Katechéza Svätého Otca Františka 12. 3. 2016

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Približujeme sa k sláveniu Veľkej noci, centrálnemu tajomstvu našej viery. Jánovo evanjelium, ako sme počuli, rozpráva, že predtým než Ježiš za nás zomrel a vstal z mŕtvych, urobil gesto, ktoré sa vrylo do pamäte učeníkov: umývanie nôh. Nečakané a šokujúce gesto, až tak, že ho Peter nechcel prijať. Chcel by som sa pristaviť pri záverečných Ježišových slovách: «Chápete, čo som vám urobil? [...] Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.» (Jn 13,12.14). Týmto spôsobom Ježiš ukazuje svojim učeníkom službu ako cestu, ktorou treba kráčať, aby sme žili vieru v neho a vydávali svedectvo o jeho láske. Ježiš na seba aplikuje obraz ,,Božieho služobníka”, ktorý používa prorok Izaiáš. On, ktorý je Pánom, sa stal sluhom!
Umytím nôh apoštolov chcel Ježiš zjaviť to, ako sa Boh správa voči nám a dať príklad svojho «nového prikázania» (Jn 13,34), aby sme sa milovali tak, ako on miloval nás, čo znamená, že dal svoj život za nás. Ten istý Ján píše vo svojom Prvom liste: «Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. […] Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou» (1 Jn 3,16.18).
Láska je teda konkrétna služba, ktorú si navzájom preukazujeme. Láska nie sú slová, sú to skutky a služba, ponížená služba, vykonávaná v tichu a skrytosti, ako sám Ježiš povedal: «nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá» (Mt 6,3). To znamená dať k dispozícii tie dary, ktorými nás Duch Svätý obdaril, aby komunita mohla rásť. (porov. 1 Kor 12,4-11). Vyjadruje sa to tiež delením sa s materiálnymi dobrami, tak aby nikto nebol v núdzi. Toto delenie sa a venovanie sa tým, čo sú v núdzi je životný štýl, ktorý Boh odporúča taktiež aj mnohým nekresťanom ako spôsob pravej ľudskosti.
A na koniec nezabudnime, že umytím nôh učeníkom a požiadaním ich, aby robili to isté, Ježiš aj nás pozval k vyznaniu si navzájom našich zlyhaní a k modlitbe za seba navzájom, aby sme vedeli odpustiť zo srdca. V tomto ohľade pamätajme na slová svätého biskupa Augustína, keď napísal: «Kresťan, neprehliadni to, čo urobil Kristus. Pretože keď sa telo skláňa k nohám brata, tak sa rozpaľuje aj srdce, aj ak už takým bolo, tak sa nasycuje v cítení pokory. […] Odpustime si navzájom naše krivdy a modlime sa navzájom za naše viny a takýmto spôsobom si navzájom umývajme nohy.” (In Joh 58,4-5).
Láska, charita a služba, pomáhať druhým, slúžiť druhým. Je veľa ľudí, ktorí takto žijú svoj život v službe druhým. Minulý týždeň som dostal list od osoby, ktorá mi hovorila, že mi ďakuje za Rok milosrdenstva, žiadala ma o modlitbu, aby mohla byť bližšie k Pánovi. Život tejto osoby pozostával zo starostlivosti o mamu a brata; mama na lôžku, staručká, s čulou mysľou, no nemôže sa hýbať a brat invalid na vozíčku. Táto osoba, jej život je službou, pomocou. A toto je láska! Ak zabudneš sám na seba a myslíš na ostatných, toto je láska! A tým, že Pán umýval nohy, nás učil byť služobníkmi, byť viac služobníkmi, tak ako on bol sluhom pre nás, pre každého z nás.
Preto, drahí bratia a sestry, byť milosrdní ako Otec znamená nasledovať Ježiša na ceste služby. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)