Jubilejná katechéza Svätého Otca Františka 30. 1. 2016

Drahí bratia a sestry,
vnikáme deň po dni hlbšie do prežívania Svätého roku milosrdenstva. So svojou milosťou Pán vedie naše kroky, zatiaľ čo prechádzame Svätou bránou a ide nám v ústrety, aby s nami navždy ostal napriek našim nedostatkom a protirečeniam. Nikdy sa neunavme cítiť potrebu jeho odpustenia, lebo keď sme slabí, jeho blízkosť nás posilňuje a dovoľuje žiť našu vieru s väčšou radosťou.
Chcel by som vám dnes poukázať na úzku spätosť medzi milosrdenstvom a misiou. Ako spomínal svätý Ján Pavol II. «Cirkev žije opravdivým životom, keď vyznáva a hlása milosrdenstvo... a keď privádza ľudí k prameňom Spasiteľovho milosrdenstva» (Dives in misericordia, 13). Ako kresťania máme zodpovednosť byť misionármi evanjelia. Keď dostaneme nejakú dobrú správu alebo keď zažívame nejakú peknú skúsenosť, je prirodzené, že cítime potrebu podeliť sa o ňu aj s ostatnými. Cítime v našom vnútri, že nemôžeme zadržiavať radosť, ktorou sme boli obdarovaní: chceme ju rozšíriť. Vyvolaná radosť je taká, že nás vedie k tomu, aby sme ju komunikovali. A rovnako by tomu malo byť, keď sa stretáme s Pánom. Radosť z tohto stretnutia, z jeho milosrdenstva: komunikovať Pánovo milosrdenstvo.
Vskutku, konkrétny znak toho, že sme sa skutočne stretli s Ježišom, je radosť, ktorú cítime, keď sa o to delíme s druhými. A toto nie je robenie „prozelytizmu“ (obracanie na vieru), toto je obdarovanie: Dávam ti to, čo mne samému dáva radosť. Čítajúc evanjelium vidíme, že toto bola skúsenosť prvých učeníkov: po prvom stretnutí s Ježišom šiel Andrej hneď za svojím bratom Petrom, aby mu o tom povedal (porov. Jn 1,40-42) a tak isto sa zachoval Filip voči Natanaelovi (porov. Jn 1,45-46). Stretnúť sa s Ježišom je to isté ako stretnúť sa s jeho láskou. Táto láska nás premieňa a uschopňuje nás odovzdávať ďalším tú silu, ktorú nám dáva. V istom zmysle by sme mohli povedať, že odo dňa krstu sa pridáva každému z nás nové meno k tomu, čo nám už dali mama a otec, a tým menom je „Christofor“ (Krištof): všetci sme „Christofori“. Čo to znamená? „Nositelia Krista.“ Je to pomenovanie nášho postoja, postoja tých, čo nesú Kristovu radosť, Kristovo milosrdenstvo. Každý kresťan je „Christoforom“, čiže nositeľom Krista!
Milosrdenstvo, ktoré dostávame od Otca, sa nám nedostáva ako súkromná útecha, ale robí nás nástrojmi, aby aj iní mohli prijať rovnaký dar. Je to úžasná vzájomnosť medzi milosrdenstvom a misiou. Prežívať milosrdenstvo nás robí misionármi milosrdenstva a byť misionármi nám dovoľuje stále väčšmi rásť v Božom milosrdenstve. Berme teda vážne to, že sme kresťanmi, a vynasnažme sa žiť ako veriaci, lebo iba takto sa evanjelium môže dotknúť srdca ľudí a otvoriť ho, aby prijalo milosť lásky, prijalo toto veľké milosrdenstvo Boha, ktorý prijíma všetkých. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)