. Ježiš nepriniesol nenávisť, nepriniesol nepriateľstvo: priniesol nám lásku! Obrovskú lásku, srdce otvorené pre všetkých, pre všetkých nás! Lásku, ktorá zachraňuje!
Stal sa blížnym tým najposlednejším a sprostredkoval im Božie milosrdenstvo, ktoré je odpustením, radosťou a novým životom. Syn poslaný Otcom, Ježiš, je skutočne začiatkom času milosrdenstva pre celé ľudstvo! Tí, čo boli prítomní na brehu Jordánu, nepochopili hneď dosah Ježišovho gesta. Sám Ján Krstiteľ sa divil jeho rozhodnutiu (porov. Mt 3,14). Ale nebeský Otec nie! Nechal zaznieť svoj hlas zhora: «Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie» (Mk 1,11). Tým Otec potvrdzuje cestu, na ktorú Syn nastúpil ako Mesiáš, zatiaľ čo naňho zostupuje ako holubica Duch Svätý. Takto Ježišovo srdce bije takpovediac unisono so srdcom Otca a Ducha Svätého a ukazuje všetkým ľuďom, že spása je ovocím Božieho milosrdenstva.
S ešte väčšou jasnosťou môžeme kontemplovať veľké tajomstvo tejto lásky, keď uprieme pohľad na ukrižovaného Ježiša. Zatiaľ čo nevinný umiera za nás hriešnikov, prosí Otca: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). Práve na kríži Ježiš predstavuje Otcovmu milosrdenstvu hriech sveta: hriech všetkých! Moje hriechy, tvoje hriechy, vaše hriechy. Je to tam, na kríži, kde ich predkladá. A týmto sú všetky naše hriechy zotreté. Nič a nikto nezostáva vylúčený z tejto spásonosnej Ježišovej modlitby. To znamená, že sa nemáme báť uznať sa za hriešnikov a vyznať to.
Ale koľkokrát počujeme: „Veď toto je hriešnik, tento porobil to a ono...“ - A súdime iných. A ty? Každý z nás by si mal položiť otázku: „Áno, je to hriešnik. A ja?“ Všetci sme hriešnikmi, avšak všetkým nám bolo odpustené: všetci máme možnosť prijať toto odpustenie, ktoré je milosrdenstvom Boha. Nesmieme sa teda báť uznať sa za hriešnikov, vyznať, že sme hriešnikmi, lebo každý hriech Syn priniesol na kríž. A keď sa z toho s ľútosťou spovedáme v dôvere v neho, máme istotu, že je nám odpustené. Sviatosť zmierenia sprítomňuje pre každého silu odpustenia, ktorá vyviera z Kríža a obnovuje v našom živote milosť milosrdenstva, ktorú nám Ježiš zadovážil! Nemáme sa strachovať o naše úbohosti: nesmieme sa báť našich úbohostí. Každý má tie vlastné. Sila lásky Ukrižovaného nepozná prekážky a nikdy sa nevyčerpá. A toto milosrdenstvo maže naše úbohosti.
Moji drahí, prosme Boha v tomto Jubilejnom roku o milosť zakúsiť moc evanjelia: Evanjelia milosrdenstva, ktoré premieňa, ktoré dáva vstúpiť do Božieho srdca, ktoré nás uschopňuje odpúšťať a hľadieť na svet s väčšou dobrotou. Ak prijímame evanjelium Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého, celý náš život stvárňuje sila jeho lásky, ktorá obnovuje. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)